Odpis gréckeho dlhu zostáva podľa Kažimíra červenou čiarou

V tomto prípade zostáva podľa neho pre Slovensko červenou čiarou nominálny odpis dlhu. V hre je však ešte predĺženie splatnosti dlhu alebo odloženie splátok na určité obdobie. Ako minister dodal na štvrtkovom stretnutí s poslancami parlamentného finančného a európskeho výboru, samotné schválenie tretieho záchranného balíka slovenské verejné financie neohrozuje.

Vklady do Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) sú už totiž zarátané vo verejnom dlhu. Schválenie tretieho balíka Grékom bolo pritom podmienené takmer šesťdesiatimi reformnými opatreniami, od privatizácie až po zabezpečenie nezávislosti gréckeho štatistického úradu.

Otázkou však podľa Kažimíra zostáva, či je situácia v Grécku, napriek pokračujúcim reformám a poskytnutiu ďalšieho balíka pomoci, udržateľná. V každom prípade je horšia ako pred rokom, kedy sa vývoj na gréckej politickej scéne spomalil reformy a krajinu dostal až k nedávnym obmedzeniam kapitálových tokov. Relevantné inštitúcie preto prehodnotili a uvoľnili aj grécke fiškálne ciele na nasledujúce obdobie.

Naďalej zostáva otázna aj účasť Medzinárodného menového fondu (MMF). V treťom balíku sa síce predbežne počíta so 16 mld. eur z fondu, o nich sa však bude podľa Kažimíra rozhodovať až na jeseň po prvom hodnotení vývoja v Grécku. MMF pritom svoju účasť v programe podmieňuje ďalšími reformami dôchodkového systému v krajine a naznačuje aj nevyhnutnosť reštrukturalizácie gréckeho dlhu.

Podľa niektorých poslancov Národnej rady SR je však odpis gréckeho dlhu neodvratný. "Je len otázkou, kedy sa tak stane a v akej miere," tvrdí poslanec Jozef Kollár. Podľa Ivana Mikloša sa schválením tretieho balíka dospelo k riešeniu, ktoré problém nevyrieši, ale ho iba odsunie do budúcna. Takisto pripomenul, že za súčasný stav v Grécku do veľkej miery môžu domáci grécki politici, keďže ešte v polovici roka 2014 bola krajina v úplne inej kondícii a vedela sa za prijateľné úroky už sama financovať na trhoch.

Podľa Mikloša by sa tak v európskych štruktúrach malo diskutovať o skutočnom riešení. Možnosti pritom vidí iba dve. Prvou by bolo vytvorenie fiškálnej únie so všetkým čo k tomu patrí, teda aj s obrovským prerozdeľovaním zdrojov v rámci eurozóny. Druhou je zavedenie politiky vynútiteľných pravidiel aj s možnosťou vylúčenia krajiny z eurozóny.

V stredu večer informovalo grécke ministerstvo financií, že vo štvrtok dostanú z ESM, teda trvalého eurovalu, prvú tranžu zo záchranného programu. Urobilo tak po tom, čo rada ESM schválila záchranný program až do výšky 86 mld. eur. Ministerstvo uviedlo, že prvá tranža vo výške 13 mld. eur bude vyplatená v hotovosti, zatiaľ čo 10 mld. eur na rekapitalizáciu bánk bude poslaných na oddelený účet vo forme dlhopisov ESM.

Z prijatých peňazí bude 12 mld. eur použitých na vyplatenie dlhov a takmer jedna miliarda bude k dispozícii štátu, a to na uhradenie nedoplatkov. Nový záchranný program je schválený až do výšky 86 mld. eur na 32,5 roka. Program zahŕňa až do 25 mld. eur na rekapitalizáciu gréckych bánk, z ktorých bude 10 mld. eur okamžite k dispozícii. Prvú tranžu vo výške 13 mld. eur dostalo Grécko vo štvrtok ráno a zaplatilo z nej splátku ECB v sume 3,2 mld. eur.