Oravskí pltníci veria po krízových rokoch v obrat k lepšiemu

Prevádzkovatelia vyhliadkových plavieb na pltiach po rieke Orava veria po niekoľkých uplynulých krízových rokoch v obrat k lepšiemu. TASR o tom uistil Ján Šárfy, majiteľ prepravnej spoločnosti, ktorá preváža turistov na päťkilometrovom úseku medzi Hornou Lehotou a Oravským Podzámkom.
      „Vlani nám urobili škrt cez rozpočet Medardove dažde, ktoré neustávali celý júl a august to už nezachránil. Predvlani boli veľké povodne a ešte rok predtým zúrila ekonomická kríza, ktorá sa citlivo dotkla aj turizmu. Nezostáva nám nič iné iba veriť, že konečne nastanú lepšie časy. Pripravili sme sa najlepšie, ako sa dalo. Celkovo máme až sedem pltí, teraz už len voziť a voziť,“ uviedol Šárfy.
      Zároveň pripomenul bohatú históriu oravského pltníctva. „Nepochybne aj monumentálny Oravský hrad vyrástol doslova z pltí, lebo veľká časť príjmov palatína Juraja Thurza pochádzala práve z pltníctva. Tadiaľto viedla stará európska obchodná cesta z poľského Gdanska až do gréckych Atén a plte na nej zohrávali dôležitú úlohu,“ približoval mnohými legendami opradenú dávnu históriu.
      „Plte boli dlhé stáročia najrýchlejším, najbezpečnejším, najpohodlnejším, skrátka najluxusnejším dopravným prostriedkom. Za 24 hodín sa na nich dalo zdolať aj 200 km, na koči už 40 km bolo pre cestujúcich doslova utrpením. Spomínaný Thurzo používal plte na služobné cesty do Budapešti, ich službami často nepohrdli ani uhorskí panovníci. Teraz tento komfort ponúkame komukoľvek,“ zdôraznil Šárfy.
      O bezpečnosti pltí z plných brvien svedčí podľa neho fakt, že za desať rokov prevádzky nezaznamenali žiadnu poistnú udalosť. „Na každej plti máme pripravené dlhé hádzacie záchranné laná, no ešte nikdy sme ich nemuseli použiť. Pritom súčasťou trasy je aj neuveriteľná možnosť plavby hore prúdom pod Markovou skalou, kde má rieka Orava najväčšiu hĺbku,“ dodal s tým, že v Oravskom Podzámku stráži pltníkov v prístave veľká drevorezba vodníka.