Opozícia podala návrh novely zákona o konflikte záujmov

Beblavý dnes novinárom pripomenul, že v septembri 2012 sa grémium dohodlo, že zákon je treba prepracovať. Následne vznikla pracovná skupina zo zástupcov všetkých parlamentných strán. Po niekoľkých mesiacoch sa komisia dohodla na návrhu a v apríli ho predložila Paškovi. Ten koncom mája predložil pozmenený návrh s niektorými vypustenými ustanoveniami. Keďže podľa Beblavého Paškov návrh vypúšťal zo zákona dôležité veci, dohodli sa na kompromisnom znení, ktorý Paška na grémiu predložil začiatkom júla. V auguste mal byť návrh podaný, to sa však

V septembri Paška predložil podľa Beblavého ešte "vykastrovanejšiu" verziu návrhu. Chýbala v ňom napríklad podrobná štruktúra majetku či povinnosť uvádzať drahé dary. „Nikdy o svojom návrhu diskusiu nezvolal. Dohodli sme sa teda v opozícii, že podáme Paškov kompromisný návrh,“ povedal. Ak totiž nebude tento návrh predložený teraz, nie je šanca, aby majetkové priznania boli podávané v roku 2014 po novom. „Chceme Smeru ukázať, že tento zákon chceme. Ak zákon neprejde, opäť bude hodnota majetkových priznaní blízka nule,“ vyhlásil Beblavý. 

Paška podľa Beblavého nikdy nevysvetlil zmenu postoja. Beblavý pripomenul len vyjadrenie predsedníčky poslaneckého klubu Smeru-SD Jany Laššákovej, podľa ktorého zmena vyplýva z diskusie v klube Smeru. „Ak je to tak, sú tam jednotlivci, ktorí nechcú odhaliť svoj majetok a sú dosť silní, aby Smer kvôli nim zmenil postoj. My nevieme, kto to je,“ konštatoval Beblavý. 

Opozícia navrhuje, aby sa zákon týkal širšieho okruhu verejných funkcionárov, pretože dnes sa netýka funkcionárov v regulačných úradoch, alebo v štátnych podnikoch, ktoré patria pod Fond národného majetku. „Každý verejný významný funkcionár musí pod zákon patriť,“ zdôraznil Beblavý. Podľa opozičného návrhu by sa zákon týkal aj vedúcich kancelárie prezidenta či NR SR, šéfa vojenského spravodajstva, či prezidenta policajného zboru. 

Opozícia navrhuje aj povinné oznamovanie súkromných darov, ktoré presahujú 4 000 eur. Doteraz neboli zákonom regulované. Lehota na zasielanie majetkových priznaní sa má zmeniť z 31. marca na 30. apríl. Zmena sa týka aj formulárov, na ktorých funkcionári podávajú priznania. Tie budú prílohou zákona. „Teda nebude možné ako dnes sa brániť, že zákon neobsahuje žiadny formulár,“ povedal Beblavý. Cieľom novely je tiež dosiahnuť, aby verejní funkcionári uvádzali všetky svoje príjmy, nielen vybrané. Majetkové priznania majú byť podrobnejšie. Funkcionári budú musieť popísať majetok, ktorý je drahší ako 10 000 eur. Teda v prípade, že návrh prejde, nebude stačiť, aby napísali, že vlastnia auto, ale aj jeho továrenskú značku. Zmenou v porovnaní so súčasnosťou má byť aj to, že majú priznávať aj požičané veci. Zvýšiť sa má aj objektívnosť konania a transparentnosť proti verejným funkcionárom. Doteraz totiž dochádzalo k neodôvodneným zastaveniam konania. Podľa návrhu sa bude môcť proti zastaveniu konania odvolať tretina členov orgánu, ktorý viedol konanie. 

Podľa poslanca NR SR Martina Poliačika (SaS) opozícia návrhom dáva možnosť poslancom Smeru, aby vyjadrili svoj názor. Ich postoj podľa neho môže ukázať, že dodržiavajú sľuby spred volieb. Zároveň podotkol, že politici SaS už dlhodobo zverejňujú majetkové priznania podrobnejšie, ako káže zákon. Poslanec KDH Alojz Přidal považuje návrh za dobrý, pretože je podľa neho možné kontrolovať nárast majetku politikov. „Kto ho získal čestným spôsobom, obávať sa nemusí,“ vyhlásil. Přidal si myslí, že zákon môže prejsť, pretože Smer-SD pod tlakom verejnosti dokáže zmeniť rozhodnutia. 

Dôvera k politikom je podľa predsedníčky poslaneckého klubu SDKÚ-DS Lucie Žitňanskej mimoriadne nízka. „Existujú pochybnosti, že vážne rozhodnutia sa robia mimo politickej sféry. Vážne podozrenia o silných prepojeniach medzi politikou a biznisom,“ povedala s tým, že jedným z krokov, ako to zmeniť, je zlepšiť majetkové priznania. „Dnes nemajú dostatočnú výpovednú hodnotu. Ich podstatou je, aby sa dalo zistiť, či nárast majetku zodpovedá príjmom,“ povedala.