Parlament neschválil viaceré opozičné návrhy: Štáte sviatky sa k víkendom posúvať nebudú

Horná hranica by sa podľa KDH mala zvýšiť zo súčasných 64 400 eur na 100 000 eur. „Týmto návrhom zákona sme chceli umožniť samosprávam účinnejšie chrániť deti pred nebezpečenstvom alkoholizmu, rovnako aj pacientov liečiacich sa na alkoholizmus. Považujem za pokrytecké od Smeru, že celé Slovensko oblepí bilbordami „Chránime Slovensko“ a potom hlasovaním odmietne chrániť tých najslabších – deti a ľudí, ktorí sa chcú liečiť z alkoholizmu,“ povedal pre agentúru SITA predkladateľ návrhu Pavol Abrhan. Kresťanskí demokrati tiež chceli zakázať umiestňovanie akýchkoľvek bilbordov na križovatkách a tam, kde by zacláňali výhľad na národnú kultúrnu pamiatku a národný park.

NR SR neschválila ani ďalší návrh KDH, ktorou hnutie chcelo zvýšiť ochranu učiteľov tesne pred odchodom do dôchodku. Poslanci hnutia to navrhovali v novele zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.Kresťanskí demokrati presadzovali, aby výpoveď učiteľa, ktorý odpracoval minimálne desať rokov a do dôchodku mu chýbajú menej ako tri roky, musela prerokovať rada školy. Pavol Abrhan a Martin Fronc tak chceli chrániť starších učiteľov pred šikanou niektorých zamestnávateľov. „Smer opäť dokázal, že učitelia sú na okraji ich záujmov. Táto zmena zákona vychádzala priamo z diskusie s učiteľmi. Je to už tretie odmietnutie pomoci učiteľom v priebehu jesene, keď odmietli návrhy KDH o učiteľských bytoch, o ochrane pred šikanou a zvýšenie rozpočtu školstva na budúci rok o 50 miliónov eur, aby sa učiteľom zvýšili platy,“ komentoval rozhodnutie parlamentu Abrhan.

Štáte sviatky sa k víkendom posúvať nebudú

Parlament odmietol dnes novelu zákona na zavedenie systému, podľa ktorého by sa v prípade, ak vybrané štátne sviatky alebo sviatky pripadnú na utorok, stredu alebo štvrtok pracovného týždňa, presunuli na piatok toho istého týždňa ako dni pracovného pokoja, pričom v prípade 29. augusta by sa tento systém uplatňoval s určitými odchýlkami. Návrh predložili poslanci OĽaNO.

Prijatím návrhu zákona by sa Slovenská republika podľa nich priblížila na úroveň štátov, ktoré už obdobnú právnu úpravu majú zavedenú desaťročia v podobe tzv. „bank holiday“. Rozdelením sviatku a voľna podľa OĽaNO malo dôjsť aj k pozitívnejšiemu vnímaniu sviatku samotného, keď napríklad v stredu 17. novembra si ľudia podvečer na námestí pripomenú udalosti novembra ´89 a hneď v piatok toho istého týždňa budú opäť v dobrom na 17. november 1989 spomínať, lebo si budú užívať voľný deň so svojou rodinou či priateľmi. 

Starostovia nebudú niesť zodpovednosť za škodu

Starostovia a predsedovia samosprávnych krajov nebudú naďalej niesť zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone funkcie. V novele zákona o obecnom zriadení to navrhovali poslanci za OĽaNO. Ich návrh dnes parlament odmietol. Obyčajní ľudia chceli návrhom zriadiť aj centrálny register nariadení obcí, ktorý by bol prístupný verejnosti na webovej stránke Ministerstva vnútra SR. Išlo by o jedno z opatrení, ktoré prispievajú k zavedeniu elektronickej verejnej správy na Slovensku a o významný krok smerom k posilneniu transparentnosti verejnej správy, argumentovali poslanci za OĽaNO. Zavedenie centrálneho registra by malo podľa obyčajných ľudí pozitívny vplyv i na podnikateľskú sféru, keďže zverejňovanie nariadení obcí v centrálnom registri pomôže firmám pri rozhodovaní sa, či začať, alebo pokračovať v podnikateľskej činnosti na území konkrétnej obce.

Obyčajní navrhovali aj rozšíriť dôvody, pre ktoré bude musieť obecné zastupiteľstvo vyhlásiť referendum o odvolaní starostu. Doteraz tak muselo urobiť v prípade, ak starosta porušil Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a týmto porušením súčasne spôsobil škodu, za ktorú je zodpovedný. Po novom sa referendum o odvolaní starostu malo usporiadať, ak by petíciu za starostov pád podpísalo aspoň 30 percent voličov, starosta by hrubo alebo opakovane porušil svoje povinnosti alebo by porušil ústavu, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a spôsobil škody, za ktoré je zodpovedný.

Parlament tiež odmietol novelu zákona na zavedenie systému, podľa ktorého by sa vybrané štátne sviatky alebo sviatky pripadnú na utorok, stredu alebo štvrtok pracovného týždňa presunuli na piatok toho istého týždňa ako dni pracovného pokoja, pričom v prípade 29. augusta by sa tento systém uplatňoval s určitými odchýlkami. Návrh predložili poslanci OĽaNO.

Štátne občianstvo sa vracať nebude

Opätovne získať štátne občianstvo SR, ak ho ľudia stratili na základe zákona prijatého vládou Roberta Fica v roku 2010, sa nebude dať. NR SR totiž neschválila novelu zákona o štátnom občianstve SR z dielne poslancov za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Obyčajní ľudia zároveň navrhovali, aby štátni občania SR neprichádzali o občianstvo automaticky po prijatí občianstva iného štátu. Novela opozičných zákonodarcov tiež mala riešiť odpustenie platenia správnych poplatkov pri opätovnom získaní štátneho občianstva SR osobami, ktoré stratili slovenské občianstvo v období od 17. júla 2010 do 29. februára 2016.

Návrh OĽaNO počítal s tým, že ľudia budú môcť získať stratené občianstvo SR na základe splnenia viacerých podmienok - pred nadobudnutím cudzieho občianstva mali v tomto štáte povolený, registrovaný alebo inak evidovaný pobyt najmenej 12 mesiacov a zároveň v tomto štáte najmenej rok pracovali, študovali, podnikali, vykonávali charitatívnu, misijnú či vrcholovú športovú činnosť, starali sa o dieťa do troch rokov alebo sa v danom štáte narodil niektorý z ich rodičov. 

Novelu zákona o štátnom občianstve SR, podľa ktorej občan SR automaticky stratí slovenské občianstvo, ak požiada o iné, schválila prvá vláda Roberta Fica v roku 2010. Výnimkou je nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva v súvislosti s uzavretím manželstva alebo narodením. Ficova vláda zmenou reagovala na maďarský zákon upravujúci zjednodušený systém udeľovania dvojakého občianstva zahraničným Maďarom.

Fedor neuspel, prísnejšie tresty pre prevádzačov sa zavádzať nebudú

Trestné sadzby za prevádzačstvo sa zvyšovať nebudú. Plénum Národnej rady SR dnes nepodporilo novelu Trestného zákona od nezaradeného poslanca Martina Fedora, ktorý chcel sadzbu za trestný čin organizovania nedovoleného prekročenia štátnej hranice zvýšiť zo súčasných jeden až päť rokov na tri až osem rokov.

V prípade konania motivovaného finančnou odmenou navrhoval Fedor zvýšiť sadzbu na sedem až desať rokov, pri ohrození života prevádzaných osôb na desať až pätnásť rokov a pri konaní v organizovanej skupine na dvanásť až pätnásť rokov. Ak by prevádzač spôsobil viacerým osobám ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, žiadal Fedor trestnú sadzbu odňatia slobody na pätnásť až dvadsaťpäť rokov.

Poslanec je presvedčený, že jedným z riešení, ktoré môžu zmierniť súčasnú utečeneckú krízu, je nekompromisný postoj EÚ k prevádzačstvu. Európa musí dať podľa Fedora jasne najavo, že nebude tolerovať porušovanie pravidiel a nekontrolované obohacovanie sa organizovaných skupín z ľudského nešťastia.

"Páchatelia trestného činu prevádzačstva neškodia len občanom SR a ďalších členských štátov EÚ, ale najmä samotným migrantom. Preto jedným z najvýznamnejších opatrení na obmedzenie nelegálnej migrácie, ale aj na ochranu samotných migrantov, musia byť podstatne prísnejšie postihy pre obchodníkov s ľudským nešťastím, ktorí ľudské bytosti na úteku zo svojej krajiny prepravujú ako tovar," dodal Fedor.

Nevyplatenie faktúry nebude novým trestným činom

Zoznam deliktov v Trestnom zákone sa rozširovať nebude. Poslanci OĽaNO ani na druhý pokus v parlamente nepresadili novelu, ktorá mala definovať skutkovú podstatu trestného činu nevyplatenia faktúry. Obyčajní takto chceli trestať neplatičov faktúr živnostníkom za ich vykonanú prácu.

Trestný čin by podľa návrhu spáchal ten, kto má peniaze na vyplatenie faktúry, ale nevyplatí cenu práce do 30 dní po jej splatnosti, ale aj ten, kto bude mariť vyplatenie týchto peňažných prostriedkov. Trestný čin nevyplatenia faktúry navrhovali Obyčajní ľudia zadefinovať ako prečin, za ktorý môže ísť páchateľ až na tri roky do väzenia. Jeden až päť rokov za mrežami malo hroziť tomu, kto by spôsobil väčšiu škodu, čiže aspoň 2660 eur, z osobitného motívu alebo voči viac ako desiatim živnostníkom.

V prípade, ak by páchateľ spôsobil značnú škodu, čiže aspoň 26.600 eur, mal ísť do väzenia na tri až osem rokov. "A v prípade spôsobenia škody veľkého rozsahu, čiže aspoň 133.000 eur, by sa páchateľ potrestal odňatím slobody na sedem až 12 rokov," uviedli poslanci OĽaNO.

Hnutie novelizáciu Trestného zákona predložilo, lebo živnostníci majú podľa OĽaNO v súčasnosti veľmi obmedzené možnosti pri vymáhaní svojich faktúr súdnou cestou, s čím veľké firmy neraz vopred počítajú. "V súčasnosti najviac doplácajú na rôzne nekalé obchodné praktiky, ktorých výsledkom je ich finančná likvidácia. Veľké firmy bežne súťažia v elektronických aukciách s veľmi nízkymi cenami, pričom už v tomto štádiu súťaženia vopred počítajú s tým, že za nevyplatenie faktúr voči malým subdodávateľom nebudú nijako trestne postihnuté," dodali poslanci OĽaNO.

Poslanci zamietli Kaníkovo minimálne zvyšovanie penzií

Poslanci Národnej rady SR neposunuli do druhého čítania návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorým chcel poslanec Ľudovít Kaník (Demokratická skupina SDKÚ-DS) stanoviť minimálne percento slúžiace na výpočet pevnej sumy zvýšenia jednotlivých druhov dôchodkov. Podľa jeho návrhu by pevná suma zvýšenia dôchodku od začiatku roka 2017 tvorila najmenej 3 % z priemernej sumy jednotlivých penzií. 

Podporu väčšiny poslancov nezískal ani návrh novely zákona o sociálnom poistení od poslanca Ľudovíta Kaníka, poslancov za SaS Eugena Jurzycu, Jozefa Mihála a Eriky Jurinovej z OĽaNO. Novela zákona mala zabezpečiť pravidelné informovanie občanov o údajoch týkajúcich sa ich dôchodkového poistenia a sporenia. Išlo by napríklad o údaj o výške predpokladaného starobného dôchodku, predpokladanom dátume odchodu do dôchodku, o výške nároku na predčasný starobný dôchodok v najbližšom možnom termíne, či o uskutočnených legislatívnych zmenách, ktoré môžu ovplyvniť výšku predpokladaného mesačného starobného dôchodku spolu s vysvetlením tohto možného vplyvu. 

Do druhého čítania sa nedostal ani návrh poslanca Kaníka na vydanie zákona o malom domácom podnikaní. Týmto návrhom chcel poslanec vytvoriť priaznivé podmienky pre rozvoj malého domáceho podnikania na Slovensku. Išlo by o príjmovú činnosť, ktorá sa vykonáva v domácnosti členmi domácnosti. 

ÚVO nebude porovnávať ceny tovarov a služieb pri tendroch nad 100.000 eur

Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) nebude pri súťažiach nad 100.000 eur porovnávať ceny tovarov a služieb. Takéto porovnávanie cien navrhol opozičný poslanec za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník v novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorú parlament odmietol.

Podľa Kaníka by sa týmto návrhom dalo zabrániť predraženým ponukám materiálov a služieb. Zmena mala spočívať v tom, že v prípade vyhlásenia verejného obstarávania nad 100.000 eur by ÚVO vykonal cenové porovnanie predmetu obstarávania na dostupnom trhu a zverejnil by toto porovnanie na svojej internetovej stránke a v Centrálnom registri zmlúv, aby mal každý občan k nemu prístup.

Týmto porovnaním sa malo podľa Kaníka dosiahnuť to, že cenová úroveň by bola všeobecne známa. V prípade, že by došlo k významnej odchýlke pri ponúkanej cene účastníkom verejného obstarávania, verejnosť aj zadávateľ by boli okamžite upozornení na neobvyklú a podozrivú ponuku.

Takýto postup by sa dal podľa Kaníka využiť napríklad pri nákupe áut či techniky, ale aj pri diaľničných tendroch i pri súťažiach na výstavbu budov. V nich je možné cenu porovnať v prepočte na kilometer alebo na štvorcový meter.

Štát by tak mal k dispozícii podľa opozičného poslanca istý interval cien a videl by, čo je obvyklá cena v danej kategórii. "Ten, kto bude ponúkať predmet obstarania, už by nemohol ponúknuť o dvesto, tristo percent predražený tovar," priblížil Kaník. Alebo ak by to urobil, bolo by zrejmé, že jeho ponuka je nereálna a predražená.

O ochrane verejného záujmu budú hlasovať v utorok

Parlament bude o ochrane verejného záujmu hlasovať v utorok. Poslanci dnes o ňom nehlasovali, pretože na schválenie ústavného zákona nie je zatiaľ zhoda potrebných 90 poslancov. Právnu normu predložil vládny Smer-SD. Ten počas troch rokov odmietal opozičné návrhy na novelizáciu zákona o konflikte záujmov. Vládna strana podľa podpredsedu parlamentu Miroslava Číža reaguje návrhom na nevyhnutné potreby praxe, pričom nemení podstatu platného ústavného zákona. Návrh Smeru-SD rozširuje okruh verejných funkcionárov, ktorí by podávali majetkové priznania. Z pôvodne určených verejných funkcionárov v akciových spoločnostiach so stopercentnou majetkovou účasťou štátu sa okruh funkcionárov rozširuje na verejných funkcionárov v akciových spoločnosťou s majoritnou účasťou štátu, obce, vyššieho územného celku alebo s účasťou Fondu národného majetku SR.

Viacero zmien je zameraných najmä na procedurálne otázky v konaní o ochrane verejného záujmu, ale i na precíznejšie vykazovanie majetku verejných funkcionárov, a to najmä s ohľadom na ich štruktúru a úplnosť oznámení verejných funkcionárov. Navrhované zmeny podľa trojice predkladateľov Petra Pellegriniho, Miroslava Číža a Jany Laššákovej odrážajú požiadavky verejnosti na podrobnosť oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov s rozšírením informácií o veci v prenájme a dary, ako i sprecizovanie doteraz podávaných informácií. 

Oznámenia sa podávajú na tlačivách, ktoré schvaľuje príslušný orgán, pričom ide o formálno-právne aplikovanie doterajšej praxe do ústavného zákona. Návrh počíta so širším rozsahom údajov, ktoré musí verejný funkcionár poskytnúť osobitnému orgánu na kontrolu konfliktu záujmov, pričom ide o rozšírenie údajov o daroch a výpožičkách s určením nových finančných limitov, pri ktorých sa takéto oznámenie podáva. Pokiaľ ide o zverejňovanie týchto údajov, ustanovenie počíta s tým, že nie všetky údaje budú zverejňované. Týka sa to najmä identifikácie nehnuteľných a hnuteľných vecí a strán zmluvných vzťahov s odôvodnením, že ide o ochranu osobných údajov nielen verejného funkcionára, ale aj druhých zmluvných strán. Sprísnenie spočíva podľa predkladateľov v tom, že uvedené údaje má k dispozícii príslušný orgán, ktorý má možnosť vyvodiť zo zmien v majetkových pomeroch verejného funkcionára právne dôsledky. 

Smer-SD v parlamente dvakrát zamietol novelu ústavného zákona o konflikte záujmov, ktorú predložili opoziční poslanci. Návrhom chcela opozícia dosiahnuť, aby verejní funkcionári uvádzali do priznaní všetky svoje príjmy a aby sa z majetkových priznaní dal určiť nárast majetku. Majetkové priznania mali byť podrobnejšie. Funkcionári by museli popísať majetok, ktorý je drahší ako 10 000 eur, teda nielen uviesť, že vlastnia auto, ale spresniť aj jeho továrenskú značku. Zmeniť sa mali aj formuláre, na ktorých funkcionári podávajú majetkové priznania. Zvýšiť sa mala aj objektívnosť konania a transparentnosť. Zároveň sa mala vylúčiť možnosť zablokovania pokuty za porušenie zákona, ako sa to dá dnes. Išlo o novelu, ktorú opozícia pripravovala so Smerom od roku 2012.

Viacerí opoziční poslanci návrhu Smeru v 1. čítaní vyčítali jeho bezzubosť, podľa nich sa z priznaní nebude dať zistiť majetok verejných funkcionárov a ani medziročný nárast majetku. Novela vládnych poslancov je podľa poslanca Miroslava Beblavého hanbou a preto sa nečuduje, že pod ním nie sú podpisy opozičných poslancov, keďže v návrhu nie je ani jedna zo zásadných vecí, o ktorých diskutovali štyri roky. Smer-SD nezakomponoval do svojho návrhu podľa Beblavého ani skutočné majetkové priznania, ani to, aby väčšina nemohla blokovať konanie voči porušovateľom zákona. „Zákon zostáva deravý a ľahko zablokovateľný. Ešte aj niektoré veci mierne zhoršuje. Dnes totiž nie je možné zverejniť detailné údaje o hnuteľných veciach, ale o nehnuteľnostiach je to možné. Poslanci Smeru-SD navrhujú nezverejňovať nič ani o nehnuteľnostiach,“ vysvetlil Beblavý.

Zvýšené trestné sadzby pre prevádzačov nebudú

Národná rada SR neschválila návrh novely Trestného zákona, ktorý obsahuje zvýšenie trestných sadzieb pre prevádzačov. Návrh predložil do parlamentu poslanec NR SR Martin Fedor, navrhoval zvýšiť trestnú sadzbu za organizovanie nedovoleného prekročenia štátnej hranice zo súčasných jeden až päť rokov na tri až osem rokov. V prípade konania motivovaného finančnou odmenou navrhoval zvýšiť sadzbu na sedem až desať rokov, pri ohrození života prevádzaných osôb na desať až 15 rokov, pri konaní v organizovanej skupine na 12 až 15 rokov. Ak páchateľ spôsobí ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, navrhoval trestnú sadzbu odňatia slobody na 15 až 25 rokov.

Dnešné hlasovanie v NR SR o novele Trestného zákona podľa Fedora ukazuje, že Smer nemá reálny záujem podporiť konkrétne opatrenia na zvládnutie migrantskej krízy. „V strane Sieť sme presvedčení, že organizované pašeráctvo ľudí si zaslúži tvrdšie postihy než je to doteraz. Snaha o eliminovanie pašeráctva ľudí je jedným z kľúčov k zvládnutiu najvážnejšej bezpečnostnej krízy, ktorej súčasná Európa čelí," povedal pre agentúru SITA poslanec NR SR a člen predsedníctva Siete Martin Fedor.

„Zhodujeme sa na tom, že nekontrolovaná migrácia je možná najmä pre existenciu organizovaných gangov pašerákov. Urobili si z nešťastia ľudí špinavý biznis a zároveň môžu pomôcť ľuďom, ktorí sú bezpečnostným rizikom, dostať sa jednoducho do členských štátov EÚ," povedal Fedor. Podľa neho prioritou každého štátu musí byť nielen ochrana toho úseku schengenskej hranice, ktorý má pod kontrolou, ale aj odstrašenie tých, ktorí uvažujú, že by sa mohli podieľať na pašeráckom biznise. Poslanci Smeru v hlasovaní ukázali, že nemajú záujem tvrdšie postihovať obchod s ľudským nešťastím. Sprísnenie trestov by malo byť súčasťou protiteroristického balíčka, ide o rovnako vážny problém, ak nie vážnejší, ako tie, na ktoré reaguje vláda, dodal.

O zmene zákona o obstarávaní nebudú poslanci ďalej rokovať

Parlament nebude rokovať v druhom čítaní o zmene zákona o verejnom obstarávaní na návrh opozičného poslanca Ľudovíta Kaníka. Pri hlasovaní v prvom čítaní v piatok nezískal podporu väčšiny poslancov. Kaník chcel, aby počas verejného obstarávania a pred vyhodnocovaním ponúk mali účastníci verejného obstarávania aj verejnosť dostupné údaje o cenovej úrovni obstarávaných výrobkov alebo služieb na dostupnom trhu. Cenové porovnávanie v záujme nezávislosti a objektivity mal podľa nezaradeného poslanca vykonávať Úrad pre verejné obstarávanie, ak by hodnota zákazky prekročila stotisíc eur. 
"Týmto porovnaním sa dosiahne to, že cenová úroveň bude všeobecne známa, čo v prípade, že by došlo k významnej odchýlke pri ponúkanej cene účastníkom verejného obstarávania, okamžite upozorní zadávateľa aj verejnosť na neobvyklú a podozrivú ponuku," zdôvodnil návrh Kaník. "To znemožní takýmto ponukám byť úspešnými vo verejnom obstarávaní, pretože to zvýši kontrolu verejnosti nad primeranými cenovými ponukami zúčastnených účastníkov verejného obstarávania," dodal. 

Poslanec chcel zároveň upraviť pri zadaní zákazky opis jej predmetu. Malo by to podľa neho znemožniť ustanovenie takých kritérií, podmienok či iných požiadaviek, ktoré vopred pre svoju neobvyklú konkrétnosť, špecifickosť znemožňujú účasť väčšine potenciálnych účastníkov. Reagoval tak na v praxi sa vyskytujúci jav, keď predmet verejného obstarávania je natoľko špecifikovaný, že jeho kritériá sú vopred nastavené pre možnú výhru len určitého účastníka a vylučujú ostatných záujemcov, pričom táto špecifikácia vôbec nemá významný vplyv na naplnenie účelu zákazky. "Takto sa zabráni tzv. šitiu verejného obstarávania na mieru vopred vytipovaným záujemcom," tvrdil Kaník. 

Zodpovednosť za škodu pri výkone moci nebude

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nebude. Návrh novely zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci predložili poslanci OĽaNO. Parlament ich návrh odmietol. Hnutie OĽaNO svoj návrh zdôvodňovalo tým, že keď človek rozhoduje o vlastnom majetku či vlastných právach a povinnostiach, cíti dôsledky svojho rozhodnutia osobne, to znamená, že je viazaný osobnou zodpovednosťou. Pokiaľ však človek rozhoduje o cudzom majetku, najmä ak ide o majetok štátu alebo územnej samosprávy, v súčasnosti neexistujú inštitúty, ktoré by ho prinútili nakladať so zvereným majetkom s náležitou starostlivosťou riadneho hospodára. Verejný činiteľ podľa OĽaNO môže pri rozhodovaní ľahko podľahnúť súkromným či skupinovým záujmom, ktoré môžu rôznou mierou poškodiť alebo ohroziť uspokojovanie verejných potrieb. Cieľom predkladaného návrhu zákona bolo preto zaviesť funkčný mechanizmus „trestania“ prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami. 

Parlament tiež odmietol novelu Trestného zákona z dielne OĽaNO. Hlavným cieľom predloženého návrhu bolo zaviesť novú skutkovú podstatu trestného činu nevyplatenia faktúry. Prostredníctvom zavedenia tohto nového trestného činu sa mala vytvoriť prvýkrát skutočná trestno-právna ochrana pre živnostníkov voči veľkým firmám, ktoré im často nevyplácali faktúry za ich vykonanú prácu, keďže z titulu malých podnikateľov majú veľmi obmedzené možnosti pri vymáhaní svojich faktúr súdnou cestou, s čím niektoré podvodné firmy vopred počítajú.