O spore Tiposu s cyperským Lemikonom chce opozícia hovoriť v pléne

Opoziční poslanci majú podozrenie, že sa snažia kauzu zamiesť pod koberec, pretože za Lemikonom môžu stáť najvyšší predstavitelia vládnej strany. Podpredseda kabinetu Robert Kaliňák (Smer-SD) to však odmieta. Podľa predsedu finančného výboru Daniela Duchoňa (Smer-SD) treba s diskusiou v parlamente počkať, kým o spore opätovne rozhodne súd.
     

"Takto arogantne odmietnuť takéto dôležité rozhodnutie považujeme za neskutočnú aroganciu vládnych poslancov, ktorí nechcú ani len počuť a hľadať riešenie, ako od schránkovej firmy Lemikon dostaneme naspäť na Slovensko 13 miliónov," povedal Pavol Zajac (KDH) na dnešnej tlačovej konferencii v parlamente.
     

Začiatok sporu sa datuje ešte do roku 2000, kedy spoločnosť Športka podala žalobu na Tipos za údajné neoprávnené používanie jej know-how. Po sérii rozhodnutí nakoniec Najvyšší súd v roku 2008 rozhodol, že Tipos je povinný zdržať sa využívania know-how Športky a zároveň zaplatiť zhruba 63 miliónov eur za pohľadávku, ktorá medzitým prešla na cyperskú firmu Lemikon.
     

Štát následne podpísal dohodu s Lemikonom, na základe ktorej bola cyperskej firme vyplatená suma 13,3 milióna eur a Tipos získal právo na predmetné know-how. Novelizácia občianskeho súdneho poriadku však umožnila mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora s odkladným účinkom. Tipos potom vyzval Lemikon na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 13,3 milióna eur a v roku 2010 požiadal súd, aby zaviazal Lemikon vrátiť tieto peniaze. V marci tohto roka Najvyšší súd vrátil spor na Krajský súd v Bratislave.
     

Podľa exministra financií Ivana Mikloša (nezaradený) rezort financií v minulosti pri kauze Tipos vedome a zámerne nekonal. "Ministerstvo po prvé neiniciovalo mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora a po druhé uzatvorilo mimosúdnu dohodu o vyrovnaní bez toho, aby o tom informovalo verejnosť. Na verejnosti začalo vystupovať až po tom, keď to českí novinári vytiahli. V tom je jasný dôkaz, že nekonali ani transparentne, ani vo verejnom záujme," domnieva sa.
     

Ako upozornil, ministerstvo poslalo v roku 2008 Lemikonu 483 miliónov korún a nie celé dve miliardy preto, lebo Tipos nemal viac peňazí na účtoch a banky mu pre krízu odmietli požičať. Súdy pritom vyčíslili údajné know-how na 100 miliónov korún. "Aká je to mimosúdna dohoda, keď podľa žaloby musíte zaplatiť 100 miliónov korún a vy sa dohodnete, že zaplatíte 400 miliónov? Veď to je absurdné," pýtal sa Mikloš.
     

Šéf OĽaNO Igor Matovič označil kauzu za učebnicový príklad toho, prečo Smeru vyhovuje súčasný stav so schránkovými firmami a bráni sa tomu, aby bolo možné zistiť, kto je skutočným vlastníkom skrytým za schránkovou firmou obchodujúcou so štátom. Zároveň vyslovil podozrenie, že reálnymi vlastníkmi Lemikonu sú najvyšší predstavitelia Smeru-SD. "Inak by nekonali, ako v tomto prípade konali. Obhajujú čisto svoj biznis, svoj vlastný účet, vlastnú firmu, vlastné majetky, ktoré majú skryté na Cypre," myslí si.
     

Tri opozičné kluby KDH, Most-Híd a OĽaNO preto navrhnú zaradiť tento bod do programu aktuálnej schôdze parlamentu.
     

Štátny tajomník rezortu financií Radko Kuruc v stredu na výbor prišiel. Ministerstvo financií, ktoré je 100-% majiteľom Tiposu, podľa neho dôveruje lotériovej spoločnosti a úkonom, ktoré v tomto dlhoročnom spore robí. Zároveň bolo, je a bude vždy pripravené odpovedať na otázky poslancov, povedal po rýchlom ukončení výboru.
     

"Ďalšie kroky budú smerovať takým spôsobom, aby Tipos dožiadal tie peniaze, ktoré boli vyplatené, aby ochránil spoločnosť a v konečnom dôsledku aj daňových poplatníkov," avizoval.
     

Podpredseda vlády Kaliňák dnes pripomenul, že to bola prvá vláda Roberta Fica (Smer-SD), ktorá umožnila podať mimoriadne dovolanie, vďaka čomu je prípad stále na súde. Odmieta obvinenia, že za firmou Lemikon stoja vysokí predstavitelia Smeru. "Pánovi Matovičovi sa nedá veriť ani to, keď sa predstaví. Je to úplne smiešne. Pán Matovič trepe a klame," vyhlásil. Tvrdí, že netuší, kto stojí za Lemikonom.