NS SR zamietol dovolanie Boreca v kauze Františka Olejníka

Minister Borec čelil pre podané dovolanie snahe opozičných poslancov Národnej rady SR o jeho odvolanie z funkcie šéfa rezortu spravodlivosti. Návrh na odvolanie nakoniec v parlamente neuspel.

"Treba povedať, že Špecializovaný trestný súd aj Najvyšší súd ako súd odvolací, sa veľmi starostlivo a podrobným spôsobom zaoberali skutkovým stavom a veľmi logickým spôsobom dospeli k skutkovým zisteniam. Tie skutkové zistenia majú svoju logiku, sú opreté o dôkazy, a preto nemožno bez ďalšieho konštatovať, že bol skutkový stav nesprávne zistený, najmä keď dovolanie neuvádza konkrétne, v čom vidí nesprávne zistenie skutkového stavu," uviedol v zdôvodnení predseda dovolacieho senátu Milan Lipovský. Podľa prokurátora špeciálnej prokuratúry rozhodnutie súdu znamená, že bez ohľadu na to, kto má koľko titulov a aké kontakty, "aj Slovensko dokáže odsúdiť osoby so značným vplyvom". Samotný Olejník na otázky novinárov neodpovedal. "Prepáčte, nie som schopný odpovedať na vaše otázky," uviedol a odišiel zo súdu.
      

Minister spravodlivosti vo svojom dovolaní tvrdil, že súdy nezohľadnili zásadu in dubio pro reo, teda že pochybnosti sa musia vyhodnocovať v prospech obvinených. Borec v dovolaní poukázal na to, že Olejníka odsúdili len na základe nepriamych dôkazov – záznamov z odpočúvaní a žiadne iné dôkazy ho z korupcie neusvedčujú. Minister žiadal, aby dovolací senát rozhodol tak, že o Olejníkovom prípade sa bude rozhodovať znovu. Odsúdený Olejník dnes poprel, že by si nechal sľúbiť akýkoľvek úplatok. "To, čo som hovoril v nejakých odposluchoch, či to čítam zľava či sprava, niečo som tam povedal, ale nič také, čo by dokazovalo moju vinu," povedal pred členmi dovolacieho senátu.
     

"Minister spravodlivosti od začiatku hovoril, že rozhodnúť vo veci dovolania môže iba súd," reagovala na verdikt hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová. "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v tejto veci rešpektujeme a berieme na vedomie," dodala.
     

Verdikt v Olejníkovej kauze je právoplatný od 25. apríla minulého roku, kedy odvolania obžalovaných voči rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zamietol NS SR. Okrem Olejníka boli v tomto prípade odsúdení aj podnikatelia Jozef Maskaľ a Marián Mrasko, ktorí dostali podmienečné tresty. Maskaľa potrestal ŠTS dvojročným trestom s podmienečným odkladom na tri roky a Mraska rovnakým trestom väzenia, ale s podmienečným odkladom na dva roky. Tresty boli pritom prísnejšie ako pri prvom odsúdení v apríli 2010, ktoré neskôr NS SR zrušil. Olejníka vtedy potrestali tromi rokmi väzenia s podmienečným odkladom na tri roky, trojročným zákazom stretávať sa s obžalovanými, päťročným zákazom činnosti v samosprávnych orgánoch a peňažný trest 5000 eur. Maskaľ vtedy dostal peňažný trest 7000 eur a Mrasko 3000 eur.
      

Podľa obžaloby mal nájomca budovy na Hlavnej 33 v Košiciach Maskaľ prostredníctvom Mraska sľúbiť vtedajšiemu mestskému poslancovi Olejníkovi úplatok vyše 11.000 eur za to, že zabezpečí, aby mu budovu mesto výhodne predalo. Mestské zastupiteľstvo predaj budovy za vyše 182.000 eur odhlasovalo v marci 2008, trhová cena budovy však mala byť takmer 400.000 eur. Pôvodne v tejto kauze stíhali aj ďalšieho bývalého košického poslanca Petra Cengela, avšak súd ho spod obžaloby oslobodil, pretože sa nedokázalo, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný.