Ombudsmanka: Väčšina škôl nie je bezbariérová

Skúmali pritom bezbariérový vstup do budovy, bezbariérový pohyb vo vnútri, WC, vyhradené parkovanie ako aj bezbariérovosť priliehajúceho areálu. Bezbariérovosť verejných budov považuje Kancelária ombudsmanky za dôležitý predpoklad rovnocenného prístupu telesne a zmyslovo postihnutých ľudí k základným oprávam na základe Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Ako informovala odborná gestorka prieskumu Petra Fűkőová, z celkového počtu 24 navštívených škôl je s bezbariérovým prístupom deväť škôl. V troch školách je zabezpečený iba čiastočne a v 12 školách nie je bezbariérový prístup vôbec. Z 20 navštívených základných a stredných škôl spĺňa požiadavku bezbariérového pohybu vnútri budovy iba SOŠ pre žiakov s telesným postihnutím na Mokrohájskej ulici, čo je pre tento typ školy samozrejmé. Najväčším problémom je prístup na vyššie podlažia, ktorý je možný iba po schodoch. Tento problém môžu školy síce riešiť umiestnením postihnutého žiaka do triedy na prízemí, ale aj v takom prípade mu ostatná časť školy bude nedostupná. V prípade vysokých škôl je podľa Fűkőovej vidieť výraznejšiu snahu o dosiahnutie bezbariérovosti.

„V porovnaní so základnými a strednými školami je tu vidieť výrazný pokrok. Vedenie škôl má snahu poskytovať vzdelanie aj telesne postihnutým študentom a v tomto smere vykonáva vo svojich budovách adekvátne opatrenia," uviedla. Zriaďovatelia aj vedenia škôl uvádzali ako hlavnú príčinu nedostatkov v bezbariérovosti najmä málo finančných prostriedkov na technickú modernizáciu budov, prípadne obmedzenia z dôvodu, že ide o pamiatky. Podľa Fűkőovej však súčasné vedenia škôl nepovažujú bezbariérovosť za taký dôležitý problém, aby mu venovali pozornosť.

Čo sa týka policajných budov, väčšina je podľa prieskum bezbariérová. V troch z 30 budov nemali bezbariérový vstup, v štyroch budovách bol možný pohyb vo vnútri iba po schodoch a asi tretina nemala bezbariérové WC. Väčšina nemocníc je taktiež bezbariérová pre telesne postihnutých, čo však podľa Fűkőovej vyplýva zo samotnej potreby nemocníc. V rámci prieskumu preskúmali 80 budov v 18 zdravotníckych zariadeniach, pričom šesť budov nemalo bezbariérový vstup dostatočne vyriešený, dve zariadenia, v Pruskom a Martine, nemali vôbec vybudovaný prístup na poschodia. V záveroch Kancelária ombudsmanky konštatuje, že situácia v bezbariérovosti je na Slovensku výrazne lepšia pre telesne než pre zmyslovo postihnutých. Zistené nedostatky sú často spôsobené nevedomosťou alebo ide o ľahko odstrániteľné nedostatky. Najhoršia situácia je pritom v pamiatkovo chránených objektoch.

Reakcia ministerstiev školstva, zdravotníctva a vnútra na prieskum bola podľa Fűkőovej "vlažná". Konštatovala, že tento problém akoby nemal "nositeľa", čo znamená, že za bezbariérovosť sa nikto necíti zodpovedný, často sa táto téma pritom vníma ako okrajová. Kancelária ombudsmanky navrhuje niekoľko opatrení na zlepšenie situácie. „Jednak by to mala byť zmena legislatívy, aby sa stanovili konkrétne zodpovedné subjekty za konkrétne oblasti, pokiaľ ide o implementáciu Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, tiež aby sa v rozpočte účelovo vyčlenili finančné prostriedky na bezbariérovosť a aby sa týmto zodpovedným subjektom aj dali príslušné kompetencie na to, aby mohli reálne zabezpečiť implementáciu tohto dohovoru," zdôraznila Fűkőová. Dodala, že by tiež bolo vhodné, keby bezbariérovosť bola kritériom, aby školy alebo zdravotnícke zariadenia mohli poskytovať svoje služby.