Odškodňovanie klientov nebankoviek má podľa Duchoňa nedostatky

Ako ďalej v parlamentnej rozprave povedal poslanec Daniel Duchoň (Smer-SD), napriek výhradám však oceňuje túto iniciatívu a vyslovil ľútosť, že Slováci prišli o svoje úspory. Pre objektivitu je však podľa neho potrebné povedať, že všetky zmluvy boli dobrovoľné a každý podstúpil riziko, keď vložil svoje prostriedky do nebankových subjektov.

Podľa návrhu zákona o čiastočnom odškodnení by maximálna výška podielu oprávnenej osoby mala byť 33 tis. eur a maximálna výška čiastočného odškodnenia pre jednu oprávnenú osobu z tohto podielu prestavuje sumu 13,2 tis. eur. Predpokladaný počet ľudí, ktorých by sa mohla táto zákonná úprava týkať, je zhruba 50 tisíc. "Meškáme minimálne 15 rokov. Idem plniť domácu úlohu terajšej vlády Smer-SD," skonštatoval poslanec Martin Fecko (OĽaNO). 

Fecko vyzval stranu Smer-SD, aby sa k tomuto problému postavila, pretože to dlží slovenskému národu, vďaka ktorému Smer-SD vládne. Robert Fico tento krok podľa Fecka mal aj vo svojom programovom vyhlásení vlády. Ako však povedal Duchoň, vtedy, keď strana chcela riešiť odškodňovanie, tak bolo Slovensko v iných ekonomických podmienkach. "Dnes sme v časoch recesie, musíme plniť fiškálne pravidlá hospodárskeho rastu. Dnes tu nie je priestor na alokáciu týchto zdrojov na odškodňovanie," skonštatoval Duchoň. 

Hlavným cieľom návrhu je podľa predkladateľov aspoň čiastočne odškodniť bežných ľudí, ktorí s dôverou vložili svoje finančné prostriedky do podnikania nebankových spoločností. Urobili to podľa navrhovateľov zákona v čase, keď za výrazného prispenia štátu nebolo na Slovensku v oblasti bankovníctva a finančníctva vytvorené štandardné právne i ekonomické prostredie. Po skončení podnikania nebankového subjektu alebo po ukončení konkurzného konania vedeného voči nemu klientom nevyplatili ani ich počiatočný podiel. Slovenské súdy odmietli odškodniť týchto ľudí voči štátu s odôvodnením, že mali byť pri svojom podnikaní obozretnejší. 

Ako sa ďalej uvádza v materiáli, za vytvorenie štandardného legislatívneho prostredia v oblasti bankovníctva a finančníctva bolo zodpovedné Ministerstvo financií SR, ktorý tento proces aj kvôli vstupu do Európskej únie zavŕšilo až 31. decembra 2001. Návrh zákona sa preto vzťahuje len na tie nebankové subjekty, ktoré začali podnikať do 31. decembra 2001. Vtedy nadobudol účinnosť zákon o cenných papieroch a investičných službách. 

Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške 120 mil. eur. Ako sa ďalej uvádza v návrhu, suma sa môže javiť do istej miery značná, avšak Slovenská republika počas fungovania nebankových subjektov vybrala dane z činnosti týchto subjektov v odhadovanej výške 7 mld. slovenských korún, teda 230 mil. eur. "Zároveň si propagáciou tohto neštandardného druhu podnikania výrazne finančne prilepšila verejnoprávna televízia a rozhlas, ktoré tak nepotrebovali dodatočné finančné injekcie zo strany štátu na tzv. verejnoprávnu zložku vysielania," uvádza sa v materiáli. 

Ministerstvo financií v stanovisku uviedlo, že je potrebné doplniť aj návrh na úhradu zvýšených výdavkov. Predkladatelia zákona chcú, aby bol zákon účinný od 1. marca 2015.