Nezdaniteľná časť sa zrejme zvyšovať nebude, vláda nenašla zhodu so samosprávami

Reagoval tak na úvahy o možnom navýšení nezdaniteľnej časti základu dane, ktoré by na jednej strane zvýšilo čisté príjmy zamestnancov a živnostníkov, na druhej strane by však malo negatívny dopad na príjmy samospráv. Zatiaľ sa na tom vláda so samosprávami dohodnúť nedokázala a bez dohody meniť parametre nezdaniteľnej časti nechce.

„Tu je v zásade problém, pretože potrebujeme konsenzus so samosprávami, aby súhlasili so zvyšovaním nezdaniteľnej časti základu dane, pretože pre nich to znamená menšiu dynamiku rastu príjmov,“ tvrdí s tým, že tento konsenzus zatiaľ nie je. Potvrdil to aj premiér Robert Fico. „Zatiaľ takáto dohoda neexistuje. My sa môžeme o to pokúšať ďalej, ale v tomto okamihu konštatujem, že na tomto zhoda nie je,“ povedal na utorňajšej tlačovej konferencii.

Predstavitelia vlády hovoria, že samosprávy považujú za relevantného sociálneho partnera, ktorému bez dohody na príjmy siahať nechcú. Pravdou však je, že príjmy obcí a krajov vďaka dynamike daní z príjmov fyzických osôb rastú rýchlejšie ako príjmy štátu. Podľa ministra Petra Kažimíra je tak na starostoch, primátoroch a obecných zastupiteľoch, aby si vedeli tieto príjmy obhájiť. „Aby vedeli dokázať občanom, že tieto peniaze majú význam a že ich používajú správnym spôsobom,“ dodal.

Téma úpravy nezdaniteľnej časti základu dane pritom nie je nová. Už v máji vyšiel s požiadavkou na jej zvýšenie zo súčasných 3 803,33 eura na 4 650 eur ročne koaličný Most-Híd. Pre každého pracujúceho by to znamenalo ročnú úsporu na dani z príjmov 160 eur. Strana to odôvodňovala aj faktom, že hoci vláda zvyšuje minimálnu mzdu, časť tohto zvýšenia pracujúcim aj tak zhltnú dane a odvody. Pri vyššej nezdaniteľnej sume by dane a odvody platili zamestnanci a živnostníci z nižšej sumy.