Observatórium na Lomnickom štíte sa otvorí verejnosti

Jedinečné Dni otvorených dverí ponúknu celkovo štyrikrát možnosť priblížiť sa k vesmíru a mať Vysoké Tatry ako na dlani. „Vždy v sobotných termínoch od 9:30 do 16:00 sa otvoria dvere observatória na Lomnickom štíte pre záujemcov o astronómiu. V rámci prehliadky, ktorá je zdarma, návštevníci uvidia pod vedením vedeckých pracovníkov observatória okrem iného moderné prístroje pre výskum slnka a detektor častíc kozmického žiarenia,“ informoval agentúru SITA Stanislav Ščepán z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).

Ďalšie Dni otvorených dverí sa budú konať ešte 30. júla, 6. augusta a 13. augusta, spoluorganizujú ich Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied a Ústav experimentálnej fyziky SAV.

Ako pre agentúru SITA povedal Ronald Langer z Ústavu experimentálnej Fyziky SAV na Lomnickom štíte, návštevníci budú môcť počas návštevy observatória vidieť napríklad aj slnečné koronografy. „Živé pozorovanie, žiaľ, asi nebude možné, pretože sa zatiaľ nerysuje pekné počasie,” uviedol. Milovníci astronómie si však budú môcť pozrieť zábery, ktoré sa podarilo nafotiť a pracovníci observatória im porozprávajú o pozorovaniach vykonávaných na Lomnickom štíte.

Astronomické observatórium na Lomnickom štíte vybudovali v rokoch 1957 až 1962. Cieľom bolo patrolné pozorovanie slnečných protuberancií a takzvanej zelenej koronálnej emisnej spektrálnej čiary. V nadmorskej výške 2 632 metrov tam bol v roku 1962 inštalovaný prvý koronograf, v rovnakom roku sa začali aj prvé pravidelné pozorovania. „Slnečné protuberancie sú objekty nad slnečnou fotosférou tvorené prevažne vodíkovou plazmou, ktorá je omnoho chladnejšia než plazma slnečnej koróny. Plazmu slnečných protuberancií drží nad povrchom Slnka jeho magnetické pole. Keďže magnetické pole Slnka je príčinou slnečnej aktivity, ktorá do značnej miery ovplyvňuje aj našu planétu Zem, pravidelné pozorovania protuberancií spolu s pozorovaniami slnečných škvŕn, erupcií a výronov hmoty slnečnej koróny sú veľmi dôležité pre pochopenie fyzikálnych mechanizmov slnečnej aktivity, čo nám umožňuje ju stále spoľahlivejšie predpovedať. Slnečná koróna je horúca a veľmi riedka vrchná časť atmosféry Slnka siahajúca až k dráhe Zeme, tvorená je hlavne voľnými elektrónmi a vysoko ionizovanými ťažšími prvkami, ako je napríklad železo, chróm, vanád, kobalt, nikel a podobne. Zelená koronálna emisná spektrálna čiara na vlnovej dĺžke 530 nanometrov, vyžarovaná trinásťkrát ionizovanými atómami železa, bola prvá emisná spektrálna čiara koróny pozorovaná počas úplných zatmení Slnka,“ uvádza sa v materiáloch k Dňu otvorených dverí, ktoré spracovali Pavol Schwartz z Astronomického ústavu SAV a Karel Kudela z Ústavu experimentálnej fyziky SAV Košice.

Dnes sa observatórium na Lomnickom štíte radí medzi len niekoľko existujúcich pozemných observatórií na celom svete, ktoré systematicky pozorujú emisné spektrálne čiary slnečnej koróny. Ďalšie sa nachádzajú napríklad v Rusku, Japonsku či na americkom Havaji.