O Borecovom dovolaní v kauze Olejníka by sa mohlo rozhodnúť 7. apríla

Pre TASR to potvrdila Kancelária predsedu NS SR. Pre podanie dovolania v prípade, v ktorom bývalého regionálneho politika odsúdili za korupciu na päť rokov väzenia, chce opozícia odvolať Boreca z ministerského kresla. 
     

Borec vysvetľoval svojej dovolanie na pôde Národnej rady (NR) SR aj v utorok (18.3.), kedy sa ním zaoberal Ústavnoprávny výbor NR SR. Minister vtedy priznal, že jeho argumenty možno nie sú také silné a že dovolanie v prípade Olejníka podal z opatrnosti. Zároveň tvrdil, že po preštudovaní spisu zistil závažné chyby vo vyhodnocovaní dôkazov a vzniklo u neho presvedčenie, že súdy sa s viacerými skutočnosťami a dôkazmi nevysporiadali dostatočne. "Preto som považoval za potrebné podať dovolanie. Skutok, za ktorý bol odsúdený, bol popísaný veľmi neurčito a spáchanie skutku bolo preukazované výlučne nepriamymi dôkazmi," argumentoval.
     

Podľa Daniela Lipšica (NOVA), ktorý podpisy pod návrh na odvolanie zbieral, existujú dva dôvody, prečo je Borecovo konanie neprijateľné. Prvý je, že vydal signál poctivým vyšetrovateľom, prokurátorom a sudcom, že ich snaha je márna, lebo aj keď odsúdia korupciu verejných činiteľov, nič sa nestane. A druhým je signál skorumpovaným politikom, že stačí stáť na správnej strane, aby sa vyhli trestu. Podľa Boreca je zvolanie mimoriadnej schôdze pre jeho dovolanie absurdné. Myslí si, že bude škandalizovaný len preto, že si dôsledne plní svoje zákonné povinnosti. Opoziční poslanci podali návrh na odvolanie ministra spravodlivosti v stredu 19. marca. Mimoriadne rokovanie k tomuto návrhu musí predseda parlamentu zvolať do siedmich kalendárnych dní.
     

Verdikt v Olejníkovej kauze je právoplatný od 25. apríla minulého roku, kedy odvolania obžalovaných voči rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zamietol NS SR. Okrem Olejníka boli v tomto prípade odsúdení aj podnikatelia Jozef Maskaľ a Marián Mrasko, ktorí dostali podmienečné tresty. Maskaľa potrestal ŠTS dvojročným trestom s podmienečným odkladom na tri roky a Mraska rovnakým trestom väzenia, ale s podmienečným odkladom na dva roky.
     

Tresty boli pritom prísnejšie ako pri prvom odsúdení v apríli 2010, ktoré neskôr NS SR zrušil. Olejníka vtedy potrestali tromi rokmi väzenia s podmienečným odkladom na tri roky, trojročným zákazom stretávať sa s obžalovanými, päťročným zákazom činnosti v samosprávnych orgánoch a peňažný trest 5000 eur. Maskaľ vtedy dostal peňažný trest 7000 eur a Mrasko 3000 eur.
     

Podľa obžaloby mal nájomca budovy na Hlavnej 33 v Košiciach Maskaľ prostredníctvom Mraska sľúbiť vtedajšiemu mestskému poslancovi Olejníkovi úplatok vyše 11.000 eur za to, že zabezpečí, aby mu budovu mesto výhodne predalo. Mestské zastupiteľstvo predaj budovy za vyše 182.000 eur odhlasovalo v marci 2008, trhová cena budovy však mala byť takmer 400.000 eur. Pôvodne v tejto kauze stíhali aj ďalšieho bývalého košického poslanca Petra Cengela, avšak súd ho spod obžaloby oslobodil, pretože sa nedokázalo, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný.