Parkovacia politika medzi poslancami opäť neprešla

Celomestskú parkovaciu politiku v tomto volebnom období v Bratislave už zrejme spúšťať nebudú. Ani po viacerých pokusoch dodatok štatútu a všeobecne záväzné nariadenie k parkovaniu u bratislavských mestských poslancov podporu nenašli a materiál opäť neschválili. Pritom práve tieto dva dokumenty mohli aspoň formálne odštartovať dva roky pripravovaný systém spoplatneného parkovania v meste.

Dodatok štatútu k parkovaniu dnes medzi bratislavskými poslancami opäť neprešiel, o všeobecne záväznom nariadení k parkovaniu už ani nehlasovali. Dodatok štatútu podporilo 17 zo 40 prítomných poslancov. Keďže s novými pravidlami nesúhlasilo 10 zo 17 mestských častí, materiál na schválenie potreboval trojpätinovú väčšinu. Takú podporu však dodatok štatútu nezískal, siedmi poslanci boli proti, 15 sa hlasovania zdržali a jeden nehlasoval. Viacerí poslanci v diskusii poukázali na to, že materiál sa od posledného rokovania takmer nezmenil. „Mrzí ma, že je tento materiál predkladaný v takmer rovnakej podobe aj po skoro dvoch rokoch a stále je nedodiskutovaný,“ podotkol mestský poslanec Martin Borguľa (Smer-SD). Problémom je podľa neho stále to, že s parkovacou politikou nesúhlasí desať zo 17 mestských častí. Proti návrhu je aj naďalej bratislavský Ružinov, podľa starostu Dušana Pekára sa v materiáloch k parkovaniu takmer nič nezmenilo a stále nie sú vyriešené ružinovské vnútrobloky, ktoré boli jednou z požiadaviek mestskej časti. 

Predsedníčke mestského poslaneckého klubu KDH Jarmile Tvrdej v Bratislave chýbajú parkovacie miesta či záchytné parkoviská. „Takto predložená parkovacia politika neuľahčí život a v takejto forme nebude fungovať,“ uviedla Tvrdá. Poslanec Martin Dinuš (OKS) si zase myslí, že parkovaciu politiku v meste treba, návrhu však chýba koncept. Preto materiál nepodporil. „Čo prinesie parkovacia politika obyvateľom Bratislavy? Podľa mňa nič, iba ďalšie poplatky,“ odpovedal si na vlastnú otázku poslanec Igor Bendík (SaS), ktorému v dokumentoch k parkovaniu chýba výpočet parkovacích miest dnes a po zavedení parkovacej politiky. 

Systém celomestského parkovania bráni poslanec Vladimír Hečko ( NOVA). Podľa neho parkovacia politika zafungovala napríklad v Prahe, kde keď sa zaviedlo rezidenčné parkovanie, ľudia prestali jazdiť autami, lebo parkovanie bolo drahé. Parkovaciu politiku primátor Milan Ftáčnik obhajoval príkladmi z Prievidze a Žiliny, kde podľa neho parkovacia politika funguje a rozširuje sa. Primátor v parkovacej politike zmysel vidí. Podľa neho kľúčovou myšlienkou nového systému parkovania je riešiť nedostatok parkovacích miest práve reguláciou parkovania. „Aj desaťpercentné zlepšenie bude znamenať prínos pre toto mesto, a to dokážeme len zavedením parkovacej politiky," povedal primátor.

Cieľom parkovacej politiky je zaviesť jednotné a jasné pravidlá pre obyvateľov i návštevníkov mesta. Nový systém parkovania by mal zvýhodniť obyvateľov s trvalým pobytom v Bratislave. Rezidentovi stačí, ak si raz ročne za 30 eur zakúpi rezidentskú parkovaciu kartu a bude môcť parkovať v mieste svojho bydliska bez ďalších poplatkov, karta im tiež umožní zľavnené parkovanie v spoplatnených zónach mimo svojho obvodu. Podľa poslanca Borguľu môže byť tento poplatok pre niekoho likvidačný. Spolu s poslancom Ignácom Kolekom (KDH) navrhol, aby invalidní a starobní dôchodcovia, mamičky na materskej dovolenke, nezamestnaní evidovaní na úrade práce či rodičia mnohodetných rodín za vydanie prvej parkovacej karty zaplatili maximálne tri eurá. Medzi poslancami však neprešiel ani dodatok štatútu k parkovaniu, k všeobecne záväznému nariadeniu i poslaneckému doplňujúcemu návrhu sa už nedostali. Parkovacia politika sa tak už zrejme stane témou až pre poslancov v novom volebnom období. 

Dodatok k štatútu medzi bratislavskými poslancami neprešiel ani na januárovom rokovaní mestského zastupiteľstva. Všeobecne záväzné nariadenie k parkovaniu následne primátor Milan Ftáčnik z rokovania stiahol. Materiál v hlasovaní v januári podporilo 19 z 36 prítomných poslancov. Hlasovania sa zdržali 15 poslanci, prevažne z mestských klubov KDH a Smer-SD. Obom klubom vtedy rovnako ako dnes prekážal nesúhlas desiatich mestských častí s novými pravidlami parkovacej politiky. Návrh VZN totiž v minulosti podporilo len šesť mestských časti - Staré Mesto, Nové Mesto, Devín, Petržalka, Jarovce a Rusovce. S novými pravidlami naopak nesúhlasilo desať mestských častí, medzi nimi aj Ružinov. V Čunove dokumenty k parkovaniu dokonca ani neprerokovali.