BERLÍN - Obmedzovanie štátnych výdavkov v Nemecku nemalo vplyv na konsolidáciu federálneho rozpočtu. Informovala o tom agentúra APA. Hospodárenie štátu ovplyvnili predovšetkým nízke úroky Európskej centrálnej banky (ECB), sústavný rast hrubého domáceho produktu (HDP), rast zamestnanosti a príjmov zamestnancov. Vyplýva to zo štúdie nemeckého Ústavu pre makroekonomiku a výskum konjunktúry Nadácie Hansa Böcklera uverejnenej tento týždeň.
Vedci konštatovali, že bez týchto faktorov by politika obmedzovania štátnych výdavkov, takzvaná dlhová brzda, mala nepriaznivý efekt na rozpočet, ale aj na rast hospodárstva. Slabšia konjunktúra by sa prejavila v poklese štátnych príjmov. V tomto roku by boli napríklad nižšie o 41 miliárd eur.
Nemecké spolkové ministerstvo financií na dopyt frakcie Strany zelených v spolkovom parlamente, aký vplyv mali nízke úroky na zníženie výdavkov na obsluhu štátneho dlhu, uviedlo, že tie v rokoch 2009 až 2016 klesli oproti očakávanému vývoju o 122 miliárd eur.
Rozpočtový expert Zelených Sven-Christian Kindler konštatoval pre denník Handelsblatt, že “Mario Draghi, šéf ECB, politikou nízkych úrokov urobil pre vyrovnaný rozpočet viac ako Wolfgang Schäuble”. Dodal, že pri historicky najnižších úrokoch a dobrej konjunktúre nie je nijakým umením navrhnúť vyrovnaný rozpočet”.
Nemecký parlament sa tento týždeň zaoberal návrhom štátneho rozpočtu na rok 2017. Minister financií Wolfgang Schäuble navrhol výdavky spolkovej vlády vo výške 329,7 miliardy eur. Z nich sa na obsluhu štátneho dlhu použije len 20,1 miliardy eur. V roku 2008 sa naň pri skromnejších príjmoch vynaložilo 40,2 miliardy eur.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies