Opozícia nevytvorí tieňovú vládu: SaS a OĽaNO-NOVA vytvorili Opozičnú radu, chcú sa pripraviť na vládu

"Doba sa vyvinula tak, že SaS a OĽaNO-NOVA sú najsilnejšími opozičnými klubmi, spoločne máme 40 poslancov. Poznáme sa roky, sme najskúsenejšie strany na opozičnom spektre. Generačná obmena politikov pokročila," povedal na dnešnej tlačovej konferencii šéf SaS Richard Sulík.

Podľa jeho slov v prípade poslaneckých klubov SaS a OĽaNO-NOVA neexistujú najmenšie pochybnosti, že by boli pod vplyvom oligarchov či mecenášov. "Spája nás to, že robíme politiku čestne, aj keď sa nevyhneme nejakým chybám," povedal Sulík.

Zároveň uviedol, že Opozičná rada sa bude stretávať spravidla raz za mesiac, na žiadosť predsedu jedného z poslaneckých klubov aj bezodkladne. "Budeme koordinovať naše aktivity tak, aby sme po najbližších parlamentných voľbách boli pripravení prevziať zodpovednosť za Slovensko a konečne vládnuť čestne," vyhlásil Sulík.

Podľa lídra OĽaNO-NOVA Igora Matoviča po marcových parlamentných voľbách mnohých ľudí opantala beznádej. "Títo ľudia potrebujú nádej a chcú veriť, že vláda oligarchov nebude trvať večne. Preto, ak chceme byť zodpovednou opozíciou, treba urobiť aj takýto krok," vysvetlil.

Sulík deklaroval, že Opozičná rada nie je alternatívou k tieňovej vláde, ale je to predpoklad pre ďalšiu spoluprácu, ktorá skôr alebo neskôr môže vyústiť aj do tieňovej vlády. Iné opozičné strany zatiaľ súčasťou Opozičnej rady nebudú. "Neznamená to ale, že sme všetkých ostatných vylúčili. Toto je základ," povedal Sulík s tým, že ĽSNS vylučuje už teraz.

Matovič zdôraznil, že strana Borisa Kollára Sme rodina vznikla len krátko pred voľbami. "Ten vzťah sa musí ešte vykryštalizovať," konštatoval.

V dohode o Opozičnej rade sa uvádza, že SaS a OĽaNO-NOVA sa budú navzájom informovať o návrhoch zákonov, ktoré predkladajú do parlamentu, budú spoločne postupovať pri iniciovaní mimoriadnych schôdzí pléna či koordinovať spoločné mediálne výstupy.

Baránek očakával, že opozícia vytvorí tieňovú vládu, nie radu

Analytik Ján Baránek očakával, že opozičné strany zložia tieňovú vládu a nie Opozičnú radu. „Bolo by dobré vedieť, prečo nevznikla tieňová vláda, ale menej náročná Opozičná rada,“ povedal dnes pre agentúru SITA Baránek, ktorého prekvapilo, že SaS a OĽaNO nerátali pri vytvorení Opozičnej rady s Borisom Kollárom. „Zaráža ma, že pokiaľ ho potrebovali do vlády, nemali žiadne výhrady. Teraz s ním zrazu nechcú mať nič spoločné. Tým sa ich opozičná činnosť marginalizuje. Mali by zdôvodniť, prečo im Kollár do vlády dobrý bol a dnes im nie je,“ vyhlásil Baránek. 

Strana Sloboda a Solidarita a hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti podpísali opozičnú dohodu, na základe ktorej vznikla Opozičná rada. Cieľom podpisu zmluvy je prehĺbenie opozičnej spolupráce. Ostatné opozičné strany, teda hnutie Sme rodina a Ľudovú stranu Naše Slovensko k dohode neprizvali. Tieto dva kluby disponujú v NR SR 40 mandátmi. Dohoda SaS a OĽaNO s pristúpením ďalších strán vyslovene neráta. Môže byť však novelizovaná. „Dohoda o Opozičnej rade nie je alternatívou tieňovej vlády. Je to predpoklad pre ďalšiu spoluprácu, ktorá môže vyústiť do vytvorenia tieňovej vlády,“ povedal na tlačovej besede predseda SaS Richard Sulík s tým, že oba kluby sú pripravené spolupracovať aj s ďalšími poslancami v opozícii a prípadne tú spoluprácu formalizovať. Podľa lídra OĽaNO Igora Matoviča iniciátorom myšlienky vytvorenia tieňovej vlády bolo jeho hnutie. SaS zas prišla s návrhom na vytvorenie Opozičnej rady, na nej sa zatiaľ dohodli.

Opozičná rada sa bude stretávať podľa dohody spravidla raz do mesiaca. Na žiadosť predsedu jedného z klubov sa schádza bezodkladne. Na jej rokovaní budú prítomní zástupcovia poslaneckých klubov po troch za každú stranu. Podľa dohody o vzniku Opozičnej rady sa budú SaS a OĽaNO informovať o predkladaní návrhov zákonov. Budú tiež koordinovať postup pri zvolávaní mimoriadnych schôdzí parlamentu či odvolávaní členov vlády. Koordinovať majú spoločne aj svoje mediálne výstupy, ktoré sa týkajú káuz. Spoločne vytvoria odborné tímy. Rozhodnutia Opozičná rada bude prijímať konsenzom. 

V minulom volebnom období fungovala v parlamente Ľudová platforma, ktorá vznikla na základe dohody troch opozičných strán KDH, Most-Híd a SDKÚ-DS. Trojica týchto strán sa združila na princípe členstva v Európskej ľudovej strane. Platforma sa rozpadla po prezidentských voľbách. „V minulosti sa Ľudová platforma neosvedčila. Ale to neznamená, že tento projekt by nemohol fungovať,“ dodal Baránek.