Pamiatkový úrad vydal knihu tajných vojenských máp slovenských obcí a miest

Publikácia Pamiatkového úradu (PÚ) SR Vojenské mapovanie na Slovensku 1769-1883 zverejňuje skutočnosti, ktoré neboli prístupné verejnosti.
      Podľa spoluautorky Bronislavy Porubskej podrobné vojenské mapy územia Rakúsko-Uhorska z 18. a 19. storočia boli dlho utajované. Teraz poskytujú množstvo jedinečných informácií o premenách krajiny na našom území v jej vyše storočnom hospodárskom vývoji vplyvom ľudskej činnosti, keď pribúdali cesty, železnice, rôzne stavby. Tiež vidieť, kadiaľ tiekli potoky, samozrejme nechýbajú pôvodné názvy sídiel, vrchov, riek.
      Zbierku máp získal Archív PÚ (2004-2005) z Vojenského historického ústavu a múzea v Budapešti. Z elektronickej podoby postupne boli vyhotovené tlačené kópie, ktoré už tvoria súčasť zbierky archívu. Publikácia s výberom máp je pomôcka na štúdium poznatkov vojenských máp. Tie sú z prvého (1763-1787), druhého (1806-1869) a tretieho (1869-1887) mapovania dnešného územia Slovenska. CD príloha v knihe obsahuje miestny register k mapovaniam. Umožňuje jednoduché vyhľadávanie mapového listu určitej lokality. Vojenské opisy krajiny sú v pôvodnej nemeckej verzii doplnené o súčasné znenie lokalít.
      "Publikácia je významná tým, že prvýkrát na Slovensku sú zverejnené legendy k trom vojenským mapovaniam," povedala pre TASR Henrieta Žažová z PÚ, ktorá sa odborne podieľala na jej vydaní.
      Toto mapovanie zachytáva nielen štátne cesty, ale aj poľné a lesné, ba i chodníky. Z máp sa vojaci podľa znakov dozvedeli, kde je horáreň, salaš, osamelá usadlosť, stodola, veterný, vodný a lodný mlyn, vahadlová studňa, kyselka, slaný prameň, močiar, drevený, kamenný alebo most na pilieroch či hrádza. Ako sa zdokonaľovala presnosť máp, možno porovnať z množstva znakov. Kým v prvom mapovaní ich bolo 72, v druhom dvojnásobný počet a v treťom okolo 180. Napríklad v ostatnom už mapa rozlišovala tri hĺbky brodu - pre peších, kone a povozy, alebo sedem druhov prístavov a lodeníc či šesť typov železníc.
      Čitateľ sa dozvie, ako prebiehalo meranie v hornouhorských stoliciach od roku 1769, keď v trinástich spišských mestách spracovali celkom 78 mapových listov. Následne pokračovali vzájomne prepojené merania na Orave, Liptove, Šariši, Zemplíne a iných lokalitách. Kniha poskytuje možnosť porovnania máp z rokov 1782 a 1882 Bratislavy, Žiliny, Martina, Bardejova, Košíc či Vysokých Tatier.

Zdroj: TASR