OĽaNO chce zaplátať diery v infozákone

Podľa jednej z predkladateľov poslankyne Veroniky Remišovej by mala verejná správa poskytovať kvalitné dáta, a súkromný sektor, neziskové organizácie i samotní občania by mohli vytvoriť užívateľsky atraktívne koncepty, aplikácie a inovatívne služby postavené na týchto dátach. Podľa poslankyne by takýto prístup znížil požiadavky na štát a verejnú správu pri zabezpečovaní mnohých služieb, napríklad by znížil množstvo žiadostí v rámci poskytovania informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Na Slovensku je tiež podľa Remišovej problémom, že súčasná miera otvorenosti samosprávy je nedostatočná a mnoho dôležitých informácií o rozhodnutiach samosprávy a jej hospodárení zostáva ukrytých na úradoch. Cestou k zvýšeniu verejnej kontroly a k zvýšeniu miery vedomostí o samospráve je zverejňovanie dát, najmä ekonomických a legislatívnych, s ktorými úrady pracujú.

"Údaje by mali byť zverejňované v otvorených formátoch a v analytickom členení s možnosťou vyhľadávania, filtrovania, triedenia a kopírovania, tak, aby bolo možné s nimi ďalej pracovať a prípadne odhaliť neefektívne narábanie s verejnými prostriedkami," uvádzajú poslanci, podľa ktorých by novela rozšírila povinnosť zverejňovať informácie aj na právnické osoby, občianske združenia, nadácie a neziskové organizácie, ktoré hospodária s verejnými prostriedkami v celkovom objeme viac ako 100-tisíc eur ročne.

Taktiež by malo byť „povinné zverejňovanie zmlúv uzatváraných v bežnom obchodnom styku, ak ide o povinnú osobu, povinné zverejňovanie všetkých príloh a dodatkov k povinne zverejňovaným zmluvám a vypustenie výnimky zo zverejňovania takýchto zmlúv Národnou diaľničnou spoločnosťou". Remišová navrhuje, aby boli zverejnené všetky dotácie, granty, finančné podpory zo strany povinných osôb.

„Povinné by malo byť aj zverejňovanie osobných údajov, najmä životopisných a ďalších informácií o osobách, ktoré sa uchádzajú o verejnú funkciu, kandidátov na verejnú funkciu, ako aj o úspešných kandidátoch na verejnú funkciu bezprostredne po ich nástupe do takejto funkcie,“ povedala Remišová a dodala, že už viackrát v minulosti boli na významné miesta, napríklad v energetike, nominovaní ľudia bez dostatočných skúsenosti a kvalifikácie.

Remišová uviedla aj povinnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zverejňovať informácie o svojich zriaďovateľoch a zakladateľoch, ako aj povinné zverejňovanie tzv. čakacích listín a čakacích lehôt na poskytnutie inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti vrátane zrušenia možnosti, aby mohol byť pacient uprednostnený mimo poradia na týchto čakacích listinách.

Obyčajní ľudia myslia na zavedenie vyhotovovania ročných výkazov práce prokurátorov a ich povinné zverejňovanie podobne ako u sudcov, na povinné zverejňovanie právoplatných uznesení spolu s odôvodnením o odmietnutí trestného oznámenia v prípade trestných činov korupcie orgánmi činnými v trestnom konaní pri rešpektovaní práva na ochranu osobných údajov. Povinnosti zverejňovať viaceré informácie by sa nevyhli ani mestá a obce.

„Zavedením týchto opatrení sa zvýši nielen transparentnosť práce štátnej správy a samosprávy, ale zároveň sa zníži aj miera klientelizmu a korupcie, najmä v oblasti zdravotníctva. Naopak, zvýši sa kontrola zo strany verejnosti aj vo vzťahu k ďalšiemu okruhu subjektov, ktoré poskytujú alebo ktorým sa poskytujú verejné prostriedky z daní všetkých občanov Slovenska a odstránia sa viaceré nedostatky vyplývajúce z uplatňovania zákona o slobode informácií vrátane jeho obchádzania, na čo dlhodobo poukazujú mimovládne organizácie a ďalšie subjekty občianskej spoločnosti,“ uzavrela Remišová.