BRATISLAVA - Odchod Miroslava Kusého z ľudskoprávnej rady vlády znepokojil viacerých členov tohto orgánu, ktorému predsedá minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák.
Vo vyhlásení, ktoré agentúre SITA poskytol Kálmán Petőcz z Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku, sa uvádza, že Kusého rezignácia na členstvo v rade vlády je na jednej strane veľkou stratou, na druhej i vážnym varovným signálom. "Uskutočnila sa na pozadí viacerých negatívnych javov podkopávajúcich podstatu, zmysel a poslanie rady ako stáleho poradného, koordinačného a konzultatívneho orgánu vlády SR v oblasti ochrany základných ľudských práv a slobôd," píšu vo vyhlásení
Filozof, disident, bývalý politik a politológ Miroslav Kusý sa členstva v rade vlády vzdal na zasadnutí 20. novembra. Spravil tak preto, že Lajčák do tohto poradného orgánu vymenoval šéfa Múzea židovskej kultúry Pavla Mešťana. Ten počas bývalého režimu vyučoval na straníckej vysokej škole. Podľa Malej Československej encyklopédie plnila táto škola funkciu "najvyššej straníckej politickovýchovnej a vzdelávacej inštitúcie pre straníkov a súčasne zabezpečovala prípravu vedeckých kádrov strany v oblasti marxisticko-leninských a spoločenských vied". Mešťana označujú aj ako normalizátora. Kusý sedel za disidentskú činnosť viackrát vo väzení. V šesťdesiatych rokoch začal pôsobiť v obrodnom procese a zaujímať kritický prístup k marxizmu, osobitne v otázke ľudských práv. Po roku 1968 ho politicky i pracovne diskriminovali. "Chápeme dôvody, ktoré ho viedli k odstúpeniu a vyjadrujeme mu našu podporu. Konštatujeme, že prínos profesora Kusého pre zrod a rozvoj modernej, slobodnej a pluralitnej spoločnosti v našej vlasti je zásadný," vyhlasujú signatári. Zároveň vyzývajú, aby sa postavenie ľudskoprávnej rady posilnilo a aby sa zlepšila jej odbornosť a transparentnosť.
Pod vyhlásenie sa okrem Petőcza podpísali aj dekanka Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave Silvia Miháliková a Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku. Vyhlásenie podporili aj profesor Alexander Bröstl, Šarlota Pufflerová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť, Martin Bútora z Inštitútu pre verejné otázky, Adriana Mesochoritisová zo združenia Možnosť voľby, Martin Macko z Inakosti, Janka Debrecéniová, Dagmar Horná, László Öllös, členka pracovnej skupiny pre koordináciu a prípravu Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v SR Jana Kviečinská, Marta Šimečková, Andrea Puková, Projekt Fórum, Alexander Mušinka z Krajského centra pre rómske otázky v Prešove, Egon Gál, Peter Salner, Eva Salnerová, Židovská náboženská obec, zástupkyňa SR v Agentúre EÚ pre základné práva Jarmila Lajčáková.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies