Opozícia chce presný dátum rokovania o konflikte záujmov

Dôvodom je podľa jedného z predkladateľov Miroslava Beblavého to, že predseda parlamentu Pavol Paška na tlačovej konferencii oznámil, že bez ohľadu na rozsah navrhnutého programu schôdzu NR SR ukončí 31. októbra. „Veľké množstvo opozičných návrhov sa tak s určitosťou neprerokuje,“ povedal Beblavý dnes pre agentúru SITA, pričom pripomenul, že Paška opozičné návrhy zákonov označil za nezmyselné s tým, že Smer bude na tejto schôdzi realizovať len vládny program a požiadavky ľudí.

Medzi zákonmi, ktorých prerokovanie je týmto ohrozené, je aj novela zákona o konflikte záujmov, ktorá má sprísniť a spresniť majetkové priznania verejných funkcionárov. „Ide o kompromisný návrh zákona, na ktorom sa v roku 2013 dohodli všetky parlamentné strany, vrátane strany Smer-SD. Smer sa potom rozhodol zákon nepodporiť s tým, že navrhne vlastnú verziu zákona, aby bola účinná od 1.1.2015. Toto sa však nestalo, pretože na tejto schôdzi uplynie lehota na prijímanie zákonov, ktoré ešte môžu platiť od 1. 1. 2015 a žiaden zákon Smeru medzi nimi nie je,“ zdôraznil Beblavý. 

K prijatiu takéhoto zákona sa pred voľbami v roku 2012 písomne zaviazali všetky súčasné parlamentné strany. „Už len tento fakt svedčí o tom, že zákon má veľkú politickú prioritu a že vychádza v ústrety požiadavkám ľudí. My sme dali občanom slovo a toto slovo chceme dodržať,“ vyhlásil Beblavý. Ak je v parlamente nejaká strana, ktorá si vlastný záväzok neváži, nech to podľa neho ukáže pri hlasovaní o zákone a nie zbabelo tým, že zákon ani nepripustí k rokovaniu. 

Poslanci všetkých opozičných strán 26. septembra do parlamentu predložili novelu ústavného zákona o konflikte záujmov, podľa ktorej by verejní funkcionári podávali podrobnejšie majetkové priznania ako dnes. Naposledy Paška o tom, že v jeseni Smer-SD predloží zákon o prísnejších majetkových priznaniach tak, aby platil od roku 2015, hovoril v júli. Opozícia v zákone navrhuje, aby majetkové priznania mali väčšiu výpovednú hodnotu. Nie je v nich zahrnuté len vlastníctvo, ale aj nájmy a výpožičky. Návrh tiež posilňuje kontrolu a dáva možnosť členom príslušného parlamentného výboru obrátiť sa na ústavný súd v prípade, že jeho väčšina nepotrestá verejného funkcionára tak, ako jej to prikazuje zákon.