V roku 2019 oslavujeme jubilejné 100. výročie štátnej ochrany prírody na Slovensku. Sériu osláv odštartoval štátny tajomník ministerstva životného prostredia Boris Susko a generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody Martin Lakanda zasadením prvého zo 100 stromov – duba zimného v Hriňovej. Medzi ďalšie podujatia bude patriť odborná konferencia zameraná na históriu ochrany prírody a jej výzvy do ďalších rokov, vydanie pamätnej bankovky a mince, vydanie odbornej publikácie, viaceré vzdelávacie a osvetové akcie a výstavy pre deti aj dospelých. V rámci celého Slovenska budú realizované aj aktivity v prírode zamerané na zlepšenie stavu v konkrétnych vzácnych lokalitách.
„Zasadiť a pestovať stromy môže každý a každý tak môže prispieť k zlepšeniu života na našej planéte. Stromy zlepšujú kvalitu ovzdušia, zachytávajú oxid uhličitý, produkujú kyslík, zmierňujú následky zmeny klímy. Preto som rád, že oslavy 100. výročia štátnej ochrany prírody na Slovensku odštartujeme symbolicky práve zasadením stromov vo všetkých našich národných parkoch a chránených krajinných oblastiach,“ povedal štátny tajomník ministerstva životného prostredia Boris Susko.
Na snímke :Na snímke štátny tajomník ministerstva životného prostredia BorisSusko
„Hriňová je unikátna lokalita a súčasť UNESCO programu Človek a biosféra. Je srdcom Slovenska a bola dnes vybraná s jasným zámerom poukázať na príkladné spolužitie ľudí a prírody,“ povedala Vladimíra Fabriciusová, riaditeľky Správy CHKO Poľana.
História štátnej ochrany prírody sa začala písať 20. októbra 1919, kedy československý minister pre správu Slovenska Vavro Šrobár podpísal nariadenie pre vznik Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok na Slovensku, ktorého súčasťou boli aj prírodné pamiatky. Spolužitie štátnej ochrany prírody s pamiatkovou starostlivosťou trvalo až do roku 1981, kedy sa štátna ochrana prírody osamostatnila. Vo svojom vývoji mala štátna ochrana prírody niekoľko zlomových bodov. Z nich najdôležitejším bolo jej zákonné ustanovenie v roku 1955. Išlo o zákon SNR o štátnej ochrane prírody. Ďalším dôležitým medzníkom je ustanovenie národných parkov na Slovensku. Prvým bol Tatranský národný park vyhlásený v roku 1948, ku ktorému sa postupne pridalo ďalších 8 národných parkov a 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Stratégia environmentálnej politiky, ktorá je na Slovensku stále v platnosti, bola schválená ešte v roku 1993. Už 25 rokov nebola aktualizovaná a nerieši nové problémy a výzvy životného prostredia. Ministerstvo životného prostredia SR pripravilo novú, modernú stratégiu environmentálnej politiky do roku 2030 .
„100 rokov štátnej ochrany prírody na Slovensku prinieslo bez pochyby množstvo pozitívnych krokov pri ochrane nášho najväčšieho bohatstva, ktorým je príroda. Či už išlo o ochranu vzácnych druhov živočíchov, rastlín alebo ich biotopov,“ povedal generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody Martin Lakanda.
Na snímke: generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR MartinLakanda
V ochrane prírody sú dnes pred nami ďalšie veľké výzvy, pričom asi najväčšou je posilnenie ochrany našich národných parkov. Ochrana prírody totiž musí byť nadradená nad všetky ostatné záujmy. Významným krokom k pozitívnej zmene v tomto smere je Envirostratégia 2030 z dielne envirorezortu, ktorú vo februári 2019 schválila vláda. V nej sme si dali jasný cieľ – zjednotiť ochranu národných parkov, prehodnotiť ich nastavenie a predovšetkým dosiahnuť stav, kedy až 50 % územia národných parkov bude bezzásahových a na zvyšku územia sa bude môcť hospodáriť výlučne prírode blízkym spôsobom, teda bez zbytočných výrubov a holorubov.
Práve tieto zámery sme zakomponovali aj do pripravovanej novely zákona o ochrane prírody a krajiny. Slovensko v súčasnosti čelí mnohým environmentálnym výzvam. Máme problémy s kvalitou ovzdušia, nízkou mierou recyklácie odpadu, ale aj s ochranou ekosystémov. Len samotné znečistenie ovzdušia u nás spôsobuje viac ako 5 000 predčasných úmrtí ročne. Environmentálne problémy majú pritom stále väčší vplyv na ekonomiku, zamestnanosť, ale aj komfort života obyvateľov. Okrem toho, podobne ako na celom svete, Slovensko už v súčasnosti zasahuje zmena klímy s viditeľnými dopadmi, ktoré sa v budúcnosti budú vážne prejavovať v podobe environmentálnych, ekonomických a zdravotných problémov.Základnou víziou Envirostratégie 2030 je dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo, založené na dôslednej ochrane zložiek životného prostredia a využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok, ktoré budú viesť k zlepšeniu zdravia obyvateľstva. Ochrana životného prostredia a udržateľná spotreba budú súčasťou všeobecného povedomia občanov aj tvorcov politík. Pomocou predchádzania a prispôsobenia sa zmene klímy budú jej následky na Slovensku čo možno najmiernejšie.
„Ochrana prírody si vyžaduje vytrvalú a dlhodobú prácu. Je to poslanie a preto chcem poďakovať generálnemu riaditeľovi ŠOP SR a všetkým riaditeľom národných parkov aj chránených krajinných oblastí, ako aj ich kolegom za ich prácu a sľubujem im, že sa budeme usilovať o to, aby sme im v rámci legislatívnych zmien dali väčšie kompetencie a mohli tak účinnejšie chrániť našu prírodu,“ dodal Boris Susko.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies