Situácia na Ukrajine: Rusko popiera, že chce zabrať ďalšie územia Ukrajiny

NETKY.SK • 11 Apríl 2014, 12:00 • 2 min
Situácia na Ukrajine: Rusko popiera, že chce zabrať ďalšie územia Ukrajiny

KYJEV - Severoatlantická aliancia zverejnila vo štvrtok satelitné zábery ruských jednotiek rozmiestnených na ukrajinsko-ruskej hranici. Snímky podľa NATO ukazujú asi 40 000 vojakov a veľký počet tankov, obrnených vozidiel a bojových lietadiel.

Otvoriť časovú os

slovakia

left justify in out

17:29 - Ministri financií G7 budú spolupracovať na riešení ukrajinskej krízy

Ministri financií skupiny G7, siedmich najvyspelejších štátov sveta sa dohodli, že budú spolupracovať na riešení ukrajinskej krízy. A Rusko musí byť súčasťou tohto riešenia. Vyhlásil to dnes nemecký minister financií Wolfgang Schäuble, ktorého cituje agentúra Reuters. Vysokopostavení predstavitelia z rezortu financií zo skupiny G7 sa vo štvrtok (10. 4.) stretli na neformálnych rokovaniach vo Washingtone, na ktorých diskutovali o finančných potrebách Ukrajiny a medzinárodnej reakcii na situáciu v tejto krajine.

 

17:03 - Moskva nevydá stíhaného Janukovyča

Rusko nevydá ukrajinským úradom na trestné stíhanie zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča. Potvrdil v piatok ruská generálna prokuratúra, ktorej vyhlásenie citujú ruské médiá. Podľa jej slov je totiž Janukovyč stále "legitímnym a plnoprávnym prezidentom" Ukrajiny. Rusko preto nebude reagovať na medzinárodný zatykač na proruského lídra, ktorý podľa svojich slov pre obavy o svoju bezpečnosť utiekol do Ruska. V meste Rostov na Done dvakrát verejne prestúpil pred novinárov.

 

16:42 - Malatinský: Slovensko je na prípadný výpadok dovozu plynu a ropy pripravené

Slovensko je podľa ministra hospodárstva SR Tomáša Malatinského (nominant Smer-SD) na prípadný výpadok dovozu plynu a ropy pripravené. Šéf Ministerstva hospodárstva (MH) SR to uviedol dnes na pôde svojho rezortu k aktuálnej situácii na Ukrajine a jej možných dôsledkoch na energetickú bezpečnosť Slovenska. Rokovanie sa uskutočnilo za účasti zástupcov všetkých relevantných prevádzkovateľov ropných a plynárenských infraštruktúr, ako aj zástupcov Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. "Chcem ubezpečiť občanov krajiny, že Slovensko je po technickej stránke plne pripravené na riešenie situácie, ktorá by nastala v prípade obmedzenia alebo prerušenia dodávky ropy a plynu," zdôraznil po rokovaní Malatinský.

 

16:39 - Putin: Rusko dodrží svoje dohody o dodávkach plynu do Európy

Ruský prezident Vladimir Putin dnes povedal, že Rusko dodrží svoje záväzky na dodávky plynu európskym odberateľom a nemá v úmysle zastaviť dodávky na Ukrajinu, hoci Moskva by mohla prinútiť Kyjev, aby platil za dodávky v predstihu. Informovala o tom agentúra Reuters. "Zaručujeme našim európskym spotrebiteľom splnenie všetkých našich záväzkov," poznamenal Putin v zrejmej snahe uvoľniť obavy v Európe za súčasného nátlaku na Ukrajinu, aby uhradila Rusku svoj dlh za plyn vo výške 2,2 miliardy dolárov (1,59 mld. eur). Meškanie Ukrajiny s platbami je "absolútne neúnosné", citovala Putina agentúra DPA. Ruský prezident súčasne vyzval Európsku úniu, aby Kyjevu pomohla vyrovnať dlh. "Rusko nemôže niesť túto ťarchu samotné. Preto sme požiadali našich európskych partnerov o naliehavé stretnutie, na ktorom sa rozhodne, ako pomôcť ukrajinskej ekonomike," dodal.

 

15:52 - Rusko začalo s presunom prvej ukrajinskej bojovej lode z krymských vôd

Rusko začalo s procesom, ktorý umožní ukrajinským lodiam zdržiavajúcim sa v krymských vodách návrat na Ukrajinu, informovala dnes tlačová agentúra RIA Novosti. Dve ruské vlečné lode začali s presunom ukrajinskej raketovej lode Pryluky z Karkinitského zálivu, uviedol zdroj z velenia ruskej čiernomorskej flotily. Keď loď Pryluky opustí prístav Sevastopol, ruská vlečná loď ju odtiahne do neutrálnych vôd, kde plavidlo prevezmú zástupcovia Ukrajiny. Ukrajinský vicepremiér Vitalij Jarema sa minulý týždeň vyhol tomu, aby povedal konkrétny termín pre úplný odchod ukrajinských jednotiek a výzbroje z Krymu. Poznamenal, že to závisí od množstva faktorov.

 

img

 

15:45 - Európski lídri doteraz neodpovedali Putinovi na jeho výzvu na rokovania

Európski lídri ešte neodpovedali ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi na jeho výzvu, aby urýchlene začali s Moskvou rokovať o riešení otázok spojených s ukrajinským dlhom za dodávky ruského plynu a možných následkov tohto dlhu pre Európu. Uviedol dnes hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre agentúru Reuters. Putin vo štvrtok (10.4.) v liste, ktorý poslal lídrom 18 európskych krajín, vrátane Slovenska, varoval, že Rusko zastaví dodávky plynu Ukrajine, ak Kyjev nezaplatí svoje dlhy. To môže viesť k obmedzeniu dodávok komodity do Európy cez ukrajinskú vetvu plynovodu. Peskov zároveň "vrátil úder" Spojeným štátom, ktoré obvinili Rusko, že využíva energie ako donucovací nástroj, a vyhlásil, že USA nie sú klientmi ruského Gazpromu a nemajú sa čo miešať do jeho cenovej politiky.

 

15:15 - Rusko popiera, že chce zabrať ďalšie územia Ukrajiny

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov poprel, že Rusko chce obsadiť ďalšie ukrajinské územia, avšak zopakoval výzvu, aby regióny bývalej sovietskej republiky dostali väčšie právomoci. Informovali o tom dnes ruské médiá, na ktoré sa odvolala tlačová agentúra Reuters. "Nemáme takúto túžbu. Je v rozpore s kľúčovými záujmami Ruskej federácie. Chceme, aby Ukrajina zostala neporušená v rámci jej súčasných hraníc, ale s plným rešpektovaním regiónov tohto celku," uviedol Lavrov, ktorého citovala ruská štátna agentúra RIA Novosti.

 

14:33 - Európska komisia chce pomôcť Ukrajine zaplatiť dlhy za ruský plyn

Komisár EÚ pre energetiku Günther Oettinger pracuje na pláne pomoci Ukrajine pri splatení niektorých dlhov za ruský plyn. Oettinger v rozhovore pre rakúsky rozhlas uviedol, že "neexistuje dôvod na paniku" týkajúcu sa dodávok ruského plynu do Európy. Informovala o tom agentúra Reuters. "Sme v úzkom kontakte s Ukrajinou a jej plynárenskou spoločnosťou, aby sme zabezpečili, že Ukrajina bude naďalej schopná platiť a aby dlhy jej plynárenskej spoločnosti voči Gazpromu nepokračovali v raste," povedal Oettinger. Oettinger sa má podľa vlastných slov v pondelok (14.4.) stretnúť s ukrajinskými ministrami energetiky a zahraničných vecí. "Pripravujem riešenie, ktoré je súčasťou balíka pomoci pre Ukrajinu od MMF, Európskej únie a Svetovej banky," uviedol Oettinger. Dodal, že Kyjev bude môcť z balíka finančnej pomoci zaplatiť nevyrovnané účty za plyn. Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok (10.4.) v otvorenom liste lídrom 18 európskych krajín varoval, že Rusko zastaví dodávky plynu Ukrajine, ak krajina nezaplatí svoje dlhy, čo môže viesť k obmedzeniu dodávok komodity do Európy.

 

Komisár EÚ pre energetiku Günther Oettinger

img

 

14:32 - Šéf NATO kritizoval nelegitímne kroky Ruska voči Ukrajine

Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen dnes počas návštevy Sofie kritizoval "nelegitímne" kroky, ktoré Rusko podniká voči Ukrajine. Opäť pritom apeloval na Moskvu, aby stiahla svoje vojská z blízkosti východných hraníc Ukrajiny a začala rokovania s vládou v Kyjeve a so Západom. Podľa Rasmussena Kremeľ v rozpore s medzinárodným právom využíva vojenskú silu na zmenu európskych hraníc a na obmedzovanie suverenity Ukrajiny.  Rasmussen ubezpečil, že Severoatlantická aliancia podniká zodpovedajúce opatrenia na účinnú ochranu svojich partnerov i obnovenie stability narušenej ruskými krokmi. Zároveň ale zdôraznil, že aliancia v súvislosti s Ukrajinou neuvažuje o vojenskom zásahu.

 

14:30 - Šefčovič: Nemecko pozitívne vníma ochotu SR realizovať reverzný tok plynu

Nemecko pozitívne vníma ochotu Slovenska realizovať reverzný chod plynu zo západnej Európy cez svoje územie na Ukrajinu. Počas štvrtkových rokovaní v Berlíne to podpredsedovi Európskej komisie (EK) Marošovi Šefčovičovi potvrdili nemeckí predstavitelia. Šefčovič sa stretol napríklad s nemeckým vicekancelárom a ministrom pre hospodárstvo a energetiku Sigmarom Gabrielom (SPD). "Vyjadril zároveň veľké porozumenie k tomu, že ide o citlivé rokovania, pri ktorých je nutné postupovať obozretne, pričom ich treba realizovať za európskej prítomnosti," priblížil pre TASR slovenský eurokomisár.

 

13:52 -  Európska komisia vyzýva Rusko aj Ukrajinu na plnenie svojich záväzkov

Európska komisia (EK) v piatok vyzvala Rusko, aby si plnilo svoje záväzky týkajúce sa dodávok plynu a zároveň vyzvala Ukrajinu, aby si plnila záväzky súvisiace s tranzitom plynu. EK tak reagovala na možné hrozby prerušenia dodávok plynu. "Očakávame, že Rusko bude rešpektovať svoje záväzky v oblasti dodávok a taktiež, že Ukrajina bude rešpektovať svoje záväzky pri tranzite,“ uviedla hovorkyňa EK Sabine Bergerová. Zároveň dodala, že dodávky plynu z Ruska do EÚ sú stabilné. Ruský prezident vo štvrtok varoval európskych lídrov, že Rusko zníži dodávky zemného plynu na Ukrajinu, ak za ne Ukrajina nezaplatí. To by mohlo obmedziť dodávky plynu smerujúce do ďalších častí Európy.

 

12:40 - Zeman je za preventívne zastrašenie Ruska

Český prezident Miloš Zeman sa dnes vyslovil za preventívne opatrenia, ktoré by odradili Rusko od anexii ďalších častí Ukrajiny. Vyjadrenie podľa spravodajského servera Novinky.cz zaznelo na konferencii venovanej desiatemu výročiu vstupu ČR do Európskej únie. "Som za účinné a veľmi razantné, v mnohých prípadoch preventívne akcie, pretože prevencia je vždy lacnejšia než následné hasenie požiaru," vyhlásil Zeman. Súčasne vyjadril presvedčenie, že EÚ a NATO nájdu odvahu na prijatie opatrení s odstrašujúcim účinkom, aby sa zabránilo opakovaniu dejín a vzniku reťazovej reakcie. 

 

12:30 - Rusko žiada právne záruky ukrajinskej neutrality

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov požiadal dnes o právne záruky ukrajinskej neutrality. Podľa agentúry Reuters tým zdôraznil odhodlanie Moskvy držať Ukrajinu mimo dosahu Severoatlantickej aliancie. Šéf ruskej diplomacie povedal, že Moskva je pripravená zúčastniť sa na budúci týždeň na štvorstranných rokovaniach s Ukrajinou, Európskou úniou a Spojenými štátmi. Doplnil, že na programe rokovania by mal byť aj ukrajinský dlh za plyn voči Moskve. 

 

12:26 - Lajčák: Technické práce na reverznom toku plynu na Ukrajinu sa už začali

Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák informoval ukrajinských predstaviteľov o začatí technických prác na reverznom toku plynu zo západnej Európy cez Slovensko na ich územie. Lajčák dnes ukončil svoju dvojdňovú návštevu v Kyjeve. "Prijali sme ústretové rozhodnutie, aby sme nestrácali čas a tieto práce rozbehli aj bez toho, aby sme to mali v tejto chvíli právne ošetrené," priblížil pre TASR s tým, že Slovensko napriek tomu naďalej trvá na podpísaní memoranda o porozumení a prepojovacej dohody s Ukrajinou. V tejto súvislosti sa v SR 15. apríla uskutoční trilaterálne stretnutie s ukrajinskou stranou a Európskou komisiou (EK). Toto expertné rokovanie sa bude týkať technických a právnych aspektov spolupráce pri príprave spätného chodu plynu.

 

img

 

11:50 - Moskva Janukovyča nevydá

Moskva nevydá Kyjevu zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča, oznámil dnes ruský generálny prokuratúr Jurij Čajka. Janukovyča označil za legitímneho prezidenta Ukrajiny.  Agentúra Reuters píše, že nové ukrajinské úrady žiadajú o vydanie Janukovyča od konca februára, krátko po jeho úteku z Kyjeva do Ruska.

 

11:49 - Do povstaleckého Donecka mieri premiér Jaceňuk

Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk v piatok vycestoval do východnej časti krajiny vrátane Donecka, kde sa povstalci snažia o vyhlásenie vlastného štátu. Jaceňuk sa tam stretne s miestnymi lídrami vrátane guvernéra Doneckej oblasti ako aj starostu tejto východnej metropoly Ukrajiny. Podľa jeho hovorcu, ktorého cituje spravodajský portál BBC, chce Jaceňuk diskutovať aj o prenesení viacerých právomocí na jednotlivé ukrajinské regionálne vlády.

 

Minister vnútra Arsen Avakov ešte v stredu vyjadril nádej, že situácia sa tam upokojí v priebehu 48 hodín. Zároveň dal proruským povstalcom ultimátum a pohrozil im použitím sily. Ukrajinské bezpečnostné sily medzitým úspešne zasiahli proti okupantom v Charkove, čo Avakov označil za "protiteroristickú operáciu". Separatisti v Donecku v pondelok vyhlásili vlastnú "ľudovú republiku" a referendum o nezávislosti chcú vypísať na 11. mája.

 

img

 

10:57 - Krymskí poslanci prijali ústavu republiky

Poslanci Štátnej rady Krymskej republiky dnes jednomyseľne schválili novú ústavu regiónu, informovala agentúra RIA Novosti. "Územie republiky je jednotné a nedeliteľné a predstavuje neoddeliteľnú súčasť územia Ruskej federácie," uvádza sa v dokumente, za ktorý hlasovalo 88 poslancov Štátnej rady (parlamentu). Krymská ústava má desať kapitol a 95 článkov, píše agentúra ITAR-TASS. Jej hlavné ustanovenia sú podobné článkom ruskej ústavy. V texte sa uvádza, že Krymská republika je demokratický a právny štát v rámci Ruskej federácie. Zdrojom moci na Kryme sú jeho občania a "najvyšším priamym vyjadrením moci ľudu sú referendum a slobodné voľby".

 

10:22 - Krym a Sevastopol sú už v novelizovanej ruskej ústave

V Rusku dnes zverejnili novelu ústavy, v ktorej na zozname federálnych subjektov pribudli Krymská republika a Sevastopol - mesto federálneho významu. Dva nové subjekty boli začlenené na zoznam v rámci článku 65, kapitoly 3 ruskej ústavy, ktoré ustanovujú federálny systém vlády v krajine, informovala agentúra ITAR-TASS. Agentúra RIA Novosti pripomenula, že Krym ešte ako autonómna ukrajinská republika neuznal novú vládu v Kyjeve, ktorá sa dostala k moci po februárovom prevrate. Rozhodol sa usporiadať referendum, v ktorom sa 16. marca vyše 96 percent obyvateľov vyslovilo za pripojenie k Rusku.

 

 

img

 

10:16 - Siluanov: Rusko je pripravené podieľať sa na pomoci Ukrajine spolu s MMF a EÚ

Moskva je znepokojená nezaplatením dlhu za dodávky plynu zo strany Ukrajiny, no napriek tomu je pripravená spolupracovať s medzinárodnými partnermi na finančnej pomoci Kyjevu. Povedal to americkému ministrovi financií Jackovi Lewovi na okraj jarného zasadania Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky (SB) vo Washingtone jeho ruský kolega Anton Siluanov. Informovala o tom agentúra Reuters.
      

"Dal som najavo znepokojenie (Moskvy) v súvislosti s rastúcim dlhom Ukrajiny za dodávky ruského plynu, najmä v kontexte s prípravami na zimnú sezónu 2014-2015," povedal Siluanov novinárom po stretnutí s americkým ministrom financií. Následne však dodal, že "Rusko je pripravené podieľať sa na podpore Ukrajiny spoločne s MMF a Európskou úniou".

 

10:00 - Kaník: Ficov postoj k Ukrajine sa rovná sabotáži

Postoj Roberta Fica k reverznému toku plynu na Ukrajinu sa podľa poslanca NR SR za SDKÚ-DS Ľudovíta Kaníka rovná sabotáži alebo správaniu sa ruského agenta. Slovensko je podľa premiéra pripravené riešiť spätný chod plynu na Ukrajinu, ale podľa jeho slov by optimálne bolo, keby sa stretli predstavitelia Ukrajiny, Ruskej federácie, Európskej komisie a spoločne prediskutovali podmienky, za akých by naša krajina bola súčasťou reverzného toku. „Volať Rusko k rokovaciemu stolu, keď používa plyn ako nástroj agresie a nátlaku, je smiešne. My potrebujeme odrezať Rusko od možnosti tlačiť na Ukrajinu a neskôr aj Slovensko,“ povedal pre agentúru SITA Kaník. To podľa neho dosiahneme len tak, že rýchlo sprevádzkujeme reverzný tok. Viac sa dočítate TU!

 

09:30 - Rusko neplánuje zmenu rozpočtových pravidiel

Ruská vláda ponechá svoje rozpočtové pravidlá nezmenené. Vo štvrtok to vyhlásil ruský minister financií Anton Siluanov. Reagoval tak na vyjadrenia ruského vicepremiéra Igora Šuvalova. Ten pre nemecké médiá uviedol, že situácia na Kryme by mohla znamenať, že sa budú meniť ruské rozpočtové pravidlá. Šuvalov uviedol, že rozpočtové zmeny by si mohli vyžiadať potrebné investície do infraštruktúry. "Rozpočtové pravidlá zostávajú," povedal minister.

 

09:00 - Krymský parlament v piatok prijme novú ústavu

Parlament odštiepeneckého ukrajinského regiónu Krym v piatok odsúhlasí novú ústavu. Potvrdil to v stredu predseda tamojšieho zákonodarného zboru Vladimir Konstantinov, podľa ktorého pôjde o historické a výnimočné zasadnutie pléna. Podľa informácií ruských médií bude Krym definovaný ako demokratická republika, ktorej územie je "jednotné a nedeliteľné". Počet poslancov parlamentu sa zároveň zníži zo súčasných sto na 50. 

 

Krym historicky patril k Rusku, v roku 1954 ho však vtedajší sovietsky líder Nikita Chruščov daroval Ukrajine. Miestny prístav v Sevastopoli je stále domovom ruskej čiernomorskej flotily. Takmer 60 percent z jeho 2,5 milióna obyvateľov tvoria etnickí Rusi, ktorých ohrozením Moskva argumentovala svoju potrebu vstúpiť do diania na polostrove. Ten od konca februára a po zosadení proruskej vlády v Kyjeve postupne obsadili tisíce neoznačených, po rusky hovoriacich vojakov. V následnom referende obyvatelia jednoznačne rozhodli o pričlenení k Rusku. Krym a Sevastopoľ, mesto so špeciálnym postavením, sa tak stali 84. a 85. federálnym subjektom Ruskej federácie, čo svojím marcovým podpisom potvrdil ruský prezident Vladimir Putin.

 

08:58 - Metro nakrátko zatvorí predajne na Kryme

Nemecký maloobchodný predajca Metro dočasne zatvorí svoje predajne v krymskej oblasti, ktorá je v súčasnosti pod ruskou kontrolou. Spoločnosť o tom informovala vo štvrtok. Metro má v oblasti predajne v mestách Sevastopol a Simferopol. "Dve krymské predajne zatvoríme z interných dôvodov. Znovu ich plánujeme otvoriť na budúci týždeň," uviedla Olesya Olenytska, hovorkyňa spoločnosti Metro na Ukrajine. Spoločnosť odmietla uviesť detaily súvisiace s odstávkou predajní. Analytici však predpokladajú, že ich zatvorenie spoločnosť využije na to, aby prispôsobila ich fungovanie na ruské regulačné pravidlá. 

 

08:57 - Analytik: Slovensko sa pri reverznom toku plynu dostáva medzi mlynské kamene

Reverzný tok plynu vo všeobecnosti znamená ďalšie obchodné možnosti jednak pre obchodníkov s plynom, ako aj pre jeho prepravcu. "Samozrejme, slovenský prepravca na ňom získa len vtedy, ak sa bude reverzný tok reálne využívať. Na druhej strane sa týmto krokom cíti monopolný dodávateľ ohrozený, keďže Ukrajina získava ďalšie možnosti na nákup a dovoz plynu," uviedol pre TASR analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida.
      

dohode o reverznom toku plynu na Ukrajinu podľa neho bránila predovšetkým nejasná pozícia ukrajinskej strany, ktorá si nebola istá, či reverzný tok naozaj potrebuje. Posledné týždne už Ukrajina nástojčivo žiada realizáciu tohto projektu formou nového fyzického prepojenia.
      

"Ozvala sa však aj Moskva, ktorá akúkoľvek formu reverzu, z pochopiteľných príčin, nateraz odmieta. Tým sa Slovensko dostáva medzi dva mlynské kamene. Prizvanie ruskej strany do rozhovorov je diplomatickým krokom, keďže rokovania sú vždy lepším riešením ako jednostranné akty. V súčasnosti to ale vyzerá tak, že Rusi a Ukrajinci v otázkach reverzného toku majú zásadne protichodné postoje," zdôraznil Badida.
      

Poznamenal, že pokiaľ ide o Slovensko, to by reverzným tokom získalo, ak by Ukrajinci plyn cez naše územie odoberali a Rusi aj naďalej, za nezmenených podmienok, posielali plyn na Západ. "Nedá sa však vylúčiť ani opačný, pre Slovensko veľmi nevyhovujúci scenár," upozornil.
      

"Podobná situácia tu už bola v rokoch 2006 a 2009 a nedá sa vylúčiť ani dnes. Problémy pociťujeme každý deň, keďže už len hrozba prerušenia dodávok bráni prirodzenému poklesu cien plynu v Európe, ktorého významné objemy sme si v miernej zime našetrili," dodal Badida na otázku, či môžu rozpory medzi Ruskom a Ukrajinou a prípadné obmedzenia dodávok pre Ukrajinu ohroziť aj dodávky plynu do Európy.

 

08:55 - Na budúci týždeň by mal prísť na Slovensko ukrajinský minister energetiky

Dodávky plynu zo západnej Európy na Ukrajinu cez slovenské územie tvorili podstatnú časť dnešného rokovania šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka s ukrajinským premiérom Arsenijom Jaceňukom a ministrom energetiky Jurijom Prodanom.
      

Lajčák v Kyjeve potvrdil stanovisko slovenskej vlády, ktorá podporuje vybudovanie reverzného chodu. Trvá však na transparentných a konštruktívnych rokovaniach s Ukrajinou. Rovnako musí byť toto riešenie v súlade s európskou legislatívou a medzinárodnými záväzkami SR.
      

Ako TASR informoval tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí, Lajčák pozval Prodana na pracovné rokovania na Slovensko. Dohodlo sa, že jeho návšteva sa spolu s expertmi a prepravcami uskutoční na budúci týždeň. Slovenská strana na ne pozve aj predstaviteľov Európskej komisie.
      

Ministra dnes prijal aj úradujúci prezident a predseda parlamentu Oleksandr Turčynov. Lajčák na rokovaniach vyslovil nádej, že napätie v krajine bude postupne klesať a Kyjev nájde spoločne s Moskvou za súčinnosti EÚ a USA politické riešenie.

 

08:40 -  Satelitné snímky dokazujú ruskú vojenskú silu pri Ukrajine

Severoatlantická aliancia zverejnila vo štvrtok satelitné zábery ruských jednotiek rozmiestnených na ukrajinsko-ruskej hranici. Snímky podľa NATO ukazujú asi 40 000 vojakov a veľký počet tankov, obrnených vozidiel a bojových lietadiel. "Sú to dobre vyzbrojené jednotky pripravené na boj a rozmiestnené pri cestných komunikáciách," povedal novinárom v belgickom Monse brigádny generál Gary Deakin s tým, že satelit zachytil ruských vojakov na vyše stovke miest vo vzdialenosti asi 40 až 150 kilometrov od ukrajinských hraníc. Deakin dodal, že v prípade rozkazu z Moskvy môžu byť prvé jednotky na území Ukrajiny do 12 hodín. "Majú všetko - letecké sily, špeciálne jednotky aj delostrelectvo," vyhlásil. Zábery pochádzajú z obdobia medzi 22. marcom a 2. aprílom, od tej doby sa však situácia podľa aliancie nezmenila.

 

K ukrajinskej kríze sa vyjadril aj generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen, ktorý je vo štvrtok na návšteve Českej republiky. Rusko podľa neho podnecuje etnické napätie a nepokoje na východe Ukrajiny. "Rusko využíva svoju vojenskú silu, aby Ukrajinu prinútilo stať sa federálnym a neutrálnym štátom," vyhlásil s tým, že takéto rozhodnutie leží len na vláde v Kyjeve. 

Rusko v reakcii obvinilo NATO z vytvárania umelých a nepodložených hrozieb. Ministerstvo zahraničia vo vyhlásení konštatovalo, že aliancia na to zneužíva krízu na Ukrajine. Nemenovaný vysoký predstaviteľ ruského generálneho štábu vyhlásil, že spomínané satelitné zábery pochádzajú z augusta 2013. "Fotografie, ktoré distribuovalo NATO, ukazujú ruské jednotky Južného vojenského okruhu, ktoré minulé leto uskutočnili viacero cvičení pri ukrajinských hraniciach," povedal.

 

08:13 - Predstavitelia G7 rokovali o finančných potrebách Ukrajiny

Vysokopostavení predstavitelia z rezortu financií zo skupiny G7 vo štvrtok na neformálnej schôdzke vo Washingtone diskutovali o finančných potrebách Ukrajiny a medzinárodnej reakcii na situáciu, informovala agentúra Reuters.
      

"Diskusie zahŕňali najdôležitejší a najnovší vývoj v globálnej ekonomike... Vrátane situácie na Ukrajine, jej finančných potrieb a reakcie medzinárodného spoločenstva," uviedla skupina G7 v krátkom vyhlásení.
      

Stretnutie ministrov financií a predstaviteľov centrálnych bánk G7, ktorú tvoria Spojené štáty, Kanada, Japonsko, Taliansko, Británia, Nemecko a Francúzsko, sa konalo tesne pred oficiálnym odštartovaním jarných zasadaní Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky, pripomína Reuters.
      

Podľa MMF Ukrajina čelí v dôsledku politických otrasov a napätia medzi Kyjevom a Moskvou prudkému poklesu ekonomiky, pričom kríza na Ukrajine sa odrazí aj na ekonomikách ďalších krajín v regióne a neobíde ani Rusko.

 

07:22 - Ukrajina splnila podmienky pre prvú tranžu finančnej pomoci MMF, tvrdí minister

Ukrajina splnila všetky podmienky na to, aby dostala prvú tranžu finančnej pomoci od Medzinárodného menového fondu. Podľa agentúry Reuters to v noci nadnes uviedol ukrajinský minister financií Oleksandr Šlapak.
      

"Sme tu, aby sme v konkrétnejších termínoch hovorili o čase a podmienkach pre (medzinárodnú) podporu," povedal Šlapak novinárom v rámci jarnej schôdzky MMF a Svetovej banky vo Washingtone.
      

"Ukrajina navyše splnila všetky podmienky stanovené MMF na uvoľnenie prvej tranže," dodal ukrajinský minister financií.
      

Medzinárodný menový fond sa koncom marca dohodol s Ukrajinou na pohotovostnej úverovej linke v rozmedzí 14 - 18 miliárd USD (10,15 - 13,08 miliardy eur). Táto dohoda otvorí krajine cestu k ďalším úverom v celkovej výške 27 miliárd USD.
      

Výkonná rada MMF musí ešte schváliť distribúciu tohto programu, šéfka fondu Christine Lagardeová však vo štvrtok uviedla, že ako najneskorší termín sa zvažuje začiatok mája, píše Reuters.

 

07:17 - Obama a Merkelová hovorili o ďalších možných sankciách pre Rusko

Americký prezident Barack Obama telefonoval vo štvrtok s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Diskutovali o situácii na Ukrajine a o ďalších možných sankciách pre Rusko, oznámil hovorca Bieleho domu Jay Carney.
      

Telefonický rozhovor s Merkelovou prebehol v čase, keď sa Obama nachádzal na palube prezidentského lietadla Air Force One z texaského Austinu, citovala Carneya agentúra Reuters.
      

Obama i Merkelová opätovne vyzvali Rusko, aby stiahlo svojich vojakov z pohraničných území. Proruskí separatisti "zjavne s podporou Moskvy" destabilizujú Ukrajiny prostredníctvom "organizovanej kampane podnecovania a sabotáže", citovala agentúra Reuters.
      

"Prezident zdôraznil potrebu pripravenosti Spojených štátov, Európskej únie a ďalších svetových partnerov čeliť ďalšej ruskej eskalácii dodatočnými sankciami pre Rusko," uviedol Biely dom vo vyhlásení k spoločnému telefonátu Obamu a Merkelovej.
      

Nemecko je kľúčovým spojencom Spojených štátov v NATO.




twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Redakcia Netky
Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona

Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies