SARAJEVO - Ústup ničivých povodní v Bosne a Srbsku odhaľuje obrovský rozsah škôd, ktorých odstraňovanie bude stáť miliardy eur, čo si však ani jedna z krajín momentálne nemôže dovoliť.
Do Bosny v stredu pricestovali predstavitelia EÚ a NATO, aby prerokovali možné kroky s miestnymi orgánmi vyjadrujúcimi obavy, že pohroma by mohla následkami na majetku prekonať vojnu v 90. rokoch. Srbský premiér Aleksandar Vučič medzitým vyhlásil, že škody v jeho krajine presahujú 0,64 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo znamená, že Belehrad môže požiadať o podporu z fondov solidarity EÚ. Bosnianska i srbská vláda hovoria o potrebe medzinárodnej pomoci a v postihnutých oblastiach sa preto v najskoršom možnom termíne očakáva príchod medzinárodných expertov, aby zhodnotili situáciu.
Bosnianski predstavitelia uviedli, že povodne a stovky zosuvov po najvýdatnejších dažďoch za najmenej 120 rokov postihli počas šiestich dní štvrtinu tamojšej štvormiliónovej populácie. Vyše 100-tisíc obytných a iných budov je v dôsledku pohromy nepoužiteľných a viac ako milión ľudí nemá prístup k čistej vode. V Bosne ako krajine s jedným z najnižších HDP a najvyššou nezamestnanosťou v Európe navyše takmer nikto nemá svoj majetok poistený. Povodne zanechali v krajine rozsiahle škody aj na poľnohospodárskej pôde, čím utrpelo jedno z ťažiskových odvetví tamojšej ekonomiky. Srbská ministerka výstavby, dopravy a infraštruktúry Zorana Mihajlovičová v súvislosti s povodňami informovala o 3 500 kilometroch poškodených alebo zničených ciest a prerušení premávky na 30 percentách železničnej siete.
V Srbsku sa v stredu začal trojdňový štátny smútok za najmenej 22 obeťami povodní, ktoré Vučič označil najväčšiu pohromu v novodobých dejinách krajiny. Premiér v utorok opäť navštívil najhoršie postihnuté mesto Obrenovac, z ktorého postupne evakuovali takmer všetkých obyvateľov pre obavy z ďalšej povodňovej vlny. Susedná Bosna, kde voda zabila približne 40 ľudí, mala štátny smútok už v utorok.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies