V medicíne sa jej stav označoval ako beznádejný, jediným riešením bolo aspoň ako-tak jej uľaviť. Ona sama to vnímala ako neutešené a nanajvýš deprimujúce, choroba ju obrala o radosť a ukradla jej schopnosť venovať sa milovanej činnosti. Nikto nečakal zmenu, a ak aj predsa áno, tak len zanedbateľne malú.
Barbara Snyderová bola typická žiačka strednej školy. Našla si aktivitu, ktorá jej zamestnávala telo i myseľ a vkladala do nej silu aj talent.
Šikovne zdolávala gymnastiku, verila v budúce úspechy a myslela si, že svet je ľahký ako gombík. Potom však na jej zdravie zaklopala skleróza multiplex a všetko sa začalo rýchlo zhoršovať.
Narážanie do dverí
Ochorenie najskôr spôsobovalo nekoordinovanosť, Barbara nechtiac narážala do dverí a stien. Nasledujúce roky už strácala kontrolu nad celým organizmom, dokonca neovládala ani mechúr a proces vyprázdňovania.
Zrak sa s ňou lúčil, takmer úplne oslepla. Konečné štádium predstavovalo pripútanie na lôžko a lekárska prognóza hovorila síce bolestivo, ale jasne. Pred sebou mala vraj len šesť mesiacov života, kým si po ňu príde nespravodlivá smrť.
„Je to jeden z najbeznádejnejších prípadov, aké som kedy videl," zhodnotil lekár, ktorý dovtedy stihol vykonať bezmála dvadsaťpäťtisíc operácií.
Modlitba
Keď nastane zdanlivo bezvýchodisková situácia, človek sa obracia k tomu, čo je mu najbližšie. Niekto sa načisto pohrúži do depresie, kým iný skúša oklamať sám seba.
Barbarina priateľka si, našťastie, nezvolila ani jednu možnosť a radšej zatelefonovala do kresťanského rádia. Prosila o modlitbu, pričom nezabúdala opísať problém v celej jeho šírke.
Voči žiadosti nebol žiaden poslucháč ľahostajný, približne 450 ľudí napísalo list s povzbudením pre Barbaru a uistením, že jej darovali viac ako len jednu modlitbu.
Vstala
Len čo sa korešpondencia ocitla v správnych rukách, Barbarina teta sa podujala, že jej ju nahlas predčíta. A ona, ležiaca a trpiaca pacientka, dychtivo počúvala. Vtom sa ale čosi stalo, Barbara sa nervózne obzerala okolo seba.
„Dieťa moje, vstaň a choď," prihovoril sa jej neznámy mužský hlas. V miestnosti sa nijaká mužská návšteva nenachádzala a Barbara si bola istá, že ju jednoducho oslovil Boh.
Dala si teda povolať príbuzných, aj zdravotný personál prišiel. „Doslova vyskočila z postele a odhodila prívod kyslíka," opísal udalosť prizerajúci sa lekár.
Odrazu sa jej prinavrátil zrak a bez ťažkostí hýbala hornými aj dolnými končatinami. Opustila nemocnicu a v rovnaký večer sa zúčastnila na bohoslužbe, v rámci ktorej veriaci tlieskali od dojatia a bez toho, aby sa vopred dohadovali, dali sa do spevu piesne Amazing grace.
Príbeh je skutočný, a hoci sa odohral v roku 1981, Boh sa odvtedy ani trochu nezmenil. Jeho moc nezoslabla a ani jeho láska k ľudstvu sa nezmenšila.
Mohlo by vás zaujímať: Dejiny vyvoleného ľudu: Neslávne zajatie a dni, keď bohatí závideli chudobným
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies