O exkukláčovi Miroslavovi Š., šéfovi skupiny sýkorovcov, dnes súd nerozhodol

"Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na dnešnom verejnom zasadnutí vo veci Miroslav Š. a spol. zamietol odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a odvolania obžalovaných Jozefa F., Jozefa H., Martina J., Radima CH. a Zdenka U. a odvolateľky Anny H., matky obžalovaného Jozefa H. Zo spoločného konania vo veci Miroslav Š. a spol. senát uznesením vylúčil konanie obžalovaného Miroslava Š. z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vykonanie verejného zasadnutia v jeho prítomnosti," uviedlo dnes pre TASR tlačové oddelenie NS SR.

Senát NS SR nezistil žiadnu výraznú disproporciu vo výške trestov uložených obžalovaným a vo veci odvolania voči výrokom o trestoch sa stotožnil s rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Pezinok, z 29. septembra minulého roku. Proti dnešnému uzneseniu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je prípustný opravný prostriedok.

Miroslav Š. sa v auguste minulého roku pre procesné pochybenia dostal na slobodu. Pôvodne Miroslava Š. NS SR odsúdil vo februári 2011 na 24-ročný trest odňatia slobody. Miroslav Š. dosiahol najprv v polovici júna 2015 na Špecializovanom trestnom súde obnovu konania.

Medzi pôvodne odsúdenými bol aj bývalý policajt v hodnosti majora, ktorý dostal tri roky za poskytovanie informácií z policajného prostredia zločineckej skupine.

Obžalovaní v kauze vydieračskej skupiny sa mali pri viac ako 15 skutkoch dopustiť viacerých trestných činov, ako napríklad založenia a zosnovania zločineckej skupiny, zneužívania právomoci verejného činiteľa, vydierania či hrubého nátlaku. Na čele údajnej skupiny mal stáť Miroslav Š., ktorý v minulosti pracoval ako príslušník pohotovostného policajného útvaru.

Skupina pod jeho vedením údajne tvrdila, že peniaze vyberá pre gang piťovcov. Finančné prostriedky však podľa zistení polície mali pripadnúť Záhorákom a prepojenie na piťovcov bolo len fiktívne. Podľa obžaloby Miroslav Š. v roku 2001 v Senici postupne vytváral zločineckú skupinu, ktorá na území Trnavského a Bratislavského kraja páchala zločiny tak, aby získala finančný prospech najmä pomocou vydierania, podvodmi, vyhrážkami, ujmou na zdraví. Skupina mala zastrašovať podnikateľov a nútiť ich pravidelne odvádzať finančné prostriedky.