Situácia na Ukrajine: Putin dokončil pripojenie Krymu k Ruskej federácii

19:08 - Rumunsko a Poľsko sú za výrazneišiu prítomnosť NATO vo východnej Európe

Za výraznejšiu prítomnosť Severoatlantickej aliancie vo východnej Európe sa dnes v Bukurešti vyslovili ministri obrany Rumunska a Poľska Mircea Dusa a Tomasz Siemoniak. Podľa ich názoru vznikla v tejto oblasti v dôsledku ukrajinsko-ruského konfliktu nová vojensko-politická situácia. Rumunsko a Poľsko sa domnievajú, že kvôli situácii v regióne je potrebné modifikovať niektoré ciele NATO po roku 2014, uviedol podľa agentúry MTI šéf rumunského rezortu obrany. Podľa neho by aliancia mala v súvislosti so svojou prítomnosťou vo východnej Európe zasadne prepracovať plán, ktorý existoval pred vypuknutím ukrajinskej krízy. Siemoniak zdôraznil, že NATO, Európska únia, ale aj Poľsko a Rumunsko musia zo vzniknutej situácie vyvodiť závery. NATO musí posilniť svoju prítomnosť vo východnej Európe, vrátane USA, vyhlásil poľský minister obrany a dodal, že Západ musí vyvodiť závery zo skutočnosti, že sa svet za niekoľko týždňov významne zmenil.

 

18:47 - MERKELOVÁ: EÚ bude hľadať alternatívne zdroje dodávok energií

Postoj Moskvy v konflikte s Ukrajinou znižuje dôveru v spoľahlivosť ruských dodávok energií pre Európu. Vyhlásila v piatok kancelárka Angela Merkelová. Zakročiť proti ruským firmám, ktoré sa v Nemecku a iných štátoch EÚ zaoberajú distribúciou alebo skladovaním energií, však nepovažuje za potrebné. "Nemyslím si, že v tejto oblasti musíme zasiahnuť," povedala Merkelová v piatok po skončení bruselského summitu EÚ. 

 

18:30 - Vo Viedni sa bude ešte dnes rokovať o vyslaní pozorovateľov OBSE na Ukrajinu

Len niekoľko hodín po šéfovi ruskej diplomacie Sergejovi Lavrovovi potvrdilo aj úradujúce švajčiarske predsedníctvo Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vo Viedni informácie, že členské štáty tejto organizácie sa priblížili k dohode o vyslaní pozorovateľskej misie na Ukrajinu.
      

OBSE zvolala do Viedne na dnes o 19.30 h zasadanie prípravného výboru. Ak by na ňom došlo k schváleniu nového návrhu misie predstaviteľmi všetkých 57 členských štátov, vrátane Ruskej federácie, o tejto téme by bezprostredne na to rokoval Stály výbor OBSE, informovala agentúra DPA.
      

"Už sme sa prakticky dohodli na návrhu rozhodnutia" o pozorovateľskej misii, informoval Lavrov prezidenta Vladimira Putina na dnešnom zasadnutí Rady bezpečnosti Ruskej federácie, ktoré bolo venované najmä posúdeniu situácie na Ukrajine. Lavrov spresnil, že pozorovatelia OBSE by mali pôsobiť v západnej a strednej časti, ako aj na východe a juhovýchode Ukrajiny, kde žije prevažne rusky hovoriace obyvateľstvo.

 

18:24 - Vláda plánuje zjednodušiť vízové predpisy pre cudzincov

Ruská vláda schválila návrh zákona, ktorý uľahčuje cudzincom vstup do krajiny. Informovala o tom dnes agentúra ITAR-TASS s odvolaním sa na oficiálnu webovú stránku kabinetu.
      

Vláda navrhuje znížiť počet dokumentov, ktoré cudzinci musia vyplniť, ak chcú požiadať o udelenie turistických víz do Ruska. Platnosť víz sa pritom predĺži zo súčasných 30 dní na šesť mesiacov. Kabinet plánuje navrhnúť víza tak, aby bolo možné počas doby ich platnosti navštíviť krajinu viackrát.
      

Zámerom predkladanej legislatívy je rozvoj a udržiavanie kultúrnych, vedecko-technických, sociálno-politických, športových, ako aj mládežníckych väzieb s medzinárodným spoločenstvom.

 

 

17:49 - Benátska komisia: Referendum na Kryme bolo v rozpore s ukrajinskou ústavou

Referendum na polostrove Krym o jeho pripojení sa k Ruskej federácii z nedele 16. marca bolo podľa dnes zverejnenej správy Benátskej komisie, ústavnoprávneho grémia Rady Európy, v rozpore s ukrajinskou ústavou a medzinárodnými demokratickými normami týkajúcimi sa plebiscitu.
      

Vo svojom stanovisku Benátska komisia zdôrazňuje, že v ukrajinskej ústave je jasne napísané, že hranice krajiny sú nedeliteľné a neporušiteľné a jej suverenita sa týka celého územia.
      

V súlade s medzinárodnými demokratickými normami navyše nie je ani samotná realizácia plebiscitu čo sa týka "objektívneho informovania obyvateľstva" a neutrálneho informovania, ktoré sa očakávalo od médií.

 

17:28 - Ukrajinského oligarchu prepustili na slobodu po zložení 125 miliónov eur

Ukrajinského podnikateľa Dmytra Firtaša, zadržaného na základe amerického zatykača vo Viedni 12. marca, prepustili dnes na slobodu po zložení kaucie v rekordnej výške 125 miliónov eur. Informovala o tom rakúska agentúra APA s odvolaním sa na súdne zdroje.

 

      

Podľa nich sú už tieto finančné prostriedky, ktoré prešli kontrolou ich pôvodu, na účte príslušného súdu. Dmytro Firtaš, podnikateľ, investor, filantrop a člen predstavenstva akciovej spoločnosti RosUkrEnergo, obchodujúcej so zemným plynom, má v rakúskej metropole viacero firiem. Oligarcha, ktorý patril k osobnostiam blízkym zosadenému ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi, je v USA podozrivý z úplatkárstva a založenia zločineckej skupiny.
      

Hovorkyňa súdu Christina Salzbornová už v utorok vyhlásila, že Firtaš nebude môcť ani po prepustení na slobodu opustiť rakúske územie.

 

17:16 - Fico: Nevidím dôvod, aby problémy riešili ekonomické sankcie voči Rusku

Lídri členských štátov Európskej únie (EÚ) sa po dvojdňovom summite v Bruseli dohodli, že na Rusko neuvalia žiadne ekonomické sankcie. Ako priblížil po skončení rokovania premiér Robert Fico, nie je v záujem žiadneho štátu, aby tento krok následne poškodil aj samotné ekonomiky EÚ.
      

"Akákoľvek odvaha ochrancov demokracie končí pri ekonomických záujmoch. Jednoducho vždy, keď príde na ekonomické záujmy každej krajiny, tak sa potláča do úzadia problém, ktorý sa týka ľudských práv a demokracie. Môžem potvrdiť, že sme neprijali žiadne ekonomické sankcie voči Ruskej federácii, pretože všetci vedia, čo by to znamenalo pre EÚ a nie je ani veľká vôľa na prijímanie sankcií," uviedol premiér.
      

Podľa jeho slov aj pre Slovensko je totiž Rusko dôležitým obchodným partnerom. "Považujeme ruský trh za strategický, nevidíme dôvod, aby sa politické problémy riešili cez ekonomické sankcie, ktoré poškodia jednu aj druhú stranu," povedal Fico. Premiéri sa aj napriek tomu ale dohodli na vypracovaní dopadovej štúdie, ktorá má ukázať, aké vplyvy by mali ekonomické sankcie na členské štáty EÚ.

 

Premiér SR Robert Fico počas TB po skončení druhého zasadnutia Európskej rady v Bruseli.

 

 

16:52 - Polícia zatkla riaditeľa štátneho energetického podniku Naftogaz

Ukrajinská polícia zadržala dnes v súvislosti s vyšetrovaním korupcie riaditeľa štátneho energetického podniku Naftogaz Jevhena Bakulina. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie ministra vnútra Arsena Avakova.
      

Polícia viedla tri samostatné vyšetrovania pre podozrenie z korupčného správania v plynárenskom priemysle, v dôsledku ktorého prišiel štát v prepočte o takmer tri miliardy eur, uviedol Avakov na sociálnej sieti Facebook. Naftogaz sa k zatknutiu svojho šéfa odmietol vyjadriť.

 

16:51 - Prví Ukrajinci z Majdanu sú na Slovensku

Do rehabilitačného zariadenia na Zemplínskej šírave už pricestovala prvá skupina ukrajinských občanov, ktorí sa zúčastnili na protestoch na kyjevskom námestí Majdan. „V súčasnosti poskytujeme v zariadení rezortu obrany ubytovanie, stravovanie a služby šiestim ukrajinským občanom. Táto pomoc bola dohodnutá s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková.

 

16:32 - Sankcie voči Rusku sa blížia k energosektoru, cena WTI vzrástla nad 99 USD

Cena americkej ropy vzrástla nad 99 USD za barel (159 litrov) po tom, ako trhy zareagovali na najnovšie sankcie USA voči Rusku a najmä na varovania, že tieto by sa mohli rozšíriť aj na jeho energetický sektor. Informovala o tom agentúra AP.
      

Americké sankcie na Rusko za jeho ovládnutie polostrova Krym a prípravy na pripojenie územia k Ruskej federácii sa dotkli okolo 20 ľudí považovaných za blízkych spojencov ruského prezidenta Vladimira Putina. Medzi nimi je aj Genadij Timčenko, obchodník s aktivitami v energetickom sektore.
      

"Pridanie Timčenka na americký zoznam je prvým krokom smerujúcim aj do ropného sektora, čo pre Európu nie je úplne bez rizika," povedal analytik Olivier Jakob zo švajčiarskej spoločnosti Petromatrix. "Musíme tak k cene ropy pridať rizikovú prémiu, keďže americké sankcie sa začínajú približovať k ruskému sektoru ropy a plynu," dodal.

 

16:09 - Zrušenie ciel ukrajinských tovarov ohrozí slovenských výrobcov

Zrušenie ciel na dovoz tovarov z Ukrajiny, ktoré navrhujú poslanci Európskeho parlamentu, by podľa analytikov zatraktívnilo ukrajinský trh a zvýšilo konkurencieschopnosť tamojších vývozcov v rámci Európskej únie (EÚ). Môže však negatívne ovplyvniť pozíciu slovenských výrobcov.

 

15:52 - Počet regiónov sa zvýšil na 85

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v piatok dekrét ratifikujúci zmluvu, na základe ktorej sa Krym pripojil k Rusku. Predtým už zmluvu schválili obe komory parlamentu. Na základe dekrétu bude mať teraz Ruská federácia 85 regiónov, čo je o dva viac, ako doteraz. Krymská republika a mesto Sevastopoľ, ktoré má špeciálny štatút v rámci regiónu, pripojila Moskva k Ruskej federácii v dôsledku víkendového referenda, ktoré takýto krok podporilo. Putin tiež podpísal zákon, ktorým spravil zo Simferopoľa hlavné mesto nového federálneho regiónu Krym, uviedol Kremeľ.

 

Amerických dokumentaristov napadli na Kryme

 

 

15:34 - Rusko nás potrebuje viac ako my jeho, vyhlásil Cameron

Britský premiér David Cameron v piatok obhajoval najnovšie sankcie uvalené na Rusko zo strany Európskej únie. Zároveň odsúdil "kalašnikovové" referendum na Kryme, po ktorom sa táto časť Ukrajiny pripojila k Rusku, cituje ho spravodajský portál britského denníka The Guardian.

 

"Odkedy sme sa naposledy stretli, odohralo sa hanebné a ilegálne referendum pod hlavňami kalašnikovov," vyhlásil šéf britskej administratívy na summite v Bruseli. Reakcia únie uvaliť voči Moskve ďalšie reštriktívne opatrenia je podľa neho adekvátna, keďže "Rusko potrebuje Európu viac ako Európa Rusko". "Samozrejme, že Európa je na 25-percent závislá od ruského plynu. Ale ak sa pozriete na zisky (ruského) Gazpromu, asi 50 percent z nich prichádza z Európy," uviedol. Nevylúčil pritom, že v prípade ďalšej eskalácie situácie bude Kremeľ čeliť ďalším "ďalekosiahlym konzekvenciám v širokom spektre hospodárskych oblastí". 

 

David Cameron

 

 

15:29 - Siluanov: Sankcie Západu môžu donútiť Rusko zmeniť tohtoročný plán pôžičiek

Sankcie západných krajín proti Rusku za anexiu polostrova Krym môžu zvýšiť náklady Ruskej federácie na obsluhu dlhu a ak tento stav bude trvať dlhšie, bude musieť Moskva prehodnotiť svoj plán v oblasti pôžičiek. Uviedol to dnes ruský minister financií Anton Siluanov. Informovala o tom agentúra Reuters.
      

Minister upozornil, že ak súčasné nepriaznivé podmienky na trhu budú pretrvávať, Rusko by mohlo zrušiť tohtoročný plán pôžičiek na medzinárodných trhoch a obmedziť rozsah pôžičiek od domácich investorov. Vychádzajúc z doterajšieho oficiálneho plánu, Rusko si chce tento rok požičať na medzinárodných trhoch okolo 7 miliárd USD (5,08 miliardy eur).

 

15:07 - Pan Ki-Mun vyzval Ukrajinu a Rusko, aby rokovali a zabránili rozšíreniu krízy

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun dnes vyzval Ukrajinu a Rusko, aby sa zišli na rokovaniach a zabránili tým, aby sa kríza v ich vzťahoch vymkla spod kontroly a rozšírila sa aj mimo regiónu.

      

"V súčasnosti je pre ukrajinské a ruské vedenie dôležité, aby sa zišli a začali priamy a konštruktívny dialóg," vyhlásil Pan Ki-mun v Kyjeve po stretnutí s úradujúcim ukrajinským prezidentom Oleksandrom Turčynovom. Šéf OSN upozornil, že ďalšie odkladanie dialógu len zväčší riziko, že sa situácia stane nekontrolovateľnou a kríza sa rozšíri aj mimo región.

      

Turčynov na stretnutí zopakoval, že Ukrajina nikdy neuzná anexiu Krymského polostrova Ruskom, ktorá je jadrom jej sporu s ruským vedením. Pan Ki-mun dnes v Kyjeve informoval, že OSN je pripravená pomôcť Ukrajine pri organizovaní predčasných prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnia 25. mája. 

 

Zábery z dokumentárneho filmu o Majdane

 

 

14:45 - Putin dokončil pripojenie Krymu k Ruskej federácii

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v piatok v Kremli zákon, ktorý definitívne pripája čiernomorský polostrov Krym k Rusku. Putin označil pred podpísaním zákona včlenenie Krymu do Ruskej federácie za "významnú udalosť". Moskva urýchlene anektovala Krym po narýchlo zorganizovanom referende, v ktorom sa jeho obyvatelia

vyjadrili za odrhnutie od Ukrajiny a pripojenie k Rusku. Ukrajina a Západ hlasovanie odmietli, pretože sa konalo dva týždne po obsadení Krymu ruskými vojskami. USA a EÚ uvalili na Rusko sankcie.

 

 

14:32 - Minister obrany: Francúzsko prerušuje vojenskú spoluprácu s Ruskom

Paríž prerušuje svoju vojenskú spoluprácu s Ruskom, povedal dnes francúzsky minister obrany Jean-Yves Le Drian počas návštevy pobaltských štátov, ktorej cieľom bolo vyjadriť im podporu po zjednotení ukrajinského Krymu a mesta Sevatopol s Ruskou federáciou. Informovala o tom agentúra Reuters.
      

Francúzsky minister povedal, že pozastavenie spolupráce sa bude týkať spoločných vojenských cvičení, avšak vôbec sa nezmienil o osude obchodných kontraktov na dodávku vrtuľníkových výsadkových lodí Mistral Rusku.

 

14:26 - Ruská inteligencia považuje konanie Kremľa voči Ukrajine za historickú chybu

Kongres inteligencie Ruska označil za historickú chybu aktivity ruského vedenia vo vzťahu k Ukrajine. Svoje stanovisko zverejnili vo vyhlásení s názvom Proti vojne, proti sebaizolácii Ruska, proti obnove totalitarizmu.
      

Signatári dokumentu varujú ruské vedenie pred snahami prebrať s pomocou ozbrojených síl „kontrolu nad inou, donedávna ešte bratskou krajinou“. Upozorňujú, že ďalšie kroky po pripojení Krymu k Rusku by mohli viesť ku krvipreliatiu nepredvídateľného rozsahu, zmeniť Rusko na krajinu-vyhnanca a v konečnom dôsledku na krajinu tretieho sveta, na desaťročia odsúdenú existovať mimo civilizovaného sveta.
      

Ruská inteligencia poznamenáva, že väčšina Rusov sa poddala „zombie propagande“, a preto nie sú schopní predstaviť si reálne rozmery vojenského dobrodružstva, do ktorého sa Moskva pustila. 

 

14:19 - Komorowski v Budapešti: Rusku treba zobrať chuť od krokov, aké urobilo na Kryme

Rusku treba vziať chuť od krokov podobných anexii Krymu, vyhlásil dnes v Budapešti poľský prezident Bronislaw Komorowski. Najvyšší predstaviteľ Poľska pricestoval na oficiálnu dvojdňovú návštevu Maďarska na pozvanie prezidenta Jánosa Ádera.
      

Podľa agentúry MTI hlava poľského štátu dodala, že k tomu sú potrebné účinné sankcie voči Rusku. Prezidenti sa zhodli v tom, že krajiny Vyšehradskej štvorky a Európska únia musia ďalej spoločne vystupovať proti "ruskej vojenskej intervencii" na Ukrajine.

 

Sprava: Maďarský prezident Janos Ader a Poľský prezident Bronislaw Komorowski

 

14:07 - Nemecko zastavilo schvaľovanie zbrojného vývozu do Ruska

Nemecko sa rozhodlo pozastaviť schvaľovanie všetkého vývozu do Ruska súvisiaceho s vojenskou technikou. Oznámil to dnes hovorca nemeckého ministerstva hospodárstva.
      

Nemecká vláda tento týždeň nariadila strojárskemu koncernu Rheinmetall zastaviť dodávku vybavenia bojového simulátora do Ruska. Hovorca ministerstva uviedol, že ide o "jednorazový" prípad, zdôraznil avšak, že zablokované budú aj budúce obchody tohto typu.
      

"Prípad (Rheinmetallu), o ktorom hovoríte, je jednorazovým prípadom. Je však pravda, že vzhľadom na súčasnú situáciu v Rusku neschvaľujeme žiaden vývoz zbrojného tovaru do tejto krajiny," citovala hovorcu agentúra Reuters.

 

14:03 - Jaceňuk žiada prísnejšie sankcie EÚ voči Rusku, chce menšiu závislosť od plynu

Európska únia by mala prijať skutočné sankcie proti Rusku, uviedol dnes v Bruseli ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk, ktorý Rusko obvinil z anexie Krymu a z ohrozovania svetového poriadok prostredníctvom energetického vydierania.
      

"Najlepší spôsob, ako zastaviť Rusko, je postaviť ho pred skutočné ekonomické tlaky," uviedol Jaceňuk pred novinármi po podpise politickej časti asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou.
      

Premiér zdôraznil, že "ak chceme odolať tlaku Ruska, všetci musíme zaplatiť istú cenu, cenu za mier, stabilitu a bezpečnosť".
      

Jaceňuk vyjadril nádej, že EÚ sa v tomto smere zachová pevne a voči Moskve bude vystupovať jednotne, silne a rozhodne. Lídri EÚ však na summite v Bruseli bol ochotní dohodnúť sa iba na druhej fáze sankcií - rozšírení sankčného zoznamu o niekoľko nových, vplyvných mien ruskej politiky, ale neprikročili k tvrdším postihom ekonomického charakteru.
      

"Bohvie, čo je konečným cieľom - Ukrajina alebo EÚ? Snaží sa Rusko nanútiť nový svetový poriadok?" povedal Jaceňuk na adresu Ruska. Varoval, že pre EÚ a Ukrajinu je najnaliehavejšou výzvou nájsť spôsob, ako prestať byť závislý na ruskom plyne. Aby Moskva prestala používať svoje energetické zdroje ako "jadrové zbrane" 
     

V tejto súvislosti podčiarkol význam záväzku EU dodávať ešte do konca tohto roka plyn na Ukrajinu prostredníctvom reverzného toku, čo je scenár, ktorý sa týka aj Slovenska.

 

13:58 - Skupina Krymčanov požiadala v Poľsku o priznanie štatútu utečenca

Skupina 32 ľudí z Krymu požiadala dnes na poľsko-ukrajinskom hraničnom priechode v Medyke o priznanie štatútu utečenca. Informovala o tom agentúra PAP s odvolaním sa na poľskú pohraničnú stráž.
      

Každý z utečencov dostal dočasný preukaz totožnosti určený pre cudzích štátnych príslušníkov, uviedla pre PAP hovorkyňa pohraničnej stráže Elžbieta Pikorová.
      

Utečencov potom previezli do prijímacieho strediska v strednej časti Poľska, kde budú čakať na rozhodnutie úradov, čo zvyčajne trvá až šesť mesiacov. Podľa Pikorovej budú mať k dispozícii prístrešie, jedlo a zdravotnú starostlivosť.
      

Ukrajinská pohraničná služba predtým uviedla, že utečencami z Krymu sú Tatári, pričom v skupine je podľa nej 17 detí a mladistvých. Poľská strana nepotvrdila, že ide o Tatárov, uviedla len, že skupina zahŕňa sedem rodín s deťmi vo veku od päť mesiacov do 18 rokov.
      

Utečenci tvrdia, že opustili svoje domovy po tom, čo dostali vyhrážky od súčasných krymských úradov za svoju podporu ukrajinskej armády na polostrove.

 

13:34 - Ruskí ozbrojenci zadržali reportérov ČT

Ruskí ozbrojenci v krymskom meste Novoozerne zadržali spravodajcu českej televízie Miroslava Karasa a jeho kameramana, uvádza iDNES.cz. Ruskí vojaci tu obsadzovali základňu ukrajinského námorníctva. Český minister zahraničia Lubomír Zaorálek incident odsúdil a označil ho za hrubé porušenie novinárskych slobôd. Ozbrojenci, z ktorých jeden sa predstavil ako dôstojník ruskej armády, podľa ČT zhabali štábu kameru aj akreditácie, na reportérov mierili zbraňami a nechali ich čakať asi 40 minút. Materiál im neskôr vrátili, no pamäťová karta v kamere bola zničená. Podľa Zaorálka spôsob zachádzania s novinármi na Kryme len potvrdzuje, že na polostrove nie sú teraz normálne pomery a Krym nemožno považovať za miesto, ktoré slobodne rozhoduje o svojom osude.

 

 

13:01 - Ukrajina sa pripojila k cvičeniu NATO

Ukrajinská armáda sa pripojila k dvojtýždňovému medzinárodnému vojenskému cvičeniu v Bulharsku. Na manévroch sa zúčastňuje 12 členských štátov Severoatlantickej aliancie ako aj partnerské krajiny. Cvičenie pod názvom Saber Guardian má demonštrovať pokračujúcu spoluprácu medzi NATO a Ukrajinou ako aj podporu aliancie. Cvičenie, ktoré bolo naplánované ešte pred krízou na Ukrajine, sa koná v armádnom výcvikovom stredisku Novo Selo na východe Bulharska. Zúčastňuje sa na ňom vyše 700 vojakov. Jeho cieľom je výšiť regionálnu interoperabilitu aliancie. Nasleduje po spoločnom námornom cvičení amerických, rumunských a bulharských vojenských síl v Čiernom mori.

 

12:59 - PUTIN: Ďalšie odvetné opatrenia voči USA nie sú potrebné

Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že Moskva necíti potrebu ďalej odpovedať na americké sankcie. Vyjadril sa tak po tom, čo americký prezident Barack Obama nariadil druhé kolo sankcií, ktoré sa dotkli asi dvoch desiatok ľudí z Putinovho najužšieho kruhu ako aj hlavnej banky. Moskva vo štvrtok prvýkrát odpovedala zavedením odvetných opatrení, keď deviatim americkým predstaviteľom a poslancom zakázala vstup do Ruska. Putin v piatok počas televízneho prenosu zasadnutia prezidentskej Bezpečnostnej rady povedal, že nevidí potrebu ďalších ruských odvetných opatrení a sardonicky poznamenal, že si otvorí účet v Ruskej banke postihnutej poslednými americkými sankciami.

 

12:46 - Francúzsko ponúka štyri lietadlá na hliadkovanie nad Pobaltím

Francúzsko ponúka vyslanie štyroch bojových lietadiel typu Rafale a Mirage 2000 do pobaltských štátov a Poľska na posilnenie vzdušnej obrany tejto časti Európy, uviedli dnes zdroje blízke francúzskemu ministrovi obrany Jeanovi-Yvovi Le Drianovi.
      

Le Drian pricestoval na bleskovú návštevu Poľska a pobaltských štátov - Litvy a Estónska - s cieľom potvrdiť im bezpečnostné záruky zo strany NATO v súvislosti s krízou okolo Krymského polostrova a v situácii, keď vedenie EÚ rozhoduje o zosilnení tlaku na ruské vedenie.

 

12:20 - Krym má už svojho senátora v Rade federácie

Predsedníctvo Štátnej rady Krymu zbavilo dnes funkcie svojho podpredsedu Sergeja Cekova a vymenovalo ho za člena Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, v ktorej majú svojho senátora všetky subjekty Ruskej federácie. Informovala o tom dnes agentúra RIA Novosti.
      

Sergej Cekov je lídrom ruskej komunity na Kryme a podľa ukrajinských zdrojov bol aj jedným z iniciátorov snáh o pripojenie polostrova k Ruskej federácie. EÚ jeho konanie označila za pokus o podkopanie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny a zaradila ho na zoznam krymských a ruských politikov, na ktorých uvalila sankcie. 

 

12:07 - ORBÁN: Ruská účasť na rozšírení Paksu nebude pre sankcie pozastavená

Ruská účasť na rozšírení jadrovej elektrárne v maďarskom Paksi nebude pre prípadné opatrenia tretej etapy sankcií Európskej únie voči Rusku pozastavená, vyhlásil dnes v Bruseli predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.
      

Podľa agentúry MTI premiér pred druhým dňom summitu únie povedal, že Maďarsko už pri vypuknutí krízy zvážilo, aké následky by mala prípadná sankcia alebo zmrazenie obchodu pre jednotlivé odvetvia priemyslu.
      

"O pozastavení ruskej účasti na projekte rozšírenia maďarskej jadrovej elektrárne nebola reč a ani nebude," zdôraznil Orbán.

 

 

11:59 - LDPR navrhuje potrestať poslanca, ktorý hlasoval proti pripojeniu Krymu k Rusku

Poslanecký klub Liberálnodemokratickej strany Ruska (LDPR) navrhuje zbaviť mandátu poslanca, ktorý v Štátnej dume ako jediný hlasoval proti ratifikácii federálneho zákona o vstupe Krymu do zväzku Ruskej federácie a vytvorení dvoch ďalších subjektov v krajine: Krymskej republiky a mesta Sevastopol.
      

Ako uviedla agentúra Ukrinform, informoval o tom dnes na svojom konte na sociálnej sieti Twitter podpredseda Štátnej dumy Igor Lebedev (LDPR) a dodal, že traja poslanci sa hlasovania zdržali.
      

Proti zákonu vo štvrtok hlasoval jediný poslanec - Igor Ponomariov zo strany Spravodlivé Rusko. Frakcia LDPR začala preto pripravovať uznesenie s návrhom zbaviť ho poslaneckého mandátu za "protištátnu pozíciu". Na oficiálnej webovej stránke LDPR sa píše, že "takí ako Ponomariov nemajú v ruskom parlamente miesto".

 

11:33 - Medvedev Ukrajina dlhuje Rusku 16 miliárd USD

Ruský premiér Dmitrij Medvedev dnes vyhlásil, že Ukrajina by mala Rusku vrátiť za plyn 11 miliárd USD (7,99 miliardy eur), pretože dohoda o zľave z jeho ceny prestala platiť. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na agentúru Ria Novosti.
      

Podľa Medvedeva dohoda z Charkova, podľa ktorej malo Rusko poskytnúť Ukrajine zľavu z ceny plynu výmenou za prenájom námornej základne v Sevastopole na Kryme, je "predmetom verejnej žaloby", čo dáva Rusku právo súdiť sa o spätné vrátenie peňazí.
      

Ruské médiá zároveň informovali, že Medvedev na dnešnom stretnutí s prezidentom Vladimirom Putinom vyčíslil celkový dlh Ukrajiny na 16 miliárd USD. V tejto sume je započítaných 11 miliárd USD za rozdiel v cene plynu, ďalšie 3 miliardy USD predstavuje nedávny úver vo forme nákupu dlhopisov a približne 2 miliardy USD Kyjev dlhuje Gazpromu za plyn.

 

 

11:31 - Putin si chce otvoriť účet v banke, na ktorú USA uvalili sankcie

Ruský prezident Vladimir Putin dnes v Moskve posúdil medzinárodné sankcie uvalené na Rusko kvôli kríze na Krymskom polostrove so stálymi členmi Rady bezpečnosti Ruskej federácie. Informoval o tom dnes hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
      

Bližšie podrobnosti o diskusii o sankciách uvalených Západom na Moskvu Peskov neuviedol. Okrem témy sankcií sa rokovalo aj o situácii na Ukrajine a spolupráci s medzinárodnými organizáciami. Účastníci schôdzky detailne posúdili proces normalizácie života na Krymskom polostrove po tom, ako sa stal subjektom Ruskej federácie.
      

Putin na zasadnutí uviedol, že ďalšie odvetné kroky Ruska ako odpoveď na americké sankcie nie sú potrebné. Rovnako navrhol zdržať sa zavedenia vízovej povinnosti pre občanov Ukrajiny. Upozornil, že by tým najviac utrpeli radoví Ukrajinci, ktorí cestujú do Ruska za prácou.
      

Ruský prezident tým reagoval na druhé kolo sankcií uvalených na Rusko Európskou úniou a vládou USA, ktorých terčom sú dve desiatky ľudí z Putinovho najbližšieho okolia a banky, ktoré ich podporujú. Moskva v reakcii zakázala vstup do Ruska deviatim americkým úradníkom a zákonodarcom.
      

V súvislosti s ruskou bankou, ktorá je tiež terčom reštrikcií, Putin oznámil, že si tam mieni otvoriť účet. "Ak tomu dobre rozumiem, je to taká stredne veľká banka. Ja osobne som tam účet nemal, ale v pondelok to určite urobím," vyhlásil Putin podľa ruských agentúr.
     

Rovnako, ako zdôrazňujú ruské agentúry, s humorom Putin reagoval aj na uvalenie sankcií na jednotlivých ruských politikov - na zasadnutí bol prítomný aj predseda Štátnej dumy Sergej Naryškin, ktorého meno je na sankčnom zozname amerického ministerstva financií. "Od nich sa treba držať bokom, títo nás kompromitujú," upozornil Putin s úsmevom.

 

 

11:29 - Rada federácie ratifikovala zákon o pripojení Krymu k Ruskej federácii

Rada federácie, horná komora ruského parlamentu, ratifikovala dnes federálny ústavný zákon o vstupe Krymu do zväzku Ruskej federácie a vytvorení dvoch ďalších subjektov v krajine: Krymskej republiky a mesta Sevastopol.
      

Dokument, ktorý parlamentu na schválenie predložil prezident Vladimir Putin, podporila väčšina senátorov, informovala agentúra ITAR-TASS.
      

Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie de facto už v utorok, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku. Predchádzalo tomu minulú nedeľu referendum o štatúte polostrova, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku.

      

Nové ukrajinské vedenie i Západ referendum a jeho výsledky odmietli uznať a za ohrozenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny uvalili sankcie, ktoré sa dotkli ruských i krymských predstaviteľov.

 

10:07 - Ukrajina podpísala politickú časť asociačnej zmluvy s EÚ

Ukrajina dnes v Bruseli podpísala politickú časť asociačnej zmluvy s EÚ, informovali agentúry ITAR-TASS a Reuters. Zmluvu za EÚ podpísal predseda Európskej rady Herman Van Rompuy a predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a za Ukrajinu premiér Arsenij Jaceňuk. Svoje podpisy potom pridali aj šéfovia štátov a vlád 28 členských štátov EÚ, dodáva ITAR-TASS.

 

10:03 - Lavrov: Sankcie EÚ na Rusko sú iracionálne a vytvoria zbytočné prekážky

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes vyhlásil, že sankcie uvalené na Rusko Západom sú iracionálne a vytvoria zbytočné prekážky. Vyhlásenia Západu o anexii Krymu sú podľa Lavrova pre obyvateľov polostrova urážkou. Odporučil svojim kolegom, ministrom zahraničných vecí západných štátov, aby požiadali svoje tlačové služby o poskytnutie videozáznamov z Krymu, aby "videli tú radosť, to skutočné šťastie" miestnych obyvateľov, čo sa "nemožno naučiť, nacvičiť, zrežírovať".

 

Živý prenos z ukrajinskej základne na Kryme

 

 

09:34 - Ruské ministerstvo financií nevidí žiadne vážne okamžité dôsledky sankcií

Námestník ruského ministra financií Alexej Moisejev dnes vyhlásil, že neočakáva žiadne závažné okamžité účinky sankcií, ktoré oznámil Západ voči ruského finančnému sektoru za krízu okolo Krymu. Námestník tiež tvrdí, že úverová dôveryhodnosť Ruska sa nezhoršila.
      

"Momentálne nevidím na finančnom sektore žiadne vážne následky," povedal Moisejev novinárom na okraj podnikateľskej konferencie v Moskve. Citovala ho tlačová agentúra Reuters.
      

Spojené štáty uvalili vo štvrtok druhú sériu sankcií na Moskvu a Európska únia podľa očakávania tiež oznámi sankčné opatrenia proti Rusku - za to, že podniká kroky na pripojenie ukrajinského polostrova Krym, ktorý Rusko minulý mesiac ovládlo.

 

Ukrajinskí vojaci sú pripravení opustiť Krym

 

 

08:25 -  Lídri schválili rozšírenie sankcií za pripojenie Krymu k Rusku

Európska únia uvalí sankcie na ďalších 12 osôb zaangažovaných v pripojení ukrajinského Krymu k Rusku, čím sa ich celkový počet zvýši na 33. Prezidenti a premiéri dvadsaťosmičky o tom vo štvrtok rozhodli v rámci prvého dňa zasadnutia Európskej rady v Bruseli. Konkrétne mená ľudí, na ktorých sa bude vzťahovať zákaz cestovať do EÚ a zmrazenie majetku, zatiaľ neboli zverejnené, predpokladá sa však, že zámerom je postihovať "vnútorný kruh" ruského prezidenta Vladimira Putina. Stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy potvrdil, že na čiernu listinu zaradili aj "skutočne vysokopostavené" osoby, zatiaľ čo podľa francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda výber zodpovedá sankciám zo strany USA. Lídri EÚ tiež dali Európskej komisii za úlohu pripraviť súbor ekonomických opatrení proti Rusku, ak by sa kríza na Ukrajine ďalej stupňovala. Podľa Van Rompuya sa plán týka "všetkých ekonomických oblastí" a zrejme tak nie je vylúčené ani zbrojné embargo. Ďalšou reakciou na jednu z najhorších politických kríz v Európe od skončenia studenej vojny by malo byť zrušenie summitu EÚ-Rusko, ktorý plánovali uskutočniť v júni.

 

08:18 - Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun pricestuje do Kyjeva riešiť krízu

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v piatok pricestuje do ukrajinskej metropoly Kyjev, aby pomohol riešiť súčasnú krízu na Kryme. Stretnúť s tamojšími predstaviteľmi sa má krátko po tom, ako vo štvrtok v Rusku rokoval s prezidentom Vladimirom Putinom. Ako sám povedal, obe cesty sú súčasťou jeho diplomatických snáh, aby všetky strany riešili súčasnú krízu mierovým spôsobom.

 

 

08:16 - Americká Snemovňa reprezentantov predstaví návrh pomoci Ukrajine bez reforiem MMF

Výbor pre zahraničné veci americkej Snemovne reprezentantov dnes predstaví návrh na poskytnutie pomoci Ukrajine; nebude ale zahŕňať reformy Medzinárodného menového fondu (MMF), ktoré si vyžiadala vláda prezidenta Baracka Obamu. Informovali o tom vo štvrtok asistenti poslancov.
      

Dokument obsahuje rad ustanovení, ktoré už obsahoval návrh zákona schválený senátnym výborom pre zahraničné vzťahy, ale aj kľúčové rozdiely. Medzi nimi je aj neprítomnosť reforiem MMF, prezradil jeden z asistentov, ktorý si podľa agentúry Reuters želal zostať v anonymite, pretože pripravovanú legislatívu nesmie verejne prezentovať.

 

08:15 - Rusko neplánuje proti Ukrajine vojensky zasiahnuť

Ruský minister obrany Sergej Šojgu uistil svojho amerického kolegu Chucka Hagela, že ich sily rozmiestnené pozdĺž východnej ukrajinskej hranice nemajú v úmysle prejsť na územie Ukrajiny. Informoval o tom vo štvrtok hovorca Pentagonu John Kirby. Podľa jeho slov sa v hodinovom telefonickom rozhovore Hagel pýtal na to, aké má Rusko plány s tisíckami vojakov pri ukrajinských hraniciach. Šojgu mu povedal, že nasadenie tamojších jednotiek má jediný cieľ: uskutočniť vojenské cvičenie. Hagela tiež ubezpečil, že vojaci neprejdú do Ukrajiny. Americký šéf obrany ruskému kolegovi povedal, že keďže majú ruské sily kontrolu nad Krymom, nesú aj zodpovednosť za to, čo sa v regióne stane.

 

Ruská armáda uskutočňuje vojenské cvičenia v Rostovskej, Belgorodskej, Tambovskej a Kurskej oblasti, ktoré susedia s Ukrajinou. Manévre majú trvať do konca marca. Cieľom cvičení je podľa ministerstva obrany otestovať koordináciu bojových jednotiek nasadených v neznámom prostredí. Zúčastňuje sa na ňom pechota, delostrelectvo a tankové útvary, ktoré sa cvičia v presunoch na neznáme miesta a v rôznych typoch boja. Ukrajina už skôr uviedla, že sa tam zhromaždilo asi 80 000 ruských vojakov, 270 tankov, 180 obrnených vozidiel, 380 delostreleckých systémov, 18 zariadení na odpaľovanie rakiet, 140 bojových lietadiel a 90 bojových helikoptér. Situácia je podľa ukrajinských predstaviteľov preto kritická nielen na Kryme, ale pozdĺž celých severných a východných hraníc.

 

08: 14 - Poľsko urýchli tender na systém protivzdušnej obrany

Poľsko sa rozhodlo urýchliť tender na nový raketový obranný systém, oznámil vo štvrtok hovorca poľského ministerstva obrany Jacek Sonta. Podľa agentúry Reuters je to znamením, že Varšava je znepokojená napätím na susednej Ukrajine. "Záležitosti ohľadom poľskej protivzdušnej obrany budú urýchlené," povedal Sonta. "Poľsko si plánuje vybrať najlepšiu ponuku na svoj raketový obranný systém v najbližších týždňoch," dodal. Členská krajina NATO pôvodne chcela do júna znížiť počet záujemcov, ale kríza na Ukrajine a znepokojnie kvôli ruskej anexii Krymu viedli úrady k tomu, aby celý proces urýchlili.

 

08:13 - Verhofstadt navrhol sankcie voči vplyvným hráčom ruskej politiky a ekonomiky

Líder Aliancie európskych liberálov a demokratov (ALDE) Guy Verhofstadt v súvislosti s rokovaním najvyšších predstaviteľov vlád a štátov krajín EÚ o opatreniach proti Rusku na summite EÚ, navrhol vlastný zoznam "vplyvných hráčov" ruskej politickej a hospodárskej scény, ktorých zaradenie na zoznam sankcií by ruská ekonomika a vláda najviac pocítila.

 

08:11 - Šojgu: Ruské jednotky neprekročia východné hranice Ukrajiny

Ruský minister obrany Sergej Šojgu ubezpečil dnes svojho amerického rezortného partnera Chucka Hagela, že ruské vojenské jednotky rozmiestnené pozdĺž východných ukrajinských hraníc nemajú v pláne vpadnúť na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra Reuters. Hagel žiadal od Šoigua vysvetlenie, prečo Rusko rozmiestňuje pozdĺž východných ukrajinských hraníc svoje vojenské jednotky. Ruský minister obrany ho ubezpečil, že ide len o cvičenie a ruské vojská hranice prekročiť neplánujú, povedal tlačový tajomník Pentagónu, kontraadmirál John Kirby. V takmer hodinovom telefonickom rozhovore dal Hagel ruskému ministrovi obrany "jasne a dôrazne" najavo, že ruské sily, ktoré v súčasnosti ovládajú Krymský polostrov, budú niesť zodpovednosť za akékoľvek incidenty, ku ktorým by tam mohlo dôjsť, uviedol Kirby.

 

08:09 - Ministri obrany Ruska a Ukrajiny spolu hovorili o riešení situácie na Kryme

Ruskí a ukrajinskí ministri obrany sa vzájomne skontaktovali so zámerom znížiť riziko prípadnej ozbrojenej konfrontácie na polostrove Krym. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na OSN. Ukrajinský minister obrany Ihor Teňuch v stredu telefonicky skontaktoval svojho ruského rezortného partnera Sergeja Šojgu. Ministri diskutovali o krízovej situácii na Ukrajine a riešeniach vyhroteného stavu na Kryme. Komunikáciu ocenil aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, ktorý sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Snaha nájsť diplomatické riešenie pomerov na Kryme bola zo strany ruských politikov "dobre prijatá", uviedol hovorca Pan Ki-muna.

 

07:00 - Kirgizsko oficiálne uznalo výsledky referenda na Kryme

Kirgizsko oficiálne uznalo výsledky nedeľňajšieho referenda na ukrajinskom Kryme, v ktorom sa obyvatelia jednoznačne vyjadrili za opätovné pričlenenie polostrova k Rusku. Oznámilo to dnes kirgizské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré citovala tlačová agentúra RIA Novosti. "Výsledky referenda na Kryme odrážajú stanovisko absolútnej národnostnej väčšiny," uviedol rezort diplomacie vo vyhlásení, v ktorom Biškek obviňuje bývalú ukrajinskú vládu zo spôsobenia politickej krízy. Situácia vo februári vyústila do zvrhnutia bývalého prezidenta Viktora Janukovyča a vytvorenia novej vlády. "Všetky iniciatívy a akcie by sa mali zameriavať výlučne na zachovanie krehkého mieru a stability na Ukrajine i na Kryme. Tvrdé opatrenia sú za týchto podmienok neprijateľné," tvrdí ministerstvo.

 

6:58 - Pripojenie Krymu k Rusku je nezvratné

Lavrov telefonickom rozhovore s Kerrym "zdôraznil, že rozhodnutie o opätovnom pričlenení Krymu k Rusku, ktoré odráža vôľu absolútnej väčšiny obyvateľov (Krymského polostrova), je nespochybniteľné a treba ho rešpektovať," uviedlo americké ministerstvo zahraničných vecí.

 

18:35 - Nové americké sankcie sa dotknú aj Putinových najbližších spolupracovníkov

Americký prezident Barack Obama uvalil dnes sankcie na 20 ruských občanov a banku spojenú s ruskou anexiou Krymského polostrova. Obama taktiež pohrozil uvalením sankcií na kľúčové odvetvia ruského hospodárstva. Medzi 20 osobami, ktorých sa Obamove sankcie dotknú sú aj blízki spolupracovníci ruského prezidenta Vladimira Putina. Americké sankcie spočívajú v zmrazení účtov dotknutých osôb vedených v amerických bankách a v zákaze ich vycestovania do Spojených štátov. Sankcie sú odvetným opatrením za ruské obsadenie ukrajinského polostrova Krym. Na zozname 20 sankcionovaných Rusov je aj majiteľ Bank Rossija a Putinov blízky spolupracovník Jurij Kovaľčuk, ktorý sa s ruským prezidentom pozná od začiatku 90. rokov. Ďalším prominentný Rusom postihnutým Obamovými sankciami je podľa amerického ministerstva financií aj Genadij Timčenko, jeden zo zakladateľov spoločnosti Guvnor, ktorá sa zaoberá obchodom s komoditami. Na zoznam Rusov postihnutých sankciami sa dostal aj vedúci kancelárie ruského prezidenta a jeden z jeho najbližších spolupracovníkov Sergej Ivanov.   

 

18:34 - Rokovania s Ukrajinou o záchrannom programe výrazne pokročili

Medzinárodný menový fond (MMF) pokročil pri práci na záchrannom programe pre Ukrajinu. Fond predĺžil rokovania s Kyjevom o balíku pomoci do 25. marca, pretože potrebuje viac času na dokončenie misie. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA. Prišlo k "rozhodujúcemu pokroku" v diskusii s Ukrajinou o potrebných reformách," uviedol šéf delegácie fondu na Ukrajine Nikolaj Georgijev. Cieľom reforiem je trvalý rast, pričom podpora ekonomiky musí brať ohľad na ochranu chudobných a zraniteľných. "Naša spolupráca s ukrajinskými úradmi bola doteraz vynikajúca." Georgijev dodal, že je treba viac času na ukončenie rokovaní a rozhodnutie o konkrétnej finančnej pomoci. "Komplexný reformný program pokrýva celý rad oblastí a na pokračovanie diskusií o programe je potrebné dokončiť ďalšiu prácu."

 

18:33 - Právny proces pripájania Krymu sa skončí tento týždeň

Právny proces pripájania Krymu k Rusku sa skončí už koncom tohto týždňa. Vo štvrtok to povedal ruský minister Sergej Lavrov, ktorého cituje spravodajská agentúra Ria Novosti. "Momentálne pokračujú praktické kroky v rámci implementácie dohody podpísanej Ruskou federáciou, Krymom a mestom Sevastopoľ," povedal Lavrov zhromaždeniu ruských diplomatických predstaviteľov. Ako dodal, "právny proces sa skončí ešte tento týždeň".

 

17:59 - Lavrov: Jediným spôsobom, ako stabilizovať Ukrajinu, je jej federalizácia

Jedinou možnosťou, ako stabilizovať situáciu na Ukrajine, je spraviť z nej federálny štát, uviedol dnes ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov počas prejavu v dolnej komore ruského parlamentu, píše agentúra RIA Novosti. "Chceme vedieť, kto bude reprezentovať zákonné úrady v Kyjeve. Navrhujeme, aby sa predovšetkým pristúpilo k reforme ústavy, ktorá bude rešpektovať záujmy všetkých obyvateľov a regiónov Ukrajiny. To bude základom pre vytvorenie ústavných úradov, legislatívnych aj výkonných, ústredných aj regionálnych," povedal Lavrov.

 

17:45 - Na Kryme zavedú ruský rubeľ ako platidlo už 24. marca

Na polostrove Krym by tamojšie úrady chceli už v pondelok 24. marca oficiálne zaviesť ako menu ruský rubeľ. Pre ruskú tlačovú agentúru Itar-Tass to povedal predseda tamojšieho parlamentu Vladimir Konstantinov, podľa ktorého sú už ruble na polostrove a budú v nich od pondelka vyplácané všetky mzdy a dôchodky.

 

17:41 - Lajčák: Spojené štáty ohlásia v najbližšom čase ďalšie sankcie voči Rusku

Spojené štáty americké v najbližších hodinách ohlásia ďalšie jednostranné sankcie voči Rusku. Pre TASR to po dnešnom rokovaní so svojím americkým partnerom Johnom Kerrym uviedol slovenský šéf diplomacie Miroslav Lajčák. "Informovali ma o nich," dodal. O aké pôjde, nechcel konkretizovať, keďže ako poznamenal, v blízkom čase o nich bude informovať americká strana.

 

17:40 - Fico: EÚ by nemala na seba preberať zodpovednosť za ukrajinskú ekonomiku

Európska únia (EÚ) by nemala brať na svoje plecia zodpovednosť za ukrajinskú ekonomiku. Presvedčený je o tom premiér Robert Fico. "Považujem za vážnu chybu, ak sa EÚ a veľké štáty rozhodnú prebrať zodpovednosť za Ukrajinu na vlastné plecia. Som presvedčený, že najskôr si musia urobiť poriadok doma, potom sa môžeme baviť o spolupráci. My sa nebudeme zbierať na krajinu z hľadiska posilnenia nejakej podpory ekonomiky," povedal pred začiatkom summitu v Bruseli premiér.

 

17:29 - Rusko uvalilo odvetné sankcie na prominentných amerických politikov

Nikto nesmie pochybovať o tom, že na každý nepriateľský výpad budeme adekvátne reagovať a Spojeným štátom sa sankcie, ktoré na Rusko uvalili, vrátia ako bumerang, vyhlásilo dnes ruské ministerstvo zahraničných vecí, na ktoré sa odvolala agentúra Reuters. Ruské ministerstvo zahraničných vecí vzápätí zverejnilo zoznam amerických činiteľov, na ktorých Moskvy uvalila odvetné sankcie v podobe zákazu vstupu na pôdu Ruskej federácie. Na ruskom zozname nežiaducich osôb sa zatiaľ medziinými ocitli námestník poradkyne pre národnú bezpečnosť Benjamin Rhodes, senátor John McCain, predseda Snemovne reprezentantov John Boehner a senátori Robert Menendez, Harry Reid and Mary Landrieuová.

 

17:20 - Rusíni-Ukrajinci sú za ekonomické sankcie voči Rusku

Predsedníctvo Ústrednej rady Zväzu Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky považuje referendum na Kryme za nezákonné a dôrazne odsudzuje zámerné uplatňovanie silových prostriedkov Ruskej federácie v záujme uskutočnenia referenda. Takéto opatrenia sú v rozpore s Chartou OSN a ďalšími všeobecnými normami a zásadami medzinárodného práva. Píše sa to v stanovisku, ktoré prijalo 18. marca a dnes zverejnilo Predsedníctvo Ústrednej rady Zväzu Rusínov-Ukrajincov SR. Jeho členovia vyzývajú najvyššie orgány Slovenskej republiky, Európskej únie a medzinárodné spoločenstvo, „aby zvýraznili odsúdenie vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu rozhodnými krokmi, vrátane ekonomických sankcií smerujúcich k vynúteniu stiahnutia ruských vojsk z územia Ukrajiny“.