PARÍZEK: So Slovákmi žijúcimi v zahraničí spolupracujeme hlavne v oblasti kultúry a jazyka

Potreby Slovákov žijúcich v zahraničí sa však líšia od krajiny, v ktorej žijú a tomu sa prispôsobuje aj spolupráca štátu so slovenskými komunitami. Vyplýva to zo slov štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Lukáša Parízka pre agentúru SITA.

Parízek vyzdvihol založenie Rady vlády pre krajanské otázky, vďaka ktorej sa nezdvojuje úsilie rezortov, ktoré cez radu lepšie koordinujú svoje aktivity. Potreby a záujem Slovákov žijúcich v zahraničí sa líšia aj podľa toho, v ktorej vlne zo Slovenska odišli, ale aj podľa toho, kde žijú. „V USA sú roztrieštené komunity Slovákov, sú od seba ďaleko, nie sú taká kompaktná skupina a fungujú inak, pretože sa inak žije v USA a inak v Poľsku, Rumunsku. Každá komunita žije a dýcha niečím iným. Pristupujeme k nim špecificky, nič nevnucujeme. Snažíme sa reagovať na to, čo si žiadajú spolky, aké aktivity chcú robiť, čo im chýba. Ide nám o tom, aby boli ich práva a existencia zachované a aby mali možnosť kultúrneho rozvoja a udržovania identity,“ povedal Parízek.

V súčasnosti je pre zachovanie vzťahov a príslušnosti k materskej krajine nevyhnutné vnímavo reagovať na generačné zmeny a novodobú slovenskú migráciu. Zo Slovenka odchádzajú nielen celé rodiny za prácou do blízkeho Rakúska a donedávna do populárnej Veľkej Británie, ale nedostatok vysoko kvalifikovaných odborníkov vo svete spôsobuje až dramatický odlev mozgov.

Slovensko môže podľa Parízka spolupracovať so Slovákmi žijúcimi v zahraničí rôzne – deti môžu chodiť do letných táborov na Slovensko, vďaka štipendiám študovať na vysokých školách, Slovensko im pomáha organizovať rôzne kultúrne podujatia, vydávať periodiká. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vydáva osvedčenia zahraničného Slováka, ktoré uľahčujú ich príchod na Slovensko a jednoduchšie získajú povolenie na pobyt. Na pomoc Slovákom žijúcim v zahraničí je vyčlenený vyše milión eur.

„Na tento rok došlo k určitému navýšeniu, čo je pozitívne. Pokiaľ udržíme trend, že budeme vzťahy rozvíjať a komunity budú prosperovať, tak sa aj my budeme snažiť priebežne navyšovať a zefektívňovať našu spoluprácu. Nedá sa však stanoviť alebo vyčísliť konkrétny cieľ,“ povedal Parízek. Reagujeme tak podľa neho na nové podmienky voľného pohybu osôb v európskom priestore, ambície mladých ľudí a výzvy pracovného trhu, slovenskú vzťahovú stratégiu definujú ako "pomoc a podpora".

„Všetko, čo robíme, musí byť v hraniciach medzinárodného práva a vnútroštátnej legislatívy daného štátu. Musím povedať, že podmienky, ktoré má naša menšina, sú väčšinou naozaj dobré. Pri vyvíjaní našich aktivít sa snažíme neprekročiť únosnú mieru toho, aby si ten druhý štát nemyslel, že zasahujeme do jeho vnútorných záležitostí. Musím však povedať, že naše komunity nemajú politické alebo existenčné ambície, ktoré by nejakým spôsobom protirečili tomu samotnému štátu, v ktorom sa nachádzajú. Ide skôr iba o udržiavanie jazykovej a kultúrnej identity Slovákov,“ povedal Parízek na otázku, či existujú nejaké hranice spolupráce, aby Slovensko nezasahovalo do vnútorných záležitostí iných štátov.

Na otázku, či po štúdiu zahraniční Slováci ostávajú na Slovensku alebo sa vracajú, Parízek uviedol, že hoci na to neexistujú presné štatistiky, možno predpokladať, že pri Slovákoch z tretích krajín, ako napríklad Srbsko, je väčší predpoklad, že na Slovensku istý čas ostanú aj po štúdiu. „Dostane sa do EÚ, vyštuduje tu a má tu lepšie podmienky na život, prácu. Je preto predpoklad, že sa rozhodne ostať. Ak sa rozprávame o zahraničných Slovákoch, ktorí napríklad žijú v Maďarsku, Poľsku, tak to nemusí byť pravidlo,“ vysvetlil štátny tajomník. Ak by na Slovensku po štúdiu ostávala väčšina zahraničných Slovákov, Parízek priznal, že by sa na tento fenomén dalo pozerať aj tak, že sa tým ochudobňuje slovenská menšina v danej krajine.

Počet štipendijných kvót nie je podľa štátneho tajomníka taký masívny. „Chcel by som zdôrazniť, že konkrétne v Srbsku som komunikoval so zástupcami jednotlivých obcí, neboli to len Slováci, ale aj Srbi. Zhodli sme sa, že máme záujem na rozvoji ekonomickej spolupráce s konkrétnymi regiónmi, kde Slováci žijú. Aj preto, že ak by sa nám tam podarilo dotiahnuť investora zo Slovenska, tak pre neho je výhodné, že môže zamestnávať ľudí, ktorí rozumejú po slovensky,“ povedal Parízek s tým, že keď sa zlepšia podmienky v krajinách, kde Slováci žijú, tak aj tí, ktorí u nás vyštudujú, budú mať dôvod vrátiť sa naspäť domov a budú sa tam vedieť uplatniť.

Parízek koncom marca navštívil Srbsko a Slovákov tam žijúcich. Pre Slovensko je podľa neho táto 50-tisícová komunita špecifická. Problémom je, že teraz sa pre politické ambície niektorých aktérov triešti. Ministerstvo sa podľa Parízka snaží zohrať úlohu mediátora a konflikt upokojiť.