Odporcovia prezidentského systému v Turecku demonštrujú! Výsledky referenda mali byť zmanipulované

Prívrženci Republikánskej ľudovej strany (CHP), ktorá je najsilnejším opozičným zoskupením v krajine, sa zhromaždili večer pred straníckou centrálou v Ankare, kde pokrikovali heslo "Bok po boku proti fašizmu". Demonštranti navyše vyjadrovali nevôľu s reakciou predsedu CHP Kemala Kiličdarogla.

Hoci Kiličdaroglu vyhlásil, že nebude akceptovať víťazstvo zástancov zmien v ústave, podľa protestujúcich musí dať odpor najavo jasnejšie a vyzvať na opozičné demonštrácie.

Server sendika.org, ktorý je kritický voči tureckej vláde, informoval aj o zhromaždení prívržencov opozície pred sídlom ústrednej volebnej komisie v Ankare. Demonštranti, ktorých neskôr rozohnala polícia, protestovali predovšetkým proti rozhodnutiu komisie uznať platnosť hlasovacích lístkov, aj keď nie sú označené úradnou pečiatkou.

Ďalšie protesty po nedeľňajšom referende boli hlásené z istanbulskej štvrte Kadiköy. Podobne ako v iných častiach Istanbulu alebo v meste Izmir tu obyvatelia vyjadrovali nespokojnosť aj udieraním na hrnce a panvice.

Na námestí v centre Ankary sa medzitým zišli napriek dažďu tisíce podporovateľov prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, aby oslávili schválenie ústavných zmien, aj keď výsledky referenda zďaleka nedosiahli ich očakávania.

Podľa predbežných výsledkov referenda, zverejnených štátnou tlačovou agentúrou Anadolu po zrátaní 99 percent odovzdaných hlasov, zvíťazili zástancovia ústavných zmien v pomere 51,37 ku 48,63 percenta. Zatiaľ čo prezident Erdogan hovorí o víťazstve pre "celú krajinu", opozičné strany chcú zverejnené čísla napadnúť pre údajné manipulácie.

Tureckí voliči sa mali v referende paušálne vyjadriť k 18 navrhovaným ústavným zmenám. Podľa schválených nových pravidiel bude prezident nielen hlavou štátu, ale aj vlády, pričom funkcia premiéra zanikne. Prezident, ktorý už nebude nadstranícky ako doteraz, dostane právomoc bez súhlasu parlamentu vydávať dekréty so silou zákona a získa aj výrazný vplyv na súdnictvo.

Ústredná volebná komisia, ktorá už potvrdila schválenie ústavných zmien, by mala oznámiť konečné výsledky hlasovania v priebehu 11-12 dní. Schválené zmeny vstúpia do platnosti po parlamentných voľbách, ktoré sa majú konať v roku 2019.

Európska komisia (EK) reagovala zdržanlivo na výsledky nedeľňajšieho referenda v Turecku, kde voliči tesnou väčšinou schválili ústavné zmeny posilňujúce právomoci prezidenta.

Predseda EK Jean-Claude Juncker, vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Federica Mogheriniová a komisár EÚ pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn vyhlásili neskoro večer v Bruseli, že zatiaľ čakajú na vyhodnotenie referenda zo strany medzinárodných pozorovateľov, a to aj "vzhľadom na údajne nezrovnalosti". Zmeny v tureckej ústave, ktoré boli predmetom hlasovania, a "obzvlášť ich praktické presadzovanie" by mali byť podľa nich posudzované vo svetle záväzkov Turecka ako kandidáta na vstup do EÚ a člena Rady Európy (RE).

Predstavitelia EÚ odkázali vláde v Ankare, aby pri realizovaní ústavných reforiem dbala na obavy a odporúčania RE a snažila sa dosiahnuť čo najväčšiu národnú jednotu. Experti RE na ústavné právo ešte v marci varovali, že navrhované zmeny v tureckej ústave, ktoré zavádzajú prezidentský politický systém, môžu viesť k nastoleniu autoritárskeho režimu.

"Vzhľadom na tesné výsledky by malo turecké vedenie dôkladne zvážiť, aké budú jeho ďalšie kroky," vyjadril sa Jagland. "Najdôležitejšie je zachovávať nezávislosť súdnictva, ako aj zásady právneho štátu, ako sú zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach," dodal s tým, že RE je pripravená Turecko "v tomto procese podporovať" ako svojho plnoprávneho člena.