Od prijatia Memoranda národa slovenského uplynulo 157 rokov

TASR pri príležitosti výročia tejto významnej udalosti v dejinách Slovenska prináša o nej niekoľko hlavných faktov. Memorandum národa slovenského k Vysokému snemu krajiny uhorskej prijalo Slovenské národné zhromaždenie, ktoré sa konalo 6. až 7. júna 1861 v Turčianskom Svätom Martine. Zdôrazňovalo potrebu zabezpečiť svojbytnosť slovenského národa a jeho rovnoprávnosť v rámci Uhorska, nastoľovalo požiadavku zriadiť autonómne územie - Hornouhorské slovenské okolie. Deklarovalo nároky na slovakizáciu správy, súdnictva a školstva na území (slovenského) okolia, adekvátny pomer v používaní slovenčiny a maďarčiny v úradnom styku a vo vyučovaní. Na Slovensku mala byť zriadená právnická akadémia a na peštianskej univerzite sa mala založiť katedra slovenského jazyka. Štát mal podporovať slovenské kultúrne ustanovizne, slobodné používanie materinského jazyka a primerané zastúpenie národností v hornej snemovni.

Memorandum národa slovenského, programový dokument slovenských národných požiadaviek, ktorého hlavným osnovateľom bol Štefan Marko Daxner, sa v tom čase nepodarilo naplniť. Opierali sa oň však zakladatelia Matice slovenskej (MS) v roku 1863 i zakladatelia Slovenskej národnej strany v roku 1871. Memorandové požiadavky zostali základným programovým cieľom slovenských národovcov v období do vypuknutia prvej svetovej vojny, keď vrcholila maďarizácia na slovenskom území.

Druhé Memorandum národa slovenského bolo prijaté v Martine v júni 1991. Na význam oboch Memoránd národa slovenského, z roku 1861 a 1991, pre národnú a štátnu suverenitu a národnú identitu Slovákov, upozornili 2. júna 2006 v Martine účastníci seminára a slávnostného zhromaždenia MS pri príležitosti 145. výročia Memoranda národa slovenského a 15. výročia druhého memoranda. Pri príležitosti 150. výročia prijatia Memoranda národa slovenského vydala Národná banka Slovenska (NBS) 17. mája 2011 striebornú zberateľskú mincu v nominálnej hodnote desať eur s touto tematikou.