Nobelovu cenu za chémiu dostali traja vedci za modely zložitých systémov

V zdôvodnení svojho rozhodnutia členovia komisie uviedli, že ocenení vedci "položili základy počítačových programov, ktoré slúžia na pochopenie chemických procesov a na ich predvídanie". "Počítačové modely odzrkadľujú skutočný život a stali sa zásadnými pre súčasnú chémiu," uvádza sa vo vyhlásení. Vo svojej práci pritom využili poznatky z oblasti kvantovej chémie, ktoré sú dôležité pre chápanie štruktúry a funkcií molekúl v živých bunkách, ako aj pre vývoj nových liekov, uvádza sa v tlačovom vyhlásení.

Všetci traja ocenení vedci sú občanmi USA. Martin Karplus pochádza v Rakúska, kde sa v roku 1930 narodil vo Viedni a má aj rakúske občianstvo. Je emeritným profesorom na Harvardskej univerzite. Michael Levitt má britské občianstvo, ale narodil sa v roku 1947 v Pretórii. Pôsobí na Stanford University School of Medicine. Arieh Warshel sa narodil v roku 1940 v izraelskom kibuci Sda-Nahum a má popri americkom aj izraelské občianstvo. Pôsobí na University of Southern California v Los Angeles. Sumu v prepočte 920.000 eur, ktorou je dotované dnes udelené ocenenie, si traja vedci rozdelia rovným dielom.

Chémia bola najdôležitejším vedným odborom aj pre vlastnú prácu Alfreda Nobela. Jeho vynálezy, ako aj výrobné procesy boli založené práve na jeho vedomostiach v tejto oblasti. Chémia bola súčasne druhou oblasťou, ktorú Nobel - vynálezca dynamitu - uviedol vo svojej poslednej vôli. Týždeň oznamovania mien laureátov prestížnej Nobelovej ceny bude pokračovať vo štvrtok udelením ceny za literatúru a v piatok za mier. 

Laureáta ceny za ekonomiku zverejnia v pondelok 14. októbra. Ceny víťazom slávnostne odovzdajú 10. decembra. Každá z nich bude dotovaná sumou osem miliónov švédskych korún (920.000 eur). Od pondelka sú známe mená laureátov Nobelovej ceny za medicínu za rok 2013, ktorú získali dvaja americkí vedci James Rothman a Randy Schekman spoločne s Nemcom Thomasom Südhofom. Výbor ocenil zásluhy tejto trojice bádateľov pri objasnení molekulárnych princípov fungovania transportného systému buniek ľudského organizmu.

Švédska Kráľovská akadémia vied v kategórii fyzika v utorok udelením Nobelovej ceny ocenila Brita Petra Higgsa a Belgičana Francoisa Englerta za predpovedanie existencie Higgsovho bozónu - častice, ktorá je kľúčom k vysvetleniu, prečo má hmota hmotnosť. Obaja vedci sa favoritmi na cenu stali po tom, keď ich teoretickú prácu potvrdili experimenty v hadrónovom urýchľovači v laboratóriách CERN vo Švajčiarsku.