Obyvatelia Pakistanu v sobotu hlasujú v historických voľbách

Marcové rozpustenie vlády a parlamentu sa zapísalo do dejín ako prvý prípad, keď sa niektorý z civilných režimov dokázal odslúžiť celé päťročné funkčné obdobie.

Pozitívny vývoj však zatieňujú hrozby zo strany moslimských extrémistov, ktorých útoky si počas predvolebnej kampane vyžiadali životy vyše 100 ľudí vrátane viacerých kandidátov. Pakistanská odnož hnutia Taliban považuje voľby za "neislamské" a hrozí, že terčom útokov bude aj samotné hlasovanie, čoho dôsledkom sú mimoriadne prísne bezpečnostné opatrenia. Strany doterajšej vládnej koalície, ktorým extrémisti vyčítajú spoluprácu so Spojenými štátmi, tiež museli z bezpečnostných dôvodov upustiť od väčších predvolebných mítingov. 

Obyvatelia jadrovej veľmoci budú rozhodovať o zložení dolnej komory parlamentu ako aj o štyroch provinčných zákonodarných zborov. O 272 z 342 kresiel národného zhromaždenia, ktoré sú rozdeľované podľa väčšinového systému, sa uchádza 4 670 kandidátov. Rozdelenie zvyšných 60 mandátov pre ženy a 10 pre zástupcov náboženských menšín sa určuje z pomerného zastúpenia strán v priamo volenej časti snemovne. Do parlamentu pritom kandiduje iba 161 Pakistaniek, ktoré sa tak tvoria necelého 3,5 percenta z celkového počtu kandidátov. Vo voľbách do zhromaždení v provinciách Pandžáb, Sindh, Balúčistán a Chajbar Paštúnchvá sa dokopy zaregistrovalo 10 955 uchádzačov. 

Medzi najvýraznejšie postavy predvolebnej kampane patrí oceliarsky magnát Naváz Šaríf stojaci na čele opozičnej Pakistanskej moslimskej ligy (PML-N) ako aj bývalá kriketová hviezda Imrán Chán, ktorý chce uspieť so svojím Pakistanským hnutím za spravodlivosť (PTI). Najlepšie vyhliadky má pritom Šaríf, ktorý by tak mohol ako vôbec prvý pakistanský politik pôsobiť už tretíkrát vo funkcii premiéra. Prvý Šarífov kabinet vládol v rokoch 1990-1993, kým ho neodvolali pre obvinenie z korupcie, zatiaľ čo vládnutie v rokoch 1997-1999 ukončil vojenský prevrat. Generál Parvíz Mušarraf, ktorý Šarífa zosadil, sa v marci vrátil do Pakistanu po niekoľkých rokoch v exile, aby sa opäť pokúsil zasiahnuť do vývoja v krajine. Jeho plány však prekazili rozhodnutia súdov, ktoré ho z volieb diskvalifikovali a v súvislosti s viacerými konaniami na neho uvalili domácu väzbu. Mušarrafova Celopakistanská moslimská liga (APML) sa následne rozhodla voľby bojkotovať, čo však vzhľadom na nízke preferencie výsledky neovplyvní. 

Hlavnými témami kampane boli ekonomické otázky, energetická kríza, boj proti militantom či všadeprítomná korupcia. Predošlé parlamentné voľby v roku 2008 vyniesli k moci Pakistanskú ľudovú stranu (PPP), ktorej šance sú tentoraz nízke, k čomu prispela nevýrazná kampaň ako aj skutočnosť, že jej momentálne chýba vodca. Stredoľavicové zoskupenie vo svojich materiáloch stále ťaží z popularity expremiérky Bénazír Bhuttovej, ktorá sa v roku 2007 stala obeťou atentátu. Bhuttovej syn Bilával je na prevzatie vedenia príliš mladý, zatiaľ čo bývalý manžel Ásif Alí Zardárí ako úradujúci prezident kandidovať nesmie. 

Podmienkou pre vytvorenie funkčnej vlády je získanie najmenej 172 z 272 priamo volených kresiel v dolnej komore parlamentu. Pozorovatelia upozorňujú, že pre výsledky volieb je rozhodujúca účasť, ktorá v roku 2008 dosiahla 44 percent, no tentoraz by ju mohli negatívne ovplyvniť hrozby zo strany Talibanu. Ochranu voličov pred extrémistami má zabezpečiť vyše 600-tisíc nasadených príslušníkov bezpečnostných síl, pričom za rizikové je považovaná polovica z približne 70 tisíc volebných miestností. V konzervatívnejších častiach krajiny sú ohrozené najmä ženy, pre ktoré je vyčlenených okolo 40 percent miestností. Prvé výsledky by mali byť známe už niekoľko hodín po ukončení hlasovania, zatiaľ čo konečné sa očakávajú v priebehu týždňa. Na voľby má dohliadať niekoľko desiatok tisíc domácich i zahraničných pozorovateľov ako aj zástupcovia kandidátov a médií.