BELEHRAD - Bývalého bosnianskosrbského prezidenta Radovana Karadžiča zatkli pred piatimi rokmi 21. júla 2008 v Srbsku. Karadžič čelí pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu obžalobe z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.
Medzi najťažšie obvinenia patria 44 mesiacov trvajúce obliehanie Sarajeva, ktoré si vyžiadalo 10.000 obetí a masakra bosnianskych moslimov v Srebrenici. Proces s ním na pôde tribunálu stále prebieha a podľa odhadov by sa mal skončiť v júli 2015.
Radovan Karadžič bol jednou z kľúčových postáv diania v Bosne v prvej polovici 90. rokov 20. storočia, v čase, keď sa počas krvavých vojen rozpadla bývalá Juhoslávia. Narodil sa 19. júna 1945 v dedine Petnijca v Čiernej Hore. Po štúdiách sa stal profesionálnym psychiatrom so špecializáciou na neurózy a depresie. Zaujímal sa o poéziu, vyšlo mu niekoľko básnických zbierok.
Do politiky sa výraznejšie zapojil v roku 1989, keď bol spoluzakladateľom Srbskej demokratickej strany v Bosne a Hercegovine. Karadžič pred vojnou v Bosne v roku 1992 varoval krajinu, aby neuvažovala o vyhlásení samostatnosti. Štátny útvar Bosna a Hercegovina vznikol 3. marca 1992 vyhlásením nezávislosti. Krátko po tom vypukla v Bosne občianska vojna.
V roku 1995 bol Karadžič jedným z účastníkov podpisu Daytonskej mierovej dohody. ICTY ho obvinil 25. júla 1995. Vydali naňho medzinárodný zatykač. Príslušníci medzinárodných mierových jednotiek IFOR ho v roku 1996 počas viacerých pobytov v Banja Luke nemohli zatknúť. Bol obklopený svojimi telesnými strážcami a pokus o zatknutie by ohrozil životy civilistov.
Európska únia rozhodla o pozastavení humanitnej pomoci Republike Srbskej (RS) v Bosne, pokým nedôjde k jeho zatknutiu. SFOR pod vedením NATO začali 10. júla 1997 operáciu na jeho zatknutie. Biljana Plavšičová, vtedajšia prezidentka Republiky Srbskej )RS) v auguste 1997 vyhlásila, že jej politický súper Karadžič odmietol ponuku USA na útek do cudziny, aby sa vyhol stíhaniu ICTY.
Objavili špekulácie o jeho vycestovaní z RS a stal sa terčom celosvetového pátrania. V médiách sa objavili viaceré správy o tom, kde sa Karadžič objavil. Žiadne neviedli k jeho zatknutiu. V máji 2005 sa údajne v prestrojení za kňaza zúčastnil na pohrebe svojej matky v čiernohorskej obci Nikšić. Mesiac predtým ho údajne bez maskovania videli na obede s manželkou.
Karadžiča zatkli 21. júla 2008 srbské bezpečnostné sily. Počas uplynulých niekoľkých rokov žil v Belehrade pod falošným menom Dragan Dabič a pôsobil ako alternatívny liečiteľ. Do väzenia haagskeho tribunálu ho previezli 30. júla 2008.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies