OĽaNO chce bývalým "eštebákom" zdaniť výsluhové dôchodky o 50 %

"Hlavným účelom návrhu zákona je ukončiť po 27 rokoch od Nežnej revolúcie nespravodlivý a neúctivý stav v demokratickej spoločnosti, kde tí, čo roky boli utláčateľmi a prenasledovali osoby, mučili ich a popierali základné ľudské práva, hlavne slobodu slova, poberajú dnes vysoké výsluhové dôchodky a tí, čo rukami týchto osôb trpeli, majú nízke starobné dôchodky," vysvetľujú predkladatelia návrhu.

Poukazujú, že ak by návrh prešiel, Slovensko by sa pripojilo k iným krajinám, ktoré sa vyrovnali so svojou nedemokratickou minulosťou a siahli príslušníkom tajných služieb na ich výsluhové dôchodky alebo príplatky za služby v týchto tajných bezpečnostných zložkách. Ako príklady uvádzajú Nemecko, Maďarsko a Poľsko.

Opozičné hnutie OĽaNO-NOVA predložilo na novembrovú schôdzu NR SR aj ďalšie návrhy. V novele ústavy navrhujú, aby sa predseda Národnej rady SR musel vzdať členstva v politickej strane alebo hnutí bezprostredne po zvolení do tejto funkcie a aby nevystupoval v ich mene, ani nepôsobil v ich prospech. Tým by sa podľa OĽaNO-NOVA zabezpečila jeho nadstraníckosť. Hnutie sa inšpirovalo Veľkou Britániou, neformálne podľa neho platí toto pravidlo aj v iných krajinách.

Ján Budaj opäť navrhuje zrušiť amnestie udelené v roku 1998 vtedajším zastupujúcim prezidentom SR Vladimírom Mečiarom. Týkajú sa prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS na čele s Ivanom Lexom. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša, ktorá sa stala pred 15 rokmi.

Poslanci OĽaNO-NOVA chcú tiež zmeniť zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Navrhujú zvýšiť počet pamätných dní na Slovensku a to o dva dni, ktorými by sme si pripomínali okupáciu a jej koniec. Na 21. augusta by pripadol Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968, 21. júna by sme si pripomínali Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991.