Havária lietadla s Alexandrovovcami: Lietadlo spadlo zrejme kvôli chybe pilota či poruche

Haváriu stroja Tu-154 s 84 pasažiermi a ôsmimi členmi posádky na palube zrejme nikto neprežil. K nešťastiu došlo dve minúty po štarte z ruského prímorského mesta Soči. Doposiaľ sa podarilo nájsť 11 tiel obetí.

Minister Sokolov vo vyjadreniach dnes odvysielaných v televízii povedal, že vyšetrovatelia sa sústreďujú na prípadnú chybu pilota alebo na technickú poruchu a že teroristický útok nepatrí medzi hlavné verzie pri vyšetrovaní.

Záchranné tímy dnes pokračovali v pátraní po obetiach. Do pátrania zapojili úrady už zhruba 3500 ľudí. Pátranie pokračovalo nepretržite celú noc.

Ruský minister dopravy Maxim Sokolov uviedol, že časť trosiek lietadla sa môže nachádzať aj na území Abcházska. Poznamenal, že Abcházsko vyjadrilo ochotu pomáhať pri rozšírení zóny pátrania. Sokolov dodal, že teroristický útok nie je hlavnou verziou vyšetrovateľov.

Pátranie pokračovalo nepretržite celú noc. Haváriu stroja Tu-154 s 92 ľuďmi na palube nikto neprežil. Doposiaľ sa podarilo nájsť 11 tiel obetí. Informovalo o tom dnes ruské ministerstvo obrany.

Ruský minister dopravy Maxim Sokolov uviedol, že časť trosiek lietadla sa môže nachádzať aj na území Abcházska. Poznamenal, že Abcházsko vyjadrilo ochotu pomáhať pri rozšírení zóny pátrania. Sokolov dodal, že teroristický útok nie je hlavnou verziou vyšetrovateľov.

Stroj, ktorý patril priamo rezortu obrany, viezol Alexandrovovcov na koncert na ruskej vojenskej základni v Sýrii, spresnilo ministerstvo. Na palube lietadla, ktoré zmizlo z obrazoviek radarov chvíľu po vzlete, bolo dovedna 84 cestujúcich a osem členov posádky. Na palube bolo aj 9 novinárov.

Záchranné a pátracie tímy našli jeho úlomky približne 1,5 kilometra od pobrežia v hĺbke 50-70 metrov pod hladinou. O prípadných preživších sa zatiaľ nikto nezmienil, píše agentúra AP.

Prvé informácie z miesta nešťastia hovoria, že záchranári našli prvé štyri telá.

Medzi cestujúcimi bolo aj deväť ruských novinárov vrátane televízneho štábu stanice Prvý kanál.

Záchranné práce koordinuje osobne ruský minister obrany Sergej Šojgu a prezident Vladimir Putin je o udalosti priebežne oficiálne informovaný.

Tupolev Tu-154 je trojmotorové prúdové lietadlo vyvinuté začiatkom 70. rokov 20. storočia, ešte v sovietskom období.

Ruský minister dopravy: Skúmame všetky možné príčiny pádu lietadla

Ruský minister dopravy Maxim Sokolov dnes povedal, že vyšetrovatelia skúmajú všetky možné dôvody, prečo sa dnes ráno zrútilo do Čierneho mora ruské vojenské lietadlo s 92 ľuďmi na palube, vrátane možnosti teroristického útoku. 

Predseda výboru pre obranu a bezpečnosť v hornej komore ruského parlamentu Viktor Ozerov predtým povedal, že zrútenie lietadla mohlo byť zapríčinené zlyhaním techniky alebo posádky, súvislosť s terorizmom je však vylúčená.

Minister dopravy však popoludní, na otázku, či vyšetrovatelia zvažujú aj možnosť teroristického útoku, pripustil, že prešetrujú "celé spektrum" možných príčin. A dodal, že je predčasné špekulovať o príčine dnešnej havárie.

Havarované lietadlo vyrobili pred 33 rokmi, riadil ho skúsený pilot

Lietadlo ruského ministerstva obrany, ktoré sa zrútilo dnes nadránom do Čierneho mora, bolo vyrobené v roku 1983 a vo vzduchu odvtedy strávilo celkove 6689 hodín. Počas dnešného letu z ruského Soči do sýrskej provincie Lázikíja ho riadil skúsený pilot.

Vo vyhlásení ruského rezortu obrany, ktoré priniesla tlačová agentúra TASS, sa spomína taktiež posledná oprava tohto lietadla typu Tupolev Tu-154, vykonaná 29. decembra 2014. Plánovanou údržbou prešlo naposledy v septembri 2016.

Pilot Roman Volkov bol podľa rezortu obrany zaradený do tzv. prvej triedy spôsobilosti a nalietaných mal vyše 3000 hodín.

Putin vyhlásil za obete havárie lietadla s Alexandrovovcami štátny smútok

Štátny smútok vyhlásil na pondelok 26. decembra ruský prezident Vladimir Putin za obete havárie ruského lietadla, ktoré s 92 ľuďmi na palube spadlo dnes nadránom do vôd Čierneho mora. Informovala o tom agentúra TASS.

Zrútenie sa dopravného lietadla Tu-154, prevádzkovaného ruským ministerstvom obrany, s najväčšou pravdepodobnosťou nikto neprežil. Stroj spadol do mora len niekoľko minút po štarte z letiska v turistami vyhľadávanom meste Soči. 

Trojmotorové prúdové lietadlo viezlo členov svetoznámeho ruského armádneho speváckeho súboru Alexandrovovci na ruskú vojenskú základňu Humajmím v Sýrii, kde mali koncertovať. Príčina nehody nie je zatiaľ známa.

Deň štátneho smútku na 26. decembra ohlásil Putin v televíznom vysielaní, spresnila agentúra AP. Najvyšší ruský predstaviteľ zároveň uviedol, že vláda príčiny tragédie dôkladne vyšetrí a rodinným príslušníkom obetí poskytne všetku pomoc a podporu.
 

V havarovanom lietadle sa nachádzala aj známa humanitárna aktivistka

Šéfka ruskej humanitárnej nadácie Spravodlivá pomoc, lekárka Jelizaveta Glinková, bola jedným z 84 cestujúcich v lietadle ruského ministerstva obrany, ktoré sa zrútilo dnes nadránom do Čierneho mora počas letu do Sýrie. Potvrdila to samotná nadácia, podľa ktorej mala Glinková dohliadať na zásielku pomoci pre univerzitnú nemocnicu v sýrskej Lázikíji.

Šéfka Spravodlivej pomoci, známa pod prezývkou Doktorka Liza, si získala široké uznanie svojou charitatívnou činnosťou vrátane misií vo vojnových zónach na východe Ukrajiny a v Sýrii. Za tieto aktivity dostala iba nedávno vyznamenanie od ruského prezidenta Vladimira Putina.

"Nikdy nemáme istotu, že sa vrátime živí. Máme však istotu, že láskavosť, súcit a dobročinnosť sú silnejšie ako hocijaká zbraň," povedala Glinková začiatkom decembra pri preberaní vyznamenania v Kremli.

Člen ruského parlamentu vylúčil, že by zrútenie lietadla spôsobili teroristi

Zrútenie lietadla ruského ministerstva obrany, ktoré smerovalo z mesta Soči do Sýrie, mohlo byť zapríčinené zlyhaním techniky alebo posádky, súvislosť s terorizmom je však vylúčená. Povedal to dnes predseda výboru pre obranu a bezpečnosť v hornej komore ruského parlamentu Viktor Ozerov.

Podľa vyjadrenia Ozerova, ktoré priniesla štátna tlačová agentúra RIA Novosti, je terorizmus ako príčina havárie "úplne vylúčený", keďže ide o lietadlo prevádzkované armádou. Hovorkyňa Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie Svetlana Petrenková medzitým uviedla pre agentúru TASS, že vojenskí vyšetrovatelia v tomto prípade preverujú podozrenie zo spáchania trestného činu porušenia pravidiel letovej bezpečnosti. Výbor už zaistil príslušné dokumenty a vypočúva osoby, ktoré sa podieľali na príprave letu.

Profil ruského armádneho súboru piesní a tancov Alexandrovovci

Ruské dopravné lietadlo Tupolev Tu-154 s 92 ľuďmi na palube vrátane mnohých členov armádneho súboru piesní a tancov Alexandrovovci sa dnes niekoľko minút po štarte z prímorského letoviska Soči zrútilo do vôd Čierneho mora. Stroj, ktorý patril ministerstvu obrany, viezol Alexandrovovcov na koncert na ruskej vojenskej základni v Sýrii.

Alexandrovov súbor piesní a tancov bol svojho času oficiálnym armádnym súborom Červenej armády bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), v súčasnosti Ruskej federácie (RF). Jeho členmi sú výhradne muži, ktorí prešli prísnym výberom v konkurze. Ich repertoár je zložený z ruských národných piesní (Kaťuša a Kalinka), cirkevných skladieb (Ave Maria), ale aj modernej hudby. Sú tiež interpretmi ústrednej skladby z filmu Hon na ponorku (1990).

Ich štvorhlasný spev je založený viac na basových a barytónových hlasoch než na tenoroch.

Svetoznámy unikátny vojenský súbor Alexandrovovci založil v roku 1928 začínajúci skladateľ, generálmajor a profesor moskovského konzervatória Alexander Vasiľjevič Alexandrov. V roku 1946 sa vedenia umeleckého kolektívu ujal jeho syn Boris Alexandrovič Alexandrov a po dobu 20 rokov dôstojne pokračoval v tradíciách svojho otca.

Akademický súbor piesní a tancov Ruskej armády s názvom Alexandrovovci začal pod vedením svojho zakladateľa Alexandra Vasiľjeviča Alexandrovova činnosť 12. októbra 1928. Vtedy súbor tvorilo 12 ľudí - osem spevákov, dvaja tanečníci, harmonikár a recitátor.

Pomerne skoro po založení sa z kolektívu stalo popredné hudobné teleso, ktoré bolo príkladom pre ostatné novovznikajúce súbory podobného typu. Počas existencie si Alexandrovovci získali obľubu a popularitu na celom svete. Boris Alexandrovič Alexandrov sa ujal ich vedenia v roku 1946 a na čele úspešného zboru stál do roku 1986.

Ruský armádny umelecký spevácky zbor Alexandrovovci nedávno oznámil vyhlásil, že je pripravený reprezentovať svoju vlasť na ďalšom ročníku pesničkovej súťaže Eurovízia v roku 2017, ak by dostali takúto ponuku. Vyhlásil to v máji umelecký riaditeľ tohto telesa Gennadij Sačeňuk.

Výberová chronológia najtragickejších havárií ruských lietadiel

Prinášame vám výberovú chronológiu najtragickejších havárií ruských lietadiel od roku 1994:

3. januára 1994 - obete 124

Všetkých 124 osôb na palube ruského lietadla Tu-154 zahynulo pri havárii v sibírskej oblasti na linke Irkutsk-Moskva.

3. júla 2001 - obete 145

Ruské lietadlo Tu-154 sa zrútilo pri sibírskom meste Irkutsk, zahynulo 145 osôb.

9. júla 2006 - obete 124

Airbus A-310 ruskej leteckej spoločnosti S7 zišiel z pristávacej dráhy na letisku v sibírskom meste Irkutsk. V plameňoch našlo smrť 124 pasažierov.

22. augusta 2006 - obete 171

Lietadlo Tupolev Tu-154 so 171 osobami na palube ruskej spoločnosti Pulkovo sa zrútilo v blízkosti ukrajinského mesta Doneck. Nehodu pravdepodobne nikto na palube neprežil.

7. septembra 2011 - obete 44

Lietadlo Jak-42 prevážajúce hokejistov klubu Lokomotiv Jaroslavľ sa zrútilo bezprostredne po štarte z miestneho letiska Tunošna. Následkom nehody zahynulo sedem členov posádky a všetkých 37 cestujúcich vrátane slovenského hokejistu Pavla Demitru. Prežiť sa podarilo len ťažko zranenému členovi posádky Alexandrovi Sizovovi.

20. júna 2011 - obete 45

Lietadlo typu Tupolev Tu-134, patriace leteckej spoločnosti RusAir, havarovalo pri pristávaní v hustej hmle neďaleko letiska Petrozavodsk v Karelskej republike Ruskej federácie. Haváriu prežilo osem ľudí z celkového počtu 52 na palube. Deväťročný chlapec podľahol utŕženým zraneniam v nemocnici o dva dni. Jeho matka a 14-ročná sestra, ktoré cestovali s ním, prežili s menej vážnymi zraneniami.

17. novembra 2013 - obete 50

Lietadlo typu Boeing 737 sa zrútilo pri pristávacom manévri na medzinárodnom letisku v Kazani v ruskej republike Tatarstan. Pri leteckom nešťastí zahynulo všetkých 50 ľudí na palube: 44 cestujúcich a šesť členov posádky. Medzi obeťami bol aj syn prezidenta Irek Minnichanov, šéf republikovej správy Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Alexander Antonov, ako aj jedna občianka Británie. Lietadlo sa zrútilo pri druhom pokuse o pristátie, pri pristávacom manévri zavadilo krídlom o pristávaciu plochu.

31. októbra 2015 - obete 224

Lietadlo spoločnosti Kogalymavia s 217 cestujúcimi a siedmimi členmi posádky na palube smerovalo z prímorského letoviska Šarm aš-Šajch do ruského Petrohradu. Stroj z obrazoviek radarov zmizol o 23 minút neskôr, keď bol približne vo výške 9500 metrov. Stroj sa pri nehode rozpadol na dve časti, jedna zhorela a druhá narazila do skaly. Nehodu nik neprežil. Medzi pasažiermi letu, z ktorých väčšinu tvorili turisti, bolo 138 žien a 17 detí vo veku od dvoch do 17 rokov; 214 z nich malo ruskú národnosť, traja boli Ukrajinci. Sedemčlenná posádka pochádzala z Ruska.

19. marca 2016 - obete 62

Nikto zo 62 ľudí na palube neprežil haváriu lietadla nízkonákladovej spoločnosti FlyDubai, ktoré sa zrútilo na letisku v ruskom meste Rostov na Done, ležiacom neďaleko ukrajinských hraníc približne 950 kilometrov južne Moskvy. Z 55 cestujúcich letu FZ981, ktorí sa v čase nešťastia nachádzali na palube Boeingu 737-800 letiaceho z Dubaja do Rostova na Done, bolo 33 žien, 18 mužov a štyri deti. Išlo o 44 občanov Ruska, osem Ukrajincov, dvoch Indov a jedného Uzbeka, oznámili aerolínie FlyDubai. Okrem cestujúcich zahynulo aj sedem členov posádky. Pilot pochádzal z Cypru, druhý pilot bol Španiel.