Noc potrebuje ochranu, vedcov trápi svetelný smog a zdravie ľudí

NETKY.SK • 18 September 2015, 17:36 • 2 min
Noc potrebuje ochranu, vedcov trápi svetelný smog a zdravie ľudí

BRATISLAVA - Mestá a veľké svetové metropoly žiaria ako život. Umelé svetlo, ktoré sa využíva mnohokrát zbytočne a vo veľkej miere so sebou prináša riziká ako pre ľudí, tak pre zvieratá. Živý organizmus od pradávna ,,tiká“ do rytmu otáčania sa zeme, na striedanie svetla a tmy, námahy a pokoja.

slovakia

left justify in out

Chronobiológovia varujú, že neustály život v protismere svojich biologických hodín a vystavovanie sa svetlu v nevhodnej dobe a miere škodí zdraviu. Vedci dokonca začínajú skúmať riziko všadeprítomného svetelného odpadu, ktorý u človeka môže spôsobiť tzv. chronochaos.

 

Neurológovia pri skúmaní potkanov objavili ,,sídlo vnútorných hodín,“ sú nimi jemné nervové vlákna, ktoré zo sietnice oka neprechádzajú klasicky do zrakového centra zadného mozgu, ale končia sa pred ním. Túto oblasť nazvali suprachiazmatické jadro. Živočíchy, u ktorých je toto jadro poškodené blúdia bez svetelného rytmu.

 

Ľudské suprachiazmatické jadro obsahuje len 20 000 nervových buniek, rozdelených na dve jadrá veľké ako špendlíková hlavička a symetricky rozmiestené. Každá z týchto buniek má v sebe tzv. ,,zotrvačník“ určujúci rytmus vnútorných hodín. Tvoria ho slučky so spätnou väzbou, v ktorých sú vzájomne prepojené gény a proteíny. Biologická slučka sa počas evolúcie nastavila na 24 hodín (plus-mínus 1 hodina). ,,Ručičkou“ biologických hodín je melatoním – hormón tmy, ktorý jadro vylučuje počas noci, a nad ránom opäť klesá. Pre tento hormón svetlo pôsobí ako jed, pričom už jediný lúč preruší jeho syntézu.

 

,,Anténami“ svetelného signálu je novoobjavený druh fotosenzitívnych retinálych gangliových buniek obsahujúcich farbivo melanospín, citlivé najmä na modré svetlo. Vďaka ním dokážu odlíšiť svetlo a tmu aj slepci, a rovnako tak u nich funguje biologický rytmus. Povel suprachiazmatického jadra poslúchajú milióny ďalších chronometrov v ľudskom tele a sú tak v harmonickom spoločnom cykle, ktorý vplýva aj na pocit hladu.

 

Biologické hodiny sú do určitej miery flexibilné. Napríklad na časový posun medzi Madridom a Pekingom sa prispôsobia za niekoľko dní a potom opäť harmonicky tikajú. Nebezpečenstvo nastáva pri práci na smeny, kedy sa rytmický súzvuk trvalo naruší. Človek musí podať maximálny výkon v čase keď jeho telo očakáva pokoj. Výskumy ukázali, že ľudia pracujúci na smeny častejšie trpia poruchami spánku, cukrovkou, nadváhou, srdcovocievnymi chorobami a dokonca aj rakovinou.

 

Spomínaný melatonín totiž pôsobí aj na produkciu pohlavných hormónov, tak sa môže zvýšiť hladina estrogénov v krvi a tým aj riziko vzniku rakoviny.  Štúdia, ktorá skúmala hladinu osvetlenia v 164 krajinách a pomer výskytu rakoviny, potvrdila súvislosť. V Dánsku v roku 2008 štyridsiatim ženám pracujúcim na smeny, uznali rakovinu prsníka ako dôsledok povolania a dostali odškodné.

 

V dnešnej dobe pracuje mimo klasického pracovného času 20 % ľudí a toto číslo sa stále zvyšuje. Výkyvy synchronizácie vnútorných hodín sa podpisujú aj na náladách, pozornosti a pamäti. Nemecký chronobiológ Tilla Roenneberg pripisuje negatívny vplyv najmä stresu, ktorý z životného štýlu plného umelého svetla vzniká. Väčšie zlo ako samotnému umelému svetlu pripisuje trendu nočných aktivít a predlžovaniu svetelných fáz.

 

Nadmerná miera osvetlenia ohrozuje aj zvieratá. Okrem toho, že ich umelé svetlo oslepuje, narúša aj ich životný cyklus. Napríklad ropuchy začínajú klásť vajcia skôr a mláďatá sa vyliahnu v čase keď v prírode ešte nie je dostatok potravy.

 

Zbohom hviezdy. Svetelný smog v mestách zapríčiňuje i to, že na oblohe už nie je vidno hviezdy, alebo len veľmi slabo. Pre porovnanie môžete zájsť do hôr alebo malej dedinky a uvidíte na oblohe čarokrásny úkaz, ktorý sa v mestách už takmer vytratil.

 



twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Redakcia Netky

Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona