Palestína žiada svet o okamžitú reakciu na zločiny Izraela

Zákon v pondelok v treťom a zároveň poslednom čítaní schválil izraelský parlament. Kontroverzný zákon je posledným zo série krokov, ktoré izraelské vedenie podniklo od nástupu nového prezidenta USA Donalda Trumpa do funkcie. Očakáva sa, že zákon vyvolá pobúrenie medzinárodného spoločenstva a zrejme aj sériu právnych opatrení, analyzuje agentúra AP.

Palestínska ministerka dnes vo svojej reakcii uviedla, že "nikto nemôže legalizovať krádež palestínskych pozemkov". Rúlá Maájaová dodala, že "výstavba židovských osád je zločinom" a "je proti všetkým medzinárodným zákonom". Podľa ministerky nastal čas, aby medzinárodné spoločenstvo "podniklo konkrétne kroky" a "zastavilo Izraelčanov v páchaní týchto zločinov".

Izraelskí krajne pravicoví politici chceli prijatím spomínanej právnej normy, ktorá predpokladá odškodnenie palestínskych vlastníkov pôdy, zabrániť ďalšiemu vysťahovaniu nelegálnych osád. Zákon môže ešte stopnúť izraelský najvyšší súd.

Izraelský generálny prokurátor Avichaj Mandelblit varoval, že nový zákon porušuje izraelskú ústavu a nebude ho obhajovať na súdoch. Vyjadril tiež obavu, že by mohol podnietiť žaloby na Izrael podané na Medzinárodnom trestnom súde (ICC).

Hovorca palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása, Nabíl abú Rudajná, označil dnes nový izraelský zákon za neprijateľný a vyzval medzinárodné spoločenstvo na okamžitú reakciu. "Toto je eskalácia, ktorá môže viesť jedine k ďalšej nestabilite a chaosu," upozornil Rudajná.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa ocitol pod sústredeným tlakom zo strany koaličných partnerov, najmä proosadníckej strany Židovský domov (ha-Bajit ha-Jehudi), po tom, ako najvyšší súd nariadil vysťahovanie a zbúranie osady Amona vybudovanej v Predjordánsku bez povolenia a na pozemkoch palestínskych vlastníkov.

Naftali Bennett, ktorý je lídrom spomínanej strany, dnes pre izraelský vojenský rozhlas uviedol, že cieľom prijatia zákona bolo vytvoriť rovnaké podmienky pre výstavbu nových osád, aké platia v samotnom Izraeli.

Vyslanec OSN pre Blízky východ Nickolay Mladenov ešte pred pondelkovým zasadnutím izraelského parlamentu vyzval jeho poslancov, aby zákon nepodporili a varoval, že jeho schválenie by mohlo mať pre Izrael "ďalekosiahle právne dôsledky" a "vo veľkej miere oslabiť perspektívu dosiahnutia arabsko-izraelského mieru".

Predjordánsko - západný breh rieky Jordán - a východnú časť Jeruzalema obsadil Izrael počas vojny v roku 1967. Tieto územia majú spolu s pásmom Gazy tvoriť budúci palestínsky štát, o ktorého vznik sa Palestínčania už dlhodobo usilujú. Práve preto chcú, aby z Predjordánska odišli všetci izraelskí vojaci i osadníci.