Konflikt na Ukrajine: Ak parlament schváli zákon, na Ukrajine sa dnes začne formovať národná garda!

NETKY.SK • 13 Marec 2014, 20:00 • 2 min
Konflikt na Ukrajine: Ak parlament schváli zákon, na Ukrajine sa dnes začne formovať národná garda!

KYJEV - Situácia na Ukrajine neutícha. Rusko sťahuje na hranice s Ukrajinou ťažkú bojovú techniku. Obama vyhlásil, že ak Rusko bude pokračovať v agresii na Ukrajine, Spojené štáty a ďalšie krajiny prinútia Moskvu za to zaplatiť. Európska únia sa dohodla na sankciách voči Rusku.

Otvoriť časovú os

slovakia

left justify in out

19:24 -  Európsky parlament (EP) vo štvrtok na záver svojho plenárneho zasadnutia prijal uznesenie, v ktorom vyzýva Rusko na bezodkladné stiahnutie vojska z územia Ukrajiny a varuje ho pred konaním "predstavujúcim hrozbu pre bezpečnosť EÚ". V dokumente zároveň odsudzujú "akt agresie v podobe invázie na Krym", kde Moskva vojensky podporuje miestnych Rusov odmietajúcich prevzatie moci na Ukrajine doterajšou opozíciou a požadujúcich pričlenenie územia k Rusku. Referendum o takomto kroku, ktoré sa má na Kryme uskutočniť v nedeľu, europoslanci označili za "nezákonné" rovnako ako aj vyhlásenie nezávislosti zo strany tamojších "samozvaných orgánov". Protiprávne konanie pripisujú i Rusku, ktoré podľa nich na Ukrajine "jasne porušilo" Chartu OSN, Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe z roku 1975 i takzvané Budapeštianske memorandum o zaručení bezpečnosti Ukrajiny z roku 1994.

 

19:10 - Delegácia hornej komory amerického parlamentu vo štvrtok odcestovala na Ukrajinu, kde sa stretne s predstaviteľmi tamojšej novej vlády a rôznych skupín. Delegácia pozostáva z ôsmich senátorov - piatich opozičných republikánov vrátane vplyvného Johna McCaina a troch predstaviteľov Demokratickej strany prezidenta Baracka Obamu. McCain sa spolu so senátorom za štát Connecticut Christopherom Murphym do postsovietskej krajiny vráti po presne troch mesiacoch. Obaja v decembri prišli do Kyjeva povzbudiť protivládnych demonštrantov odmietajúcich administratívu vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča, čo sa stretlo s veľkou kritikou Ruska.

 

19:08 - Rusko zmenilo postoj a teraz podporuje plán vyslať na Ukrajinu vrátane Krymu približne 100 politických pozorovateľov i odborníkov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Uviedol to dnes švajčiarsky diplomat Thomas Greminger, ktorého krajina v súčasnosti predsedá OBSE.

 

18:41 - Šéf americkej diplomacie John Kerry varoval dnes Rusko, že bude čeliť okamžitým a "veľmi vážnym krokom" zo strany USA a Európy, ak anektuje ukrajinský región Krym. Kerry podľa agentúry AP na rokovaní zahraničného výboru amerického Senátu povedal, že Moskva môže očakávať opatrenia zo strany USA a EÚ už v pondelok, ak uzná výsledky nedeľňajšieho referenda na Kryme. Obyvatelia Krymskej autonómnej republiky hlasujú v referende o tom, či súhlasia s pripojením k Rusku, pričom toto hlasovanie považujú USA a EÚ za protiústavné a v rozpore s medzinárodným právom. Rusko už ohlásilo, že referendum uznáva.

 

18:38 - Americké stíhačky F-16 pristáli dnes na poľskej leteckej základni v meste Lask v Lodžskom vojvodstve, kde sa zúčastnia na vojenskom cvičení. Ich účasť je považovaná za gesto podpory Washingtonu východným spojencom z NATO po ruskej intervencii na Ukrajine, citovala agentúra Reuters poľské médiá. Najmenej 12 stíhačiek F-16 a 300 členov posádok sa podľa tohto zdroja zúčastní na cvičení, ktoré bolo posilnené na žiadosť Poľska po tom, ako ruské sily prevzali kontrolu nad ukrajinským Krymským polostrovom. Poľské ministerstvo obrany rovnako ako tlačový hovorca leteckej základne Lask sa odmietli k príletu stíhačiek vyjadriť. USA a Poľsko začali skoršie v týždni vojenské cvičenia v Lasku. Spojené štáty k nim uviedli, že letecké i spoločné námorné cvičenia v Čiernom mori boli naplánované ešte predtým, ako vypukla kríza na Ukrajine.

 

18:08 - Úradujúci ukrajinský prezident Oleksander Turčynov dnes vyhlásil, že ruské sily sa zhromažďujú na hranici a "sú pripravené napadnúť" Ukrajinu. Vyjadril však nádej, že medzinárodné snahy môžu zastaviť "agresiu" a odvrátiť nebezpečenstvo vojny. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.

 

18:06 - Prípadné hospodárske sankcie voči Rusku kvôli udalostiam na Ukrajine by sa najvážnejšie dotkli krajín Vyšehradskej štvorky (V4), konštatovali dnes v Budapešti šéfovia diplomacie V4 na schôdzke s nemeckým ministrom zahraničných vecí Frankom-Walterom Steinmeierom. Na Schôdzke, ktorá sa uskutočnila z nemeckej iniciatívy, sa zúčastnili český minister Lubomír Zaorálek, maďarský minister János Martonyi, poľský zástupca štátneho tajomníka Artur Nowak-Far a šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.

 

17:36 - Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a šéf americkej diplomacie John Kerry počas dnešného telefonátu diskutovali o návrhoch na vyriešenie krízy na Ukrajine. Informovalo o tom ruské ministerstvo zahraničných vecí, na ktoré sa odvolávala tlačová agentúra Reuters. Lavrov a Kerry sa majú stretnúť v piatok v Londýne, ale i dnes telefonicky diskutovali o "situácii na Ukrajine, pričom sa zaoberali existujúcimi ruskými aj americkými návrhmi na normalizovanie atmosféry a na zabezpečenie mieru pre občanov," napísalo ruské ministerstvo vo vyhlásení.

 

17:35 - SDKÚ-DS trvá na tom, aby sa o situácii na Ukrajine hovorilo v pléne NR SR. Ako povedal dnes pre agentúru SITA podpredseda strany Ivan Štefanec, je dôležité, aby sa okrem zahraničného výboru situáciou zaoberalo aj plénum NR SR a jasne označilo situáciu za agresiu zo strany Ruskej federácie, tak, aby mal k tejto téme možnosť vyjadriť sa každý poslanec NR SR. „Európa sa nachádza v najväčšej geopolitickej kríze posledných desaťročí, ktorá môže nadlho zmeniť svet. Navyše sa všetko deje za našimi východnými hranicami,“ zdôraznil.

 

16:13 - Ruský prezident Vladimir Putin dnes predsedal zasadnutiu svojej bezpečnostnej rady, s ktorou diskutoval o kríze na Ukrajine. Informovala o tom tlačová agentúra AP. Putin na začiatku zasadnutia povedal, že chce diskutovať o vzťahoch s "priateľmi a partnermi Ruska na Ukrajine", ako aj o vzťahoch Ruska so Spojenými štátmi a Európskou úniou - v súvislosti s vývojom na Ukrajine. "Porozmýšľajme spoločne o tom, ako pestovať vzťahy s našimi partnermi a priateľmi na Ukrajine a tiež s našimi ďalšími partnermi v Európe a v Spojených štátoch," napísala agentúra Interfax, ktorá citovala Putinove slová na začiatku stretnutia jeho prezidentskej bezpečnostnej rady.

 

15:52 - Poslanci parlamentného zahraničného výboru dnes odsúdili porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruska voči územnej celistvosti a nezávislosti Ukrajiny. V schválenom vyhlásení tiež podporili suverenitu a územnú celistvosť nášho východného suseda. Zahraničný výbor ocenil zdržanlivý postoj a úsilie ukrajinskej vlády o stabilizáciu situácie v krajine a podporil politické pridružovanie a ekonomickú integráciu EÚ a Ukrajiny. "Je na Ukrajincoch, aby sa rozhodli, kam chcú aby ich krajina smerovala," povedal po zasadnutí výboru jeho predseda František Šebej (Most-Híd).

 

 

Predseda Zahraničného výboru NR SR František Šebej (vpravo) 

img

 

15:49 - Nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel dnes vyhlásil, že je v rukách ruského prezidenta Vladimira Putina, či sa vráti éra studenej vojny a či blížiace sa víkendové referendum na Kryme vyústi do ďalších, tvrdších sankcií Európskej únie proti Moskve. Referendum o pripojení krymského regiónu k Rusku bude totiž s veľkou pravdepodobnosťou znamenať porušenie územnej celistvosti Ukrajiny, uviedla tlačová agentúra Reuters.

 

15:45 - Európsky parlament (EP) v dnes prijatom  uznesení požiadal Rusko, aby stiahlo svojich vojakov z územia Ukrajiny. Za toto uznesenie hlasovali aj slovenskí europoslanci, ktorí odsúdili agresiu Ruska na ukrajinskom území. S odlišným názorom, ako mala väčšina slovenských europoslancov sa odprezentoval Jaroslav Paška (SNS), ktorý pripomenul, že v kontexte rozhodujúceho podielu EÚ pri násilnom odtrhnutí Kosova od Srbska sa súčasná pozícia EÚ voči Rusku môže zdať nedôveryhodná a účelová. "Skutočnosť, že členovia dobre ozbrojených, úderných jednotiek Majdanu boli cvičení zložkami Cahal, čo sú izraelské obranné sily, naznačuje, že v boji o Ukrajinu a jej úrodnú pôdu sa stretáva viac záujmov," naznačil Paška. 

 

15:38 - Ukrajinský parlament vo štvrtok tesnou väčšinou schválil rezolúciu vyzývajúcu OSN na diskusiu o "ruskej okupácii Krymského polostrova". Rezolúciou si zároveň vyhradil právo na obrátenie sa na "ľubovoľnú organizáciu alebo krajinu so žiadosťou o pomoc pri obnovení svojej suverenity". Pomoc však nebola vo schválenom vyhlásení definovaná. Podľa rezolúcie na Kryme ide o "svojvoľné porušenie základných princípov medzinárodného práva".

 

15:19 - Ruský štátny energetický gigant Gazprom chce, aby bola Ukrajina schopná platiť za dodávky plynu a neželá si "plynovú krízu". Uvádza sa to vo vyhlásení firmy, z ktorého dnes cituje agentúra Reuters. Podľa generálneho riaditeľa Gazpromu Alexeja Millera Ukrajina už  ruskej firme dlhuje za dodávky plynu viac ako 1,8 miliardy USD (1,29 miliardy eur).

 

14:45 - Poslanci Európskeho parlamentu prijali dnes uznesenie, v ktorom žiadajú Rusko, aby okamžite stiahlo svojich vojakov z územia Ukrajiny. Obsadenie Krymu v ňom označujú za akt agresie Ruska, ktorý je porušením medzinárodného práva, a referendum na Kryme o pripojení sa k Ruskej federácii považujú je protizákonné. Kroky Ruska sú podľa poslancov jasným porušením Charty OSN, Helsinského záverečného aktu OBSE, Budapeštianskeho memoranda o bezpečnostných zárukách z roku 1994 a ďalších zmlúv, dohôd a záväzkov, a ohrozujú bezpečnosť EÚ.

 

14:28 - Veliteľ ukrajinskej 204. brigády taktického letectva na základni Beľbek na Krymskom polostrove požiadal dnes vládu Ukrajiny, ministerstvo obrany a generálny štáb ozbrojených síl o presné pokyny, ako majú ukrajinskí vojaci na Kryme ďalej postupovať. Veliteľ Julij Mamčur žiada presné oficiálne pokyny, pretože teraz koná len na základe ústneho rozkazu "vydržať, nereagovať na provokácie a nepoužiť zbraň", informovala agentúra UNIAN. Ak v "dohľadnom čase" ukrajinské armádne jednotky nedostanú rozkazy "v direktívnej forme", začnú konať v súlade so základným poriadkom ukrajinských ozbrojených síl, vrátane použitia strelných zbraní. Upozornil, že ultimáta, ktoré ukrajinským jednotkám na Kryme dávajú "vojaci Ruskej federácie", sú "čoraz tvrdšie".

 

14:03- Krymská volebná komisia bude v nedeľu priebežne zverejňovať výsledky ankety, na ktorú budú vytypovaní voliči odpovedať po svojom odhlasovaní v referende o štatúte Krymského polostrova. Pre agentúru RIA Novosti to dnes v Simferopole uviedol predseda výboru krymského parlamentu na prípravu referenda Michail Malyšev. Spresnil, že hlasovanie v referende sa začne v nedeľu o 08.00 h miestneho času a potrvá do 20.00 h. Prvé výsledky hlasovania začne volebná komisia oznamovať na budúci pondelok, uviedol Malyšev. Podotkol, že účasť voličov nebude pre výsledok plebiscitu rozhodujúca. Krymskí voliči sa budú v referende vyjadrovať k dvom otázkam: či sa Krymský polostrov má stať súčasťou Ruska s právami subjektu Ruskej federácie, alebo či sa má obnoviť účinnosť ústavy republiky Krym z roku 1992 a štatút Krymu ako súčasti Ukrajiny.

 

13:54 - Popri Kryme bude o nezávislosti hlasovať aj Benátsko. Voliči majú odpovedať na otázku, či si želajú, aby sa Benátsko stalo "federálnou, nezávislou a zvrchovanou republikou". Iniciatívu podporuje benátsky prezident Luca Zaia, ktorý v nedávnom rozhovore pre stanicu Radio 24 poukázal na separatistické snahy Katalánska či Škótska. Hlasovanie sa však zhodou okolností začína v deň sporného referenda o odtrhnutí Krymu od Ukrajiny a jeho pričlenení k Rusku, ktoré okrem Kyjeva kritizuje i Európska únia. 

 

13:09 - Ukrajinský parlament dnes rozhodol o vytvorení Národnej gardy, medzi ktorej kompetencie bude patriť aj ochrana štátnych hraníc a boj s terorizmom. Návrh zákona, ktorý do parlamentu predložil jeho predseda a dočasný prezident Oleksandr Turčynov, podporilo 262 poslancov. Národná garda má mať charakter vojenskej formácie s cieľom chrániť zákon. Patriť bude pod ministerstvo vnútra. Predpokladá sa, že v mierových časoch bude úlohou jej príslušníkov ochrana verejného poriadku, štátnikov, diplomatov či strategicky významných objektov. Ich poslaním bude aj zabrániť ozbrojeným konfliktom a iným provokáciám na štátnej hranici, ako aj zneškodňovanie ozbrojených zločincov, informovala agentúra Ukrinform. Národná garda by mala mať okolo 33.300 príslušníkov.

 

Oleksandr Turčynov

 

img

 

12:54 - Rusko nevylučuje, že ak naň USA a EÚ uvalia sankcie, bude reagovať symetricky. Vyhlásil to dnes v Moskve námestník ministra hospodárstva Alexej Lichačov. Rusko však podľa neho naďalej dúfa, že Západ sa obmedzí na sankcie politické a jeho reštriktívne opatrenia nezasiahnu obchodno-ekonomické vzťahy. "Sme pripravení na akýkoľvek scenár. Pracujeme na všetkých možnostiach," dodal Lichačov. Spresnil, že Rusko dúfa, že sankcie EÚ a USA sa obmedzia na politickú rovinu a nepôjde o blok obchodno-ekonomických rozhodnutí. Avizoval, že Rusko bude reagovať "zrkadlovo" - "naše sankcie budú, prirodzene, symetrické".  

 

12:46 - Ruský prezident Vladimir Putin dnes zdôraznil, že Rusko nebolo iniciátorom udalostí, ktoré sa momentálne odohrávajú na Krymskom polostrove patriacom Ukrajine. Na stretnutí s predstaviteľmi národných paraolympijských výborov v čiernomorskom letovisku Soči, ktoré je do nedele dejiskom zimnej paraolympiády, sa poďakoval za to, že toto vrcholné športové podujatie politika neovplyvnila. Ubezpečil, že Rusko nebolo iniciátorom vzniknutej situácie.

 

12:22 - Ruské ministerstvo obrany dnes potvrdilo, že v blízkosti hraníc s Ukrajinou sa koná vojenské cvičenie, na ktorom sa zúčastňuje asi 8500 vojakov ruských ozbrojených síl, vrátane jednotiek delostrelectva.
      

Vyhlásenie, ktoré sa objavilo na internetovej stránke ministerstva, potvrdzuje, že cvičenie sa začalo na základniach Južného vojenského okruhu. Neuvádza sa v ňom však, ako dlho bude trvať. 
      

Cvičenie, ako aj sústreďovanie ruskej bojovej techniky v blízkosti hraníc s Ukrajinou vyvoláva nervozitu a znepokojenie v Kyjeve, kde sa obávajú vojenskej agresie zo strany Ruska.
      

Rozsiahle manévre ruských ozbrojených síl sa konali aj na prelome februára a marca, keď ruský prezident Vladimir Putin vydal nečakaný rozkaz na previerku bojaschopnosti jednotiek Západného a Centrálneho vojenského okruhu, vrátane Severomorskej a Baltskej flotily.
      

Znepokojenie vyvoláva fakt, že Putin má od 1. marca súhlas Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, na vyslanie jednotiek na územie Ukrajiny, kde majú chrániť ruských občanov alebo po rusky hovoriace obyvateľstvo Krymského polostrova a východu krajiny.
      

Situácia na Kryme sa v uplynulých dvoch týždňoch výrazne vyhrotila po tom, ako po rusky hovoriaci muži, oblečení v maskovacích uniformách bez insígnií a vyzbrojení arzenálom používaným v ruskej armáde, získali kontrolu nad strategickými objektmi a bodmi na polostrove. Putin pritom týchto ozbrojencov označil za príslušníkov oddielov miestnej domobrany. Dodal, že takéto uniformy a zbrane sa dajú bežne kúpiť v tzv. army shopoch.
      

Krymský parlament s proruskou väčšinou sa minulý týždeň vyslovil za pripojenie Krymu k Rusku, k čomu sa voliči vyjadria túto nedeľu v referende. Ukrajinská vláda i západné štáty už deklarovali, že referendum je protiústavné a jeho výsledky neakceptujú. Ruská vláda však oznámila, že výsledky referenda uzná.

 

12:21 - Ruské firmy, ako je napríklad Gazprom, by mali byť zapojené do ťažby ropy a plynu na Kryme. Pre ruskú tlačovú agentúru RIA to povedal šéf krymského parlamentu, podporovaného Moskvou, Vladimir Konstantinov. Informovala o tom agentúra Reuters.
      

Krym, ktorý sa chce pripojiť k Rusku, podľa Konstantinova stráži ropné polia a zariadenia na svojom území. "Rusko a Gazprom by sa mali postarať o ťažbu ropy a plynu. To nie je náš problém," uviedol Konstantinov. "Toto sú naše ropné polia, budeme o ne bojovať," dodal.
      

Prvý podpredseda vlády Autonómnej republiky Krym Rustam Temirgalijev v stredu (12. 3.) vyhlásil, že Krym prevezme ukrajinské štátne podniky na svojom území, vrátane nálezísk zemného plynu v čiernomorskom regióne.

 

12:15 - Rusko umožní inšpektorom ukrajinskej armády uskutočniť monitorovací let nad svojím územím v reakcii na obvinenia, že nedávna armádna aktivita neďaleko hranice s Ukrajinou je hrozbou pre jej bezpečnosť. Informovala o tom agentúra RIA Novosti.
      

"Hoci nemáme voči Ukrajine žiadne záväzky, rozhodli sme sa umožniť tento kontrolný let," povedal novinárom v stredu námestník ruského ministra obrany Anatolij Antonov.
      

"Dúfame, že naši susedia sa na vlastné oči presvedčia, že ruské ozbrojené sily nevykonávajú žiadne vojenské aktivity popri ukrajinskej hranici, ktoré by ohrozovali bezpečnosť Ukrajiny," uviedol Antonov.
      

Dodal, že v ruskom centrálnom a západnom vojenskom okruhu sa nedávno konali náhodné kontroly bojovej pripravenosti, tieto cvičenia sa však skončili 3. marca a všetky vojenské jednotky sa vrátili na svoje základe do 7. marca.
      

O mimoriadny monitorovací let nad ruskými regiónmi pri ukrajinskej hranici požiadala nová vláda v Kyjeve s odvolaním sa na obavy, že Rusko by mohlo pripravovať inváziu na Ukrajinu.
      

Šéf ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (SNBO) Andrij Parubij v stredu obvinil Rusko z mohutného zhromažďovania vojakov neďaleko ukrajinskej hranice, čo podľa neho vyvoláva obavy z hroziacej "úplnej invázie z rôznych smerov". Parubij povedal, že Rusko rozmiestnilo v blízkosti hranice vyše 80.000 vojakov.

 

12:08 - Majetkom Krymu sa v dohľadnom čase stane aj známe medzinárodné detské letovisko Artek. V rozhovore pre ruskú agentúru RIA Novosti to dnes povedal predseda proruského krymského parlamentu Vladimir Konstantinov. "My im (novej ukrajinskej vláde) Artek nedáme. To je náš symbol. Pre mnohých ľudí je to symbol (Sovietskeho) zväzu," vyhlásil Konstantinov.

 

11:31 - Bývalý šéf Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) Olexandr Jakymenko potvrdil správy, že ostreľovači, ktorí zabili v Kyjeve počas protestov desiatky ľudí, operovali z budovy kontrolovanej opozíciou z Majdanu. Povedal to v stredu večer v rozhovore pre televíziu Rossija 1.
      

Výstrely, ktoré usmrtili civilistov aj príslušníkov polície, vyšli z budovy filharmónie, tvrdí Jakymenko. Budovu podľa neho kontrolovala opozícia, najmä veliteľ domobrany Majdanu Andrij Parubij, ktorého po prevrate vymenovali za tajomníka Rady pre národnú bezpečnosť a obranu.
      

Parubij bol v kontakte s americkými špeciálnymi jednotkami, ktoré mohli koordinovať útoky, domnieva sa Jakymenko. "Streľba prišla z filharmónie. Veliteľ Majdanu Parubij bol zodpovedný za túto budovu. Ostreľovači a ľudia s automatickými zbraňami 'pracovali' z tejto budovy 20. februára. Podporovali útoky voči jednotkám ministerstva vnútra, ktoré už boli demoralizované a v skutočnosti na úteku," citoval Jakymenka internetový portál televízie Russia Today.
      

Policajtov podľa jeho slov potom prenasledovala skupina výtržníkov a ostreľovači strieľali aj do samotných prenasledovateľov. "Keď sa skončila prvá vlna streľby, svedkovia videli z budovy vychádzať 20 ľudí," povedal exšéf SBU. Poznamenal, že boli dobre vybavení - mali batohy vo vojenskom štýle pre ostreľovacie a útočné pušky s optickými zameriavačmi. Videli to podľa neho nielen príslušníci bezpečnostných síl, ale aj ľudia z opozičných subjektov Sloboda, Pravý sektor, Vlasť a UDAR.
      

Jakymenko sa domnieva, že medzi ostreľovačmi mohli byť cudzinci, žoldnieri z bývalej Juhoslávie, ako aj bývalí príslušníci špeciálnych síl ukrajinského ministerstva obrany. Parubij bol podľa neho súčasťou skupiny silno ovplyvňovanej ľuďmi s väzbami na americké tajné služby. "Boli to sily, ktoré vykonali všetko, čo im povedalo ich vedenie - Spojené štáty," vysvetlil s tým, že lídri Majdanu prakticky žili na americkom veľvyslanectve.

      

Taktiež uviedol, že počas masakru ho kontaktovali opoziční lídri a požiadali, aby nasadil špeciálnu jednotku proti ostreľovačom na strechách budov v centre Kyjeva. "Pravý sektor a Sloboda ma požiadali, aby som nasadil skupinu Alfa, ktorá vyčistí tieto budovy od ostreľovačov."
      

"Bol som pripravený to urobiť. Ale aby sa dostali na Majdan, musel s tým súhlasiť Parubij, ináč by ma sily 'domobrany' napadli od chrbta. Parubij súhlas nedal," povedal Jakymenko a pripomenul, že Parubij mal plnú kontrolu nad prístupom akýchkoľvek zbraní na Majdan.
      

Bývalý šéf SBU podľa agentúry ITAR-TASS konštatoval, že najnovší vývoj na Ukrajine je výsledkom zrýchlenej implementácie scenára vonkajších síl, predovšetkým Spojených štátov, ktorý mal byť použitý v roku 2015 počas prezidentských volieb. Janukovyč nebol podľa jeho slov na Západe obľúbený a mnohé krajiny pracovali na tom, aby sa v roku 2015 dostali k moci zástupcovia iných politických síl.
      

Jakymenko tvrdí, že niektorí predstavitelia novej vlády v Kyjeve stále aktívne plnia vôľu svojich amerických patrónov, ktorí "potrebujú Ukrajinu plniacu to, čo je podľa nich nevyhnutné". Západ bude pokračovať vo svojej politike zameranej na destabilizáciu situácie v juhovýchodných oblastiach Ukrajiny a potom aj v Bielorusku a Kazachstane, varoval Jakymenko.

 

11:25 - Nemecká kancelárka Angela Merkelová upozornila dnes Rusko, že utrpí "masívne" politické a hospodárske škody v prípade, ak bude naďalej odmietať zmenu svojho postoja voči Ukrajine.
      

V prejave k poslancom nemeckého parlamentu dnes v Berlíne zdôraznila, že ak Rusko bude pokračovať v konaní tak, ako v minulých týždňoch, "bude to katastrofa nielen pre Ukrajinu". Podľa agentúry Reuters ide o Merkelovej zatiaľ najdôraznejšie vyhlásenie od začiatku krízy.
      

Podľa kancelárky jedinou cestou, ako sa dostať z tejto krízy, je diplomacia. Pripomenula, že EÚ a ďalšie západné štáty vyslovili pripravenosť zmraziť bankové kontá a uvaliť vízové reštrikcie, ak Rusko odmietne začať rokovania, ktoré povedú k výsledkom. 

 

img
      

Merkelová varovala, že Moskva uškodí len sama sebe, ak nebude súhlasiť s krokmi vedúcimi k vyriešeniu krízy na Ukrajine. "Vnímame to ako hrozbu," uviedla Merkelová na margo postupu Ruska voči Ukrajine. Dodala, že politika Moskvy môže viesť aj k zmene vzťahov Európskej únie k Rusku a veľmi vážne ich poškodiť - ekonomicky i politicky.
      

Ak Moskva bude pokračovať v destabilizácii Ukrajiny, EÚ bude pripravená prijať nové reštriktívne opatrenia - na dôvažok k tým, ktoré nedávno schválili lídri EÚ v Bruseli, varovala nemecká kancelárka.
      

Merkelová opäť zdôraznila, že územná celistvosť Ukrajiny nebude predmetom diskusie. Situácia na Krymskom polostrove nie je porovnateľná s tým, čo sa dialo v Kosove, bývalej srbskej provincii, ktorá v roku 2008 jednostranne vyhlásila nezávislosť. 
 

Rozmiestnenie ruských vojsk na Kryme označila za  jasné porušenie medzinárodného práva. Ruské jednotky za uplynulé dva týždne získali kontrolu nad strategickými objektmi a bodmi na Krymskom polostrove, ktorého parlament s proruskou väčšinou sa vyslovil za pripojenie Krymu k Rusku, k čomu sa voliči vyjadria túto nedeľu v referende.
      

Ukrajinská vláda i západné štáty už deklarovali, že referendum je protiústavné a jeho výsledky neakceptujú. Ruská vláda však oznámila, že výsledky referenda uzná.
      

Ruská armáda pokračuje v sústreďovaní vojenskej techniky v blízkosti východných hraníc Ukrajiny, kde sa konalo aj vojenské cvičenie za účasti asi 4000 výsadkárov, 36 lietadiel a 500 obrnených vozidiel. Manévre sa uskutočnili v štyroch ruských regiónoch, z ktorých tri hraničia s Ukrajinou. 

 

11:08 - Európska únia sa dohodla na rámci svojich prvých sankcií voči Rusku od studenej vojny. Pôjde o dôraznejšiu reakciu na ukrajinskú krízu, než mnohí očakávali, ako aj známku súdržnosti s Washingtonom v snahe potrestať Moskvu za obsadenie Krymu, uviedla agentúra Reuters.

K sankciám EÚ načrtnutým v dokumente, do ktorého v stredu nahliadla agentúra Reuters, patrí zákaz cestovania a zmrazenie majetku zatiaľ neurčených ruských jednotlivcov a firiem obviňovaných z narúšania územnej celistvosti Ukrajiny.

Sankcie plánované Európskou úniou sú podobné krokom, ktoré už avizoval Washington, budú však mať oveľa väčší dosah, pretože európske krajiny nakupujú väčšinu ruského vývozu ropy a zemného plynu. USA sú pre Rusko menej významným obchodným partnerom - objem ich bilaterálneho obchodu v roku 2012 bol asi desaťkrát menší než obchodu medzi EÚ a Ruskom, napísal Reuters.

Zákaz cestovania a zmrazenie majetku

Podľa agentúry sa zdá, že lídrov únie, ktorých rozhodovanie často spomaľuje potreba konsenzu, vyburcovala rýchlosť, s akou Rusi postupujú v otázke Krymu.

Zákazy cestovania a zmrazenie majetku by mohli odrezať členov ruskej elity od európskych miest, ktoré sú ich druhým domovom, a európskych bánk, kde majú peniaze.

Rusko hrozí odplatou za sankcie

Rusko pohrozilo odplatou za prípadné sankcie, lídri EÚ však podľa všetkého stavajú na tom, že Moskva môže stratiť viac než krajiny únie.

Zásobníky zemného plynu vo veľkej časti Európy sú plné po miernej zime a vrchol zimnej spotreby sa už skončil.

Objem obchodu krajín EÚ s Ruskom pritom tvorí len jedno percento hrubého domáceho produktu únie, avšak až 15 percent HDP Ruska, konštatovalo nemecké Spolkové združenie veľkoobchodu, zahraničného obchodu a služieb (BGA).

"Obchodný konflikt by bol bolestivý pre nemecké hospodárstvo, avšak pre ruské hospodárstvo by bol životu nebezpečný," vyhlásil prezident BGA Anton Börner.

Zoznam zasiahnutých osôb

Mnohí investori sa stále domnievajú, že sankcie pravdepodobne nebudú natoľko vážne, aby z hľadiska Moskvy narušili "normálne fungovanie", zdôrazňujú však, že významnejšia je hrozba závažnejších budúcich opatrení.

Hoci sa EÚ dohodla na znení sankcií, naďalej pracuje na zozname zasiahnutých osôb. V Londýne sa tento týždeň v tomto smere konali rozhovory predstaviteľov Británie, USA, Talianska, Francúzska, Nemecka, Poľska, Švajčiarska, Turecka a Japonska.

"Pokiaľ viem, na stretnutí sa podrobne hovorilo o menách," povedal zdroj z EÚ. "Definitívny zoznam nebol vypracovaný, avšak bude hotový do pondelka."

Európski predstavitelia naznačili, že ruský prezident Vladimir Putin a minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na sankčnom zozname nebudú, aby sa ponechali otvorené kanály na komunikáciu. Očakáva sa, že terčom sankcií budú osoby blízke Putinovi z radov bezpečnostných služieb a armády, ako aj poslancov.

EÚ uviedla, že je pripravená podniknúť aj ďalšie kroky, ako sú zbrojné embargo a ďalšie obchodné opatrenia, dodáva Reuters.

 

10:50 - Ak vstúpi do platnosti avizovaná tretia etapa sankcií Európskej únie voči Rusku, tá sa ho veľmi vážne dotkne: hospodársku vojnu vyplývajúcu zo sankcií Rusko nemôže vyhrať, povedal dnes v maďarskom verejnoprávnom rozhlase Kossuth Rádió maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi.
      

Šéf maďarskej diplomacie pripomenul, že ministri zahraničných vecí krajín Vyšehradskej štvorky (V4) a Nemecka sa dnes stretnú v Budapešti, aby prerokovali vývoj situácie na Ukrajine a vytvorili spoločný postoj pred pondelňajšou schôdzkou ministrov zahraničných vecí Európskej únie.
      

"Štvorka konala v súvislosti s ukrajinskou krízou od začiatku jednotne - krajiny vyšehradskej skupiny sa úzko viažu k Nemecku a preto je dnešná schôdzka veľmi významná," povedal Martonyi.
      

Témou rozhovoru podľa jeho slov bude nájsť rýchlu a účinnú ponuku Ukrajine, ktorá by mala byť akousi "integračnou odpoveďou". Postojom V4 je, že politická časť asociačnej dohody s Ukrajinou by mala vzniknúť čo najskôr, pretože to by bolo jednoznačnou a jasnou správou, že ukrajinská vláda je legitímna a že jej treba rýchlo pomôcť dostať sa z terajšej krízy, dodal šéf maďarskej diplomacie.
      

"Ukrajina musí dostať od únie jednostranné výhody, čo by bola významná pomoc, a ďalej je potrebné urýchliť vízovú liberalizáciu. Príprava finančného balíka už prebieha," konštatoval Martonyi.

      

Dnešná budapeštianska schôdzka nemeckého ministra zahraničných vecí Franka-Waltera Steinmeiera s rezortnými partnermi Česka, Poľska, Maďarska a Slovenska sa bude konať z nemeckej iniciatívy.
      

Šéfovia diplomacie V4 - český minister Lubomír Zaorálek, maďarský minister János Martonyi, jeho poľský kolega Radoslaw Sikorski a šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák - hovorili o Ukrajine v Budapešti 24. februára, kde sa v rozšírenom formáte stretli aj s kolegami z Bulharska, Rumunska a Grécka. Ešte v ten týždeň, 27. a 28. februára, navštívili Kyjev a Doneck, pričom do krajiny za vyšehradský región priviezli humanitárnu pomoc.
      

Schôdzka je naplánovaná v čase, keď sa oči medzinárodného spoločenstva upierajú na Krym, ktorý obsadili ruskí vojaci.
      

Napätie na tomto polostrove sa zintenzívňuje aj s blížiacim sa nedeľňajším (16.3.) referendom, ktoré vyhlásil autonómny krymský parlament. Ten dostal od ukrajinského parlamentu ultimátum, aby hlasovanie o pripojení sa k Rusku do stredy 12. marca odvolal, inak bude rozpustený. Krymský parlament však medzitým prijal deklaráciu o nezávislosti republiky.

 

10: 45 - Ruská armáda zintenzívnila vojenské cvičenia v Rostovskej, Belgorodskej, Tambovskej a Kurskej oblasti, ktoré susedia s Ukrajinou. Vo štvrtok o tom vo informovala ukrajinská pobočka BBC s odvolaním sa na vyhlásenie ministerstva obrany. Manévre majú potrvať do konca marca. Cieľom cvičení je podľa ministerstva otestovať koordináciu bojových jednotiek nasadených v neznámom prostredí. Zúčastňuje sa na ňom pechota, delostrelectvo a tankové útvary, ktoré sa budú cvičiť v presunoch na neznáme miesta a v rôznych typoch boja. O počte vojakov, ktorí sa manévroch zúčastňujú, ministerstvo neinformovalo.

 

Tajomník ukrajinskej Národnej bezpečnostnej rady Andrij Parubij tvrdí, že v blízkosti hraníc s Ukrajinou sa zhromaždilo asi 80 000 ruských vojakov, 270 tankov, 180 obrnených vozidiel, 380 delostreleckých systémov, 18 zariadení na odpaľovanie rakiet, 140 bojových lietadiel a 90 bojových helikoptér. "Situácia je kritická nielen na Kryme, ale pozdĺž celých severných a východných hraníc. Ruské jednotky sú len asi dve až tri hodiny jazdy od Kyjeva," citoval Parubija britský server Mail Online.

 

10:07 - Mobilizácia do Národnej gardy Ukrajiny, o ktorej vzniku bude dnes rokovať ukrajinský parlament, sa môže začať okamžite po prijatí príslušného zákona. Uviedol to v noci nadnes ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov.
      

Na svojej stránke na sociálnej sieti Facebook napísal, že v krátkom čase sa tak do oddielov národnej gardy môže zaradiť 20.000 dobrovoľníkov. Dodal, že od vyhrotenia situácie na Kryme sa na vojenských správach zaregistrovalo už asi 50.000 záložníkov, ktorí sú pripravení brániť krajinu pred prípadnou agresiou.
      

Prvé tábory, kde sa bude konať výcvik zmobilizovaných záložníkov pre národnú gardu, sa začnú budovať v piatok, napísal Avakov podľa agentúry Ukrinform. Spresnil, že vláda na tento účel vyčlenila finančné prostriedky.
      

Autorom návrhu zákona o vytvorení národnej gardy je predseda parlamentu Oleksandr Turčynov zastávajúci až do predčasných volieb aj funkciu prezidenta Ukrajiny. Národná garda má mať charakter vojenskej formácie s cieľom chrániť zákon. Patriť bude pod ministerstvo vnútra. Predpokladá sa, že v mierových časoch bude úlohou jej príslušníkov ochrana verejného poriadku, štátnikov, diplomatov či strategicky významných objektov. Ich poslaním bude aj zabrániť ozbrojeným konfliktom a iným provokáciám na štátnej hranici, ako aj zneškodňovanie ozbrojených zločincov, informovala agentúra Ukrinform. Národná garda by mala mať okolo 33.300 príslušníkov.
      

Národná garda existovala na Ukrajine aj v rokoch 1991-2000, pričom do roku 1995 bola podriadená parlamentu, neskôr prezidentovi. Patrili k nej elitné armádne jednotky osobitného určenia, ktoré boli dislokované na území krajiny.

 

09:46 - Ruský prezident Vladimir Putin dnes prisľúbil, že urobí maximum pre to, aby krymskí Tatári, ktorí toho toľko zažili v 20. storočí, nezažili už ani jedinú tragédiu. Stalo sa tak v jeho telefonáte s vplyvným predstaviteľom krymských Tatárov, poslancom a bývalým predsedom ich Medžlisu (parlamentu) Mustafom Džemilevom, ktorý sa uskutočnil v ruskej metropole v prítomnosti bývalého prezidenta Tatarstanu Mintimera Šajmijeva.
      

O obsahu telefonátu, ktorý trval asi 30 minút, informoval ukrajinské médiá, vrátane internetového vydania Ukrajinskej pravdy a agentúry UNIAN, samotný Džemilev.
      

Podľa jeho slov Putin síce priamo nehovoril o prítomnosti ruských ozbrojených síl na ukrajinskom území, ale keď Džemilev poukázal na narušenie územnej celistvosti Ukrajiny, nepoprel to. Najvyšší ruský predstaviteľ vraj poukazoval na fakt, že Ukrajina vystúpila z bývalého Sovietskeho zväzu nie úplne zákonným spôsobom a upozorňoval, že dal príkaz (podľa Džemileva tak mohol urobiť iba ruským ozbrojeným silám), aby sa vyhli akýmkoľvek stretom s krymskými Tatármi.
      

Prezident Ruskej federácie apeloval na Džemileva, aby sa krymskí Tatári nenechali vtiahnuť do konfliktu, do ktorého by ich chceli, ako formuloval Putin, vtiahnuť ukrajinskí nacionalisti a banderovci.
      

Vladimir Putin súčasne upriamil pozornosť Mustafu Džemileva na život v Tatarstane v rámci Ruskej federácie, čím podľa jeho názoru chcel, aj keď to priamo nepovedal, naznačiť, že podobne dobre by sa mohli mať aj krymskí Tatári.
      

Obe strany sa dohodli, že v prípade nevyhnutnosti budú v dialógu pokračovať. Mustafa Džemilev odcestoval do Moskvy po tom, čo dostal pozvanie od ruského prezidenta a od exprezidenta Tatarstanu. 
      

Krymskí Tatári sa obrátili v súvislosti s plánovaným referendom so žiadosťou o rýchlu pomoc na medzinárodné spoločenstvo, vyzvali všetkých obyvateľov Krymu bez rozdielu národnostnej príslušnosti, aby bojkotovali prípravy plebiscitu i samotné hlasovanie 16. marca.
    

Ich líder Refat Čubarov sa navyše obrátil na prezidenta USA Baracka Obamu listom, v ktorom ho vyzýva na rozhodnosť v mene mieru a spravodlivosti, v záujme záchrany stoviek tisícov životov obyvateľov Krymu.
      

Mnohonárodnostné obyvateľstvo Krymu - Rusi, Ukrajinci, krymskí Tatári - žije podľa jeho slov v očakávaní naplnenia svojich najtemnejších predstáv a v pocitu strachu o životy svojich detí, príbuzných a blízkych. V hociktorú chvíľu môže dôjsť k čomusi nezvratnému, napísal.
      

Čubarov sa preto Obamu spýtal, kto a kedy zastaví eskaláciu situácie na Kryme, kto a kedy zabráni ohrozeniu životov a hrozbe nových etnických čistiek, ku ktorým môže dôjsť v dôsledku zrážok s ozbrojencami, príslušníkmi polovojenských síl.
      

Najvyšší predstaviteľ krymskotatárskej komunity vyjadril presvedčenie, že odpovede na tieto a mnoho ďalších otázok svet dokáže nájsť iba spoločne s vládami USA, Ukrajiny a Ruska.

 

img

 

09: 40 - Nový ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk bude informovať o situácii aj Bezpečnostnú radu OSN na jej štvrtkovom, otvorenom zasadnutí. Oznámili to dnes nemenovaní diplomati, ktorých citovala tlačová agentúra AP.
      

Dočasný premiér Jaceňuk podľa slov diplomatov odcestuje z Washingtonu do New Yorku a prednesie príhovor pred najvplyvnejším orgánom OSN. 
      

Jaceňuk je dnes vo Washingtone, kde má v Bielom dome stretnutie s americkým prezidentom Barackom Obamom.
      

Podľa očakávania Jaceňuk znovu vyhlási, že nedeľné referendum o tom, či sa ukrajinský krymský región má stať súčasťou Ruska, je protiprávne. Rusko je v Bezpečnostnej rade OSN čoraz viac izolované, dokonca aj najbližší spojenec Čína znovu vyhlásila, že je za územnú celistvosť Ukrajiny. Moskva však môže zablokovať akýkoľvek krok BR OSN, pretože má právo veta.

 

img

 

6:56 - O posilňovaní ruskej vojenskej prítomnosti v okolí rusko-ukrajinskej štátnej hranice, vrátane prihraničia s Bieloruskom, ale aj o častých presunoch a posilnení prítomnosti príslušníkov ruskej Čiernomorskej flotily na Kryme informovali dnes s odvolaním sa na rezort zahraničných vecí v Kyjeve tamojšie médiá.
      

Niektoré z nich sa odvolávajú aj na informácie od očitých svedkov z ruských regiónov, ktorí využívajúc rôzne sociálne siete zverejnili fotografie a videozáznamy znázorňujúce presun ťažkej bojovej techniky do pohraničia po železnici.

 

07:08 - Americký prezident Barack Obama dnes vyhlásil, že ak Rusko bude pokračovať v agresii na Ukrajine, Spojené štáty a ďalšie krajiny prinútia Moskvu "za to zaplatiť". Informovala o tom tlačová agentúra AP.
      

Obama poskytol vyjadrenia po svojom dnešnom stretnutí s novým ukrajinským premiérom Arsenijom Jaceňukom v Bielom dome a na spoločnej tlačovej konferencii s premiérom tak prejavil podporu jeho začínajúcej prechodnej vláde.
      

Obama vo vyjadreniach poukázal na prítomnosť ruskej armády na ukrajinskom Krymskom polostrove. Vyhlásil, že najväčšou hrozbou, ktorej Ukrajina čelí, je narušenie jej územnej celistvosti. Povedal, že USA budú stáť po boku Ukrajiny a pomôžu jej zabezpečiť, aby zostala zachovaná jej územná celistvosť.
       

Jaceňuk vyhlásil, že Ukrajina sa "nikdy nevzdá" v boji o svoje územie.
      

Regionálna vláda krymskej autonómnej republiky naplánovala na nedeľu 16. marca referendum o tom, či sa oblasť odtrhne od Ukrajiny a pripojí k Ruskej federácii.

 

img

 

07:13 - Európska únia sa dohodla na rámci svojich prvých sankcií voči Rusku od studenej vojny. Pôjde o dôraznejšiu reakciu na ukrajinskú krízu, než mnohí očakávali, ako aj známku súdržnosti s Washingtonom v snahe potrestať Moskvu za obsadenie Krymu, uviedla agentúra Reuters.
      

K sankciám EÚ načrtnutým v dokumente, do ktorého v stredu nahliadla agentúra Reuters, patrí zákaz cestovania a zmrazenie majetku zatiaľ neurčených ruských jednotlivcov a firiem obviňovaných z narúšania územnej celistvosti Ukrajiny. Nemecká kancelárka Angela Merkelová uviedla, že sankčné opatrenia budú uvalené v pondelok, ak nedôjde k diplomatickému pokroku.

      

Sankcie plánované Európskou úniou sú podobné krokom, ktoré už avizoval Washington, budú však mať oveľa väčší dosah, pretože európske krajiny nakupujú väčšinu ruského vývozu ropy a zemného plynu. USA sú pre Rusko menej významným obchodným partnerom - objem ich bilaterálneho obchodu v roku 2012 bol asi desaťkrát menší než obchodu medzi EÚ a Ruskom, napísal Reuters.
      

Podľa agentúry sa zdá, že lídrov únie, ktorých rozhodovanie často spomaľuje potreba konsenzu, vyburcovala rýchlosť, s akou Rusi postupujú v otázke Krymu. Zákazy cestovania a zmrazenie majetku by mohli odrezať členov ruskej elity od európskych miest, ktoré sú ich druhým domovom, a európskych bánk, kde majú peniaze.
      

Rusko pohrozilo odplatou za prípadné sankcie, lídri EÚ však podľa všetkého stavajú na tom, že Moskva môže stratiť viac než krajiny únie.
 

Zásobníky zemného plynu vo veľkej časti Európy sú plné po miernej zime a vrchol zimnej spotreby sa už skončil. Objem obchodu krajín EÚ s Ruskom pritom tvorí len jedno percento hrubého domáceho produktu únie, avšak až 15 percent HDP Ruska, konštatovalo nemecké Spolkové združenie veľkoobchodu, zahraničného obchodu a služieb (BGA).
 

"Obchodný konflikt by bol bolestivý pre nemecké hospodárstvo, avšak pre ruské hospodárstvo by bol životu nebezpečný," vyhlásil prezident BGA Anton Börner. Mnohí investori sa stále domnievajú, že sankcie pravdepodobne nebudú natoľko vážne, aby z hľadiska Moskvy narušili "normálne fungovanie", zdôrazňujú však, že významnejšia je hrozba závažnejších budúcich opatrení.
      

Hoci sa EÚ dohodla na znení sankcií, naďalej pracuje na zozname zasiahnutých osôb. V Londýne sa tento týždeň v tomto smere konali rozhovory predstaviteľov Británie, USA, Talianska, Francúzska, Nemecka, Poľska, Švajčiarska, Turecka a Japonska. "Pokiaľ viem, na stretnutí sa podrobne hovorilo o menách," povedal zdroj z EÚ. "Definitívny zoznam nebol vypracovaný, avšak bude hotový do pondelka."
      

Európski predstavitelia naznačili, že ruský prezident Vladimir Putin a minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na sankčnom zozname nebudú, aby sa ponechali otvorené kanály na komunikáciu. Očakáva sa, že terčom sankcií budú osoby blízke Putinovi z radov bezpečnostných služieb a armády, ako aj poslancov.
     

 EÚ uviedla, že je pripravená podniknúť aj ďalšie kroky, ako sú zbrojné embargo a ďalšie obchodné opatrenia, dodáva Reuters.

 

img

 




twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Redakcia Netky

Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona