NKÚ: Systém elektronického monitoringu je neefektívny

Uvádza sa to v tlačovej správe k výsledkom kontroly tohto projektu Najvyšším kontrolným úradom (NKÚ). Informáciu poskytla agentúre SITA hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková. Na úrad sa obrátila minulý rok ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorá prejavila záujem o takúto kontrolu, aby sa do budúcna dalo poučiť na tom, ako dizajnovať takéto projekty. Elektronický monitoring osôb je projekt predchádzajúceho vedenia ministerstva spravodlivosti na čele s Tomášom Borecom. V praxi sa však systém neuplatňuje tak, ako sa očakávalo.

Nepodarilo sa dosiahnuť deklarované prínosy zo zavedenia systému, ktoré mali prispieť k úspore nákladov na väzenstvo. Elektronické náramky len minimálne podporili ukladanie alternatívnych trestov a ich počet zostal v porovnaní s obdobím pred realizáciou projektu takmer nezmenený, píše sa v tlačovej správe. V roku 2016 bol počet kontrolovaných osôb technickými prostriedkami len na úrovni 25 ľudí, čo je 1,25 percenta z cieľových 2 000 osôb ročne. Z tohto počtu bol udelený trest domáceho väzenia ôsmim ľuďom. Pri súčasnom počte elektronicky monitorovaných osôb a miere využívania hrozí riziko nedodržania návratnosti investície, ktorá bola v analýze vyčíslená na šesť rokov. Na druhej strane NKÚ pozitívne hodnotí snahu súčasného rezortu spravodlivosti riešiť zatiaľ nedostatočné využívanie elektronického monitoringu osôb monitorovaním pohybu a činnosti 270 odsúdených v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody.

Kontrola preukázala značné nedostatky, najmä vo fáze prípravy, teda už pri obstaraní a vypracovaní štúdie uskutočniteľnosti. Zákazka bola realizovaná formou prieskumu trhu, avšak uchádzač nemusel preukázať skúsenosti s obdobnou prácou, stačil doklad o oprávnení podnikať v danej oblasti. Taktiež doba na vypracovanie štúdie bola neprimerane krátka, a to dva týždne od uzavretia zmluvy. Podstatná časť štúdie – nákladovo výnosová analýza – bola spracovaná nedostatočne a nezrozumiteľne. Rezervy boli identifikované aj pri riadení projektu. Pôvodný rozpočet projektu predstavoval sumu maximálne 26,7 mil. eur, čo vychádzalo zo štúdie uskutočniteľnosti a zodpovedalo kalkulácii pre 2 000 elektronických náramkov ročne. Okrem týchto výdavkov boli čerpané aj zdroje z kapitoly ministerstva spravodlivosti na hardvér a softvérové licencie vo výške 358 800 eur. Celkové výdavky sa tak navýšili na takmer 27,3 mil. eur. Podľa NKÚ bol systém naddimenzovaný už v štúdii uskutočniteľnosti, nezodpovedala reálnej potrebe a možnostiam využívať elektronický monitoring 2 000 osôb ročne. Nevyužívaním systému v predpokladanom rozsahu zároveň dochádza k výraznému predraženiu servisu, ktorého cena bola stanovená na takmer 3,9 mil. eur ročne. K čiastočnému zreálneniu servisných nákladov došlo v auguste 2016 uzatvorením dodatku k servisnej zmluve, ktorým sa dosiahlo zníženie ceny za servis v roku 2016 o 210 300 eur a v nasledujúcich rokoch o takmer 750-tisíc eur ročne na 3,1 mil. eur, konštatuje sa v tlačovej správe. NKÚ zistil nedostatky aj pri správe majetku obstaraného z projektu ESMO, najmä vo vykonávaní inventarizácie, vedení účtovníctva a zabezpečení ochrany majetku.

Národný projekt zavedenia elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených osôb (ESMO) realizovalo Ministerstvo spravodlivosti SR, bol spolufinancovaný z prostriedkov Európskej únie prostredníctvom Operačného programu Informatizácia spoločnosti a do ostrej prevádzky bol nasadený 1. januára 2016. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská v súvislosti s výsledkami kontroly uviedla pre agentúru SITA, že sa potvrdzuje, že chyby sa stali niekde na začiatku. Systém bol odhadnutý príliš robustne. Kroky teraz robíme na zmiernenie finančných dopadov a to, že sa snažíme systém lepšie využiť, tak to je v poriadku. Podľa ministerky je teraz pre ňu predčasná otázka, či chyby, ktoré sa stali, by mali posúdiť orgány činné v trestnom konaní.