Odvrátenou stranou ekonomického úspechu je, že sa roztvárajú nožnice medzi bohatými a chudobnými

Ako povedal Zvolenský vo štvrtok večer v Katedrále sv. Martina v Bratislave, kde slúžil svätú omšu, ktorú obetoval za všetkých politikov, na jednej strane sa teší, že krajina ekonomicky rastie, klesá nezamestnanosť, takže by sa mohlo zdať, že niet dôvodov k nespokojnosti.

„Je tu však viacero faktorov, ktoré nespokojnosť vyvolávajú. Mnoho ľudí stále žije z ruky do úst. Veľkou bolesťou je pre nás aj nerovnomerný rozvoj regiónov, čo sa v praxi prejavuje nielen ich vyľudňovaním, ale predovšetkým tým, že ľudia opúšťajú rodiny a potom celé týždne či mesiace zostávajú rodiny bez rodičov, bez jedného z rodičov, keď sa vydal za prácou. Tieto faktory generujú nespokojnosť, pocit frustrácie a môžu motivovať ľudí, aby sa pri voľbách uchyľovali k zjednodušeným riešeniam, ktoré aj v našej krajine predstavuje najmä radikálna pravica,“ vyhlásil Zvolenský pred približne 30 poslancami Národnej rady SR zo všetkých parlamentných strán a viacerými komunálnymi poslancami. Podľa neho tiež na Slovensku žijeme v atmosfére, v ktorej pozorujeme aj veľa nevraživosti a napätia.

Dnes sa podľa Zvolenského veľa hovorí o rodinnej politike a určite treba oceniť každý návrh, ktorý smeruje k zlepšeniu života rodiny. „Z dlhodobého hľadiska je zásadným prínosom definícia manželstva ako spoločenstva muža a ženy, ktorú máme v Ústave Slovenskej republiky. Rodina založená na manželstve muža a ženy sa chápe ako prirodzené spoločenstvo, ktoré predchádza spoločnosť aj štát,“ konštatoval.

V našej dobe individualizmu sa podľa predsedu KBS často ozývajú hlasy, ktoré hovoria, že mať rodinu a deti je osobná vec, do ktorej štát nemá zasahovať. „Sociálna náuka Cirkvi však hovorí, že rodinná politika je formou podpory spoločného dobra. Spoločné dobro, za ktoré štát zodpovedá, je súhrnom všetkých sociálnych podmienok, vďaka ktorým človek môže v spoločnosti rozvíjať svoje jestvovanie. Nie je v silách rodinnej politiky meniť hodnotové nastavenie jednotlivca. Rodinná politika však môže zmenšovať ťažkosti pre rodiny pri plnení ich úloh,“ zdôraznil s tým, že štát na jednej strane by nemal podporovať rozširovanie vzťahov, ktoré nie sú založené na inštitúcii manželstva, na druhej strane je zaviazaný v záujme detí zaobchádzať s nimi rovnako pri všetkých sociálnych dávkach.

Veľkou úlohou rodinnej politiky je podľa Zvolenského vyrovnávaním výdavkov zmierňovať tri ekonomické znevýhodnenia, ktoré musia znášať rodiny s deťmi: ide o priame náklady na deti, uniknuté príjmy v zamestnaní a nevýhodné následky pre budúci dôchodok. „Dobrá rodinná politika je pre našu spoločnosť, ktorá sa nachádza v zlej demografickej situácii, veľkou výzvou. Jej úlohou nie je primárne meniť hodnotové priority jednotlivca, ale vytvoriť mu také podmienky, ktoré mu uľahčia jeho voľbu vstúpiť do manželstva a založiť si rodinu. Takýmto spôsobom môže dobre nastavená sociálna štruktúra nepriamo napomáhať aj tomu, aby jednotlivci mohli robiť rozhodnutia v duchu kresťanskej viery,“ povedal arcibiskup.

Zvolenský v príhovore konštatoval, že pôsobenie v politickom priestore, v politickom živote, je všeobecne pokladané za veľmi ťažkú úlohu. „Preto pre všetky ženy a pre všetkých mužov, ktorí nadobudnú v sebe odvahu a odvážia sa vstúpiť do tohto priestoru, je potrebné, aby oni sami hľadali posilnenie a my ostatní, ktorí sme odkázaní na ich služby, aby sme ich tiež podporili. Z dôvodu snahy o duchovnú podporu sa stretáme aj v katedrále a jedným z motívov je aj pozrieť sa na život niekoho, kto v politickom priestore sa pohyboval,“ uviedol. Omša sa totiž konala pri príležitosti sviatku blahorečenia Karola I., ktorý bol posledným rakúskym cisárom a uhorským kráľom.

Podľa arcibiskupa svoju úlohu byť na čele štátu Karol chápal vo viere ako nasledovanie Krista. „V láske k národom, ktoré mu boli zverené, v starostlivosti o ne až po obetu vlastného života. Stal sa súčasťou vojny, ktorú sám nechcel. Robil všetko pre to, aby vojna bola čo najmenej krutá - zakázal otravné plyny, zakázal zabíjanie vzdávajúcich sa nepriateľov, aj keď nebolo dosť jedla a liekov, nariadil starostlivosť o vlastných, ale aj nepriateľských ranených vojakov. Ako cisár sa úprimne snažil o uzatvorenie mieru, mieru bez vojnových ziskov,“ zdôraznil arcibiskup s tým, že cisár Karol chcel premeniť Rakúsko-Uhorsko na spoločný domov stredoeurópskych národov, preto pripravoval národnostnú a štátoprávnu reformu usporiadania krajiny. „Keď sa Rakúsko-Uhorsko rozpadalo, odmietol použiť vojsko, aby nevyvolal veľmi pravdepodobnú občiansku vojnu,“ upozornil.

Keď cisár zistil, že jeho osoba je prekážkou uzatvorenia mieru, vzdal sa výkonu vládnej moci, ale nevzdal sa trónu a postavenia hlavy štátu. „Bol donútený odísť do exilu. Trónu sa vzdať nemohol, to by bolo v rozpore s jeho svedomím, ako to sám vyjadril, lebo svoje postavenie ako panovníka chápal, že je to z Božieho daru, nie z rozhodnutia parlamentu. Zomrel ako 35-ročný 1. apríla 1922 v exile na následky ťažkých podmienok vo veľkej chudobe a zápalu pľúc. Je pochovaný v pútnickom kostole Nossa Senhora do Monte (Našej Panej na vrchu) v meste Funchal na portugalskom ostrove Madeira v Atlantickom oceáne,“ pripomenul Zvolenský slovenským politikom.

Život cisára Karola je podľa arcibiskupa povzbudivým príkladom viery. „Príklad blahoslaveného Karola je dobrou príležitosťou uvedomiť si, že aj naša krajina a spoločnosť má svojich politikov, ktorým je potrebné poďakovať za ich službu a prosiť za nich, aby ju vykonávali múdro a s rozvahou,“ uviedol Zvolenský.

„Modliť sa za politikov znamená podľa neho to, že vo svojom vnútri si uvedomujeme, že ich potrebujeme, že potrebujeme ľudí, ktorí zoberú na seba túto službu. A ako potrebujú podporu, lebo množstvo situácií, tlakov, ktorým sú vystavení, aj tá ľudská krehkosť jednoducho vedie k tomu, že zároveň sme v pokušení vidieť všetko to, čo sa nepodarilo, aj všetky tie zlyhania,“ zdôraznil arcibiskup.