Nobelovu cenu za literatúru za rok 2016 získal Kazuo Ishiguro

Kazuo Ishiguro sa z Japonska do Veľkej Británie presťahoval s rodičmi ako päťročný. Koncom 70. rokov minulého storočia absolvoval štúdium na univerzite v Kente v odbore anglický jazyk a filozofia, na začiatku ďalšieho desaťročia zase vyštudoval kreatívne písanie na University of East Anglia.

Jeho prvý román A Pale View of Hills, ktorý vydal v roku 1982, sa podobne ako druhá kniha Umelec miznúceho sveta odohráva po druhej svetovej vojne v Nagasaki. Jeho zrejme najznámejším dielom je Súmrak dňa, za ktorý dostal v roku 1989 prestížnu Man Booker Prize. Na túto cenu ho nominovali aj za spomínaný román Umelec miznúceho sveta a knihy When We Were Orphans (vyšlo česky ako Když jsme byli sirotci) a Never Let Me Go (vyšlo česky ako Neopouštěj mě).

Medzi jeho ďalšie diela patria aj Nocturnes: Five Stories of Music and Nightfall a The Buried Giant. Ishiguro, ktorého denník The Times v roku 2008 zaradil na 32. priečku rebríčka 50 najvýznamnejších britských spisovateľov od roku 1945, je tiež scenáristom televíznych a filmových projektov, ako je napríklad Večer u Bielej grófky (2005). Na filmové plátna sa tiež dostali adaptácie už spomínaných románov Súmrak dňa (1993) a Nikdy ma neopusť (2010).

Nobelovu cenu za literatúru udeľuje Švédska akadémia od roku 1901, v rokoch 1914, 1918, 1935, 1940, 1941, 1942 a 1943 ju však nevyhlasovali. Zatiaľ ju udelili celkovo 114 autorom, z toho štrnástim ženám, avšak Boris Pasternak a Jean-Paul Sartre túto poctu odmietli - Pasternakovi to 'odporučil' vtedajší Sovietsky zväz a Sartre žiadne oficiálne ceny neprijímal.

Štyri razy sa stalo, že sa o ocenenie delili dvaja autori, no nik ju zatiaľ nedostal dvakrát. Najmladším laureátom bol Rudyard Kipling, ktorý si Nobelovu cenu prevzal ako 42-ročný, a najstaršia bola v tom čase 88-ročná Doris Lessing. Nobelovu cenu za literatúru zväčša udeľujú za celoživotné dielo, no deväťkrát sa stalo, že ju autor dostal za konkrétnu knihu. Napríklad Ernest Hemingway si ju odniesol za Starca a more (1952), John Galsworthy za Ságu rodu Forsytovcov (1906 - 1921) či Thomas Mann za titul Buddenbrookovci (1901).