Obchodovanie so ženami prudko vzrástlo, mnohí otcovia prichádzajú o svoje dcéry

Táto oblasť podnikania sa rozšírila v Indii. Jedná sa zväčša o dievčatá z chudobnejších pomerov, z fariem, čajových polí. Priekupníci nahovoria mladým ženám, že ak s nimi odídu čaká ich krásny život. Pod zámienkou pekných šiat, luxusného života, lepšieho vzdelania a peňazí ich zlákajú do pasce, z ktorej niet návratu.

Otec len 16-ročnej Sabity takto prišiel jedno ráno o svoju dcéru. Keď sa ponáhľal do práce pred jeho domom zastalo auto a vystúpili z neho priekupníci. Otec Ooraon ich rázne odmietol a odišiel do práce. Keď sa večer vrátil jeho dcéra bola preč. Otec si dodnes vyčíta, že neostal doma nevyhovoril jej odchod do pekla. Podľa údajov neziskovej organizácie Child Rights and You každé piate dievča, ktoré zmizlo je privezené do Západného Bengálska.

 „Vzali ju niekam preč,“ nešťastne povedal sediac vo svojom dome v Diana Tea Estate v Západnom Bengálsku. „Ak by som v to ráno nemeškal, zostal by som doma a vyhovoril jej to. Oni jej však nasľubovali pekné šaty, nový mobil, lepšie vzdelanie a peniaze. Všetko, čo ja svojej rodine nedokážem dať, odkedy sa čajové polia začali zatvárať. To začalo už v roku 2002 a stačilo len päť rokov, aby sa zatvorila väčšina čajových polí. Vedenie spoločnosti jednoducho oznámilo, že už nie je schopné splácať vysoké pôžičky. Existuje priama súvislosť medzi miznúcimi deťmi a organizovaným zločinom,“ povedala smutný utec Sabity. „Veľa z nich sa stane obeťou únosu a obchodovania s ľuďmi.“

Dievčatá jednoducho prestanú navštevovať svoju školu z dňa na deň a svoju rodinu už nikdy neuvidia. „Rodičia sú bezradní a v mnohých prípadoch ani neoznámia zmiznutie, pretože stále dúfajú, že sa ich dcéry bezpečne vrátia domov,“ povedal Victor Basu z Dooars Jagron, neziskovej organizácie bojujúcej za detské práva v regióne. „V niektorých prípadoch rodičia dostanú pár tisíc rupií a uistia ich, že všetko je v poriadku a ich dcéry sú v bezpečí. Potom však peniaze prestanú prichádzať a kontakt s ich dieťaťom sa preruší.“

Ooaranova suseda matka iba 14-ročnej Rukmani o svojej dcére nepočula už viac než rok. Prvý krát keď ju zobrali mali šťastie a podarilo sa im ju vypátrať. No tentokrát žiaľ už nemali toľko šťastia. Obhajcovia detských práv vysvetľujú, že priekupníci majú väčšinou medzi miestnymi prostredníka, vďaka ktorému sa dostanú k dievčatám.

Potom ich stačí už len nalákať na pekné šaty alebo mak-eup. Dievčatá, ktoré kedysi trhali čajové lístky do najjemnejších čajových zmesí, končia na brehu rieky lámu balvany a zarábajú 150 rupií, čiže asi dva doláre, za deň. Z dobrým úmyslom zabezpečiť seba a finančne pomôcť svojej rodine tieto dievčatá odchádzajú do novodobého otroctva odkiaľ je veľmi ťažké sa vrátiť.