Odvolací súd potvrdil vylúčenie Le Pena z krajne pravicovej strany pre jeho xenofóbne výroky

Odvolací súd však súčasne rozhodol, že Le Penovi prináleží titul čestného predsedu FN. V rozsudku sa podľa rozhlasovej stanice Europe 1 píše, že Le Pen ako čestný predseda strany má právo zúčastňovať sa na zasadnutiach najvyšších orgánov FN. V prípade, že mu v tom stranícke vedenie bude brániť, hrozí Národnému frontu pokuta 2000-5000 eur.

Okrem toho bol FN odsúdený zaplatiť Le Penovi odškodné 25.000 eur. Le Penov blízky spolupracovník Lorrain de Saint Affrique pre spravodajskú televíziu BFMTV označil rozhodnutie súd vo Versailles za "fantastickú správu" a ďalší úspech v Le Penovej "dlhej sérii konfliktov so súčasným vedením FN". Affrique tiež vyslovil predpoklad, že súdny verdikt ovplyvní prípravy na zjazd FN i jeho samotné konanie v Lille v dňoch 10. a 11. marca.

Le Pen bol členstva v FN, ktorý sám zakladal, zbavený v roku 2015 pre svoje antisemitské a xenofóbne výroky. Le Pen sa obrátil na súd a žiadal, aby rozhodol o neplatnosti jeho vylúčenia. Argumentoval, že jeho vylúčenie bolo porušením straníckych predpisov a rozhodla o ňom "popravná čata".

Le Pen trvá na tom, že sa vždy vyjadroval v rámci slobody slova, hoci bol už viackrát odsúdený za rasizmus a antisemitizmus. Jeho vyjadrenia o plynových komorách či Rómoch rozdelili jeho rodinu i stranu. Marine Le Penová sa po nástupe do čela FN v roku 2011 od extrémistických názorov svojho otca dištancovala a snažila sa FN "oddémonizovať".

Jej úsilie nebolo márne, lebo v roku 2017 bol FN verejnosťou vnímaný už ako viac-menej štandardná politická strana a účasť jeho šéfky, Le Penovej dcéry Marine, v druhom kole prezidentských volieb nespôsobila taký šok, ako keď sa v roku 2002 do druhého kola dostal Jean-Marie Le Pen.

Aj napriek svojmu vylúčeniu zo strany je však Le Pen stále vplyvnou názorovou osobou Národného frontu, ktorému šéfoval v rokoch 1972-2011.