Novú okružnú križovatku v Petržalke chcú dokončiť v decembri

Proces výstavby podľa neho zdržali nové požiadavky na dopravné riešenie križovatky, ktoré investor dostal od Krajského dopravného inšpektorátu počas výstavby. "Išlo o pomerne rozsiahle zmeny organizácie dopravy, na základe ktorých sa musela prepracovať realizačná projektová dokumentácia a ktoré vyžadovali aj zásahy do už zhotovených častí," skonštatoval Krnáč s tým, že požiadavky na zmeny sa týkali aj niektorých dopravných značiek.

Všetky kolaudačné a preberacie procesy sú ale podľa neho nastavené tak, aby mohla byť križovatka spustená do prevádzky budúci mesiac. Teda ešte pred samotným správoplatnením všetkých štyroch kolaudačných rozhodnutí. "Vydanie a správoplatnenie kolaudačných konaní nie je možné v tomto štádiu spoľahlivo odhadnúť. Konečné rozhodnutie spraví správca komunikácie," podotýka.

Stále otvorenou otázkou zostáva financovanie stavby. Celkové investičné náklady, vrátane všetkých prislúchajúcich objektov a pozemkov, sa odhadujú na približne tri milióny eur. Investor zatiaľ financuje výstavbu z vlastných zdrojov, je ale presvedčený, že by sa finančne malo podieľať aj mesto, prípadne tiež mestská časť. Argumentuje tým, že ide o križovatku mestského významu.

"Dostatok prostriedkov nemáme, výstavbu zatiaľ financujeme z úverových zdrojov banky. Veríme, že úver bude môcť byť banke splatený z poplatku za rozvoj," hovorí Krnáč s tým, že investor už v tejto súvislosti absolvoval ďalšie rokovania na magistráte a mestskej časti. Nad vymáhaním nákladov po dokončení stavebných prác zatiaľ podľa neho neuvažujú.

Mestská časť odporúča v tejto veci obrátiť sa na hlavné mesto. "Povinnosť vybudovať túto križovatku ako vyvolanú investíciu uložilo investorovi hlavné mesto v záväznom stanovisku. Stavebné povolenie k predmetnej investícii vydalo taktiež hlavné mesto ako príslušný špeciálny stavebný úrad," odpovedal starosta Petržalky Vladimír Bajan na otázku TASR, či je miestna samospráva ochotná a pripravená podieľať sa finančne na výstavbe novej kruhovej križovatky na jej území, napr. aj v súvislosti s miestnym poplatkom za rozvoj. Po jeho schválení v mestskom zastupiteľstve by časť z výnosov mala ísť aj pre mestské časti.

"V súčasnosti ešte nie je prijaté všeobecne záväzné nariadenie o miestnom poplatku za rozvoj. Ten bude možné vyberať v prípade jeho odsúhlasenia mestským zastupiteľstvom až ďalší rok. Preto sú otázky na konkrétne projekty, ktoré by takto mohli byť podporené, predčasné," uviedla pre TASR hovorkyňa hlavného mesta Ivana Skokanová. Podľa nej je má ale poplatok, o ktorom by sa malo rokovať v decembri, slúžiť práve na to, aby malo mesto dodatočné zdroje, napr. na zlepšenie sociálnej vybavenosti či dobudovanie infraštruktúry v území dotknutom výstavbou, ale aj v širšom okolí.

Križovatka je podobne ako nultý obchvat Bratislavy vyvolanou investíciou stále sa zhusťujúcej zástavby na juhu Bratislavy – Jarovce, Rusovce, Čunovo a z dlhodobého hľadiska by mala prispieť k väčšej priepustnosti tohto dopravného uzla. Vychádzalo sa pri nej aj z výsledkov celoštátneho sčítania dopravy z roku 2015. Podľa nich prejde denne týmto dopravným uzlom takmer 16.000 áut v smere na Rusovskú cestu a späť, a okolo 19.500 v smere na Dolnozemskú.

Povoľovanie v rámci novej križovatky bolo rozdelené do piatich samostatných konaní, všetky potrebné povolenia získala spoločnosť v júni 2015. Stavebne výstavbu križovatky povoľovali tri stavebné úrady, a to okresný úrad – odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, mestská časť Petržalka a hlavné mesto. V novembri 2015 začala spoločnosť s vyvolanými prekládkami sietí, pričom sa riešil aj dodávateľ prác a financovanie.