Nové opatrenia majú pomôcť v boji proti daňovým podvodom

„Zjednodušene povedané, je to okamžitá vykonateľnosť predbežného opatrenia," povedal Imrecze na margo superzaisťovacieho príkazu. V prípade, že má finančná správa jasne dokázané rizikové konanie spoločnosti z kontrolného výkazu DPH, môže zaistiť financie alebo majetok spoločnosti bez toho, aby disponovala dôkazom z daňovej kontroly. „Samozrejme, tú rizikovosť v tom procese musíme dokázať," povedal s tým, že v tejto oblasti budú daňoví kontrolóri spolupracovať s políciou. „Cieľom je zabezpečiť prostriedky, ktoré by nám ušli, pokiaľ by vykonateľnosť predbežného opatrenia nebola možná," vysvetlil Imrecze. Skrátené vyrubovacie konanie podľa neho nahrádza tzv. "daň podľa pomôcok", ktorú označil za veľmi neefektívnu. Nové konanie sa má využívať v prípade, že podozrivým spoločnostiam chýbajú účtovníctvo a potrebné doklady. Umožní pritom vyrubiť daň priamo z kontrolného výkazu DPH.

„Subjekt nám zašle transakcie, ktoré sú relevantné pre výpočet dane do daňového priznania a keď z tých transakcií my s našou analitykou zistíme, že došlo k reťazovému podvodu, ktorého výsledkom je zníženie vlastnej daňovej povinnosti, z transakcií vyrubíme daň," zdôraznil Imrecze s tým, že pre súdy toto bude akceptovateľnejší dôkaz ako ten získaný na základe pomôcok, ktoré súdy často neakceptovali.

Tretím opatrením platným od januára je skrátenie lehoty, počas ktorej môžu subjekty daňových kontrol namietať zaujatosť kontrolórov. Daňová kontrola môže podľa Imreczeho podľa zákona štandardne trvať 12 mesiacov. „Keď námietka prišla v 11. mesiaci, je to o tom, aby tá kontrola neprišla do konca roka. Od prvého januára je možné podať námietku do 15 dní od začatia kontroly. Potom nebude braná do úvahy," uviedol Imrecze. Drvivá väčšina námietok zaujatosti býva podľa neho v prípade daňových kontrol neopodstatnená.

Medzi opatrenia, ktoré by finančná správa chcela uviesť v priebehu budúceho roku, patrí napríklad Jednotné analytické centrum. To by malo zabezpečiť bezpečnú elektronickú komunikáciu medzi subjektmi zaoberajúcimi sa finančnou kriminalitou, konkrétne Kriminálnym úradom finančnej správy, Finančnou políciou, Národnou kriminálnou agentúrou a daňovou a colnou analytikou.

V súčasnosti podľa Imreczeho výmena operatívnych informácii medzi zložkami funguje prostredníctvom hmotných dokumentov. Rýchlejšia a efektívnejšia výmena informácii pomôže podľa neho aj pri aplikácii suprzaisťovacieho rozkazu. Ďalšia oblasť, na ktorú sa chce finančná správa zamerať, je boj proti modifikáciám softvérov registračných pokladníc. Na Slovensku je momentálne v prevádzke 290-tisíc registračných pokladníc, pričom podľa podozrení finančnej správy je približne 39-tisíc z nich nejakým spôsobom modifikovateľných. Podľa Imreczeho zaistili 60 takýchto pokladníc, pričom Oddelenie forenzných analýz Finančnej správy SR 18 z nich analyzovalo.

„Na tých 18-tich sme zaznamenali skrátenie tržieb o 7,5 milióna eur," informoval Imrecze. Jediný účinný spôsob boja proti tomuto je podľa neho elektronizácia všetkých pokladníc. „Chceme využiť virtuálnu pokladnicu a napojiť na ňu všetky pokladnice na trhu. Legislatívne sme na to pripravení, pretože od roku 2015 majú všetky kasy povinnosť byť napojené na internet. Infraštruktúra virtuálnej pokladnice to zvládne," skonštatoval.

Finančná správa sa plánuje zamerať tiež na pokračovanie boja proti zánikom spoločností s dlhmi voči štátu bez likvidácie zlučovaním alebo splynutím. Prvé opatrenia v tejto oblasti zaviedol štát už v roku 2013, v novom roku má finančná správa v úmysle diskutovať s ministerstvom spravodlivosti o regulácii zlučovania prostredníctvom zásahov registrových súdov v prípade, že má daná spoločnosť daňové záväzky alebo o povinnosti zverejňovať zlučovania dopredu. V hre je podľa finančnej správy aj elektronická archivácia účtovníctva. Za posledné obdobie eviduje finančná správa 12-tisíc spoločností, ktoré zanikli bez likvidácie.