Napriek bohatstvu, ktoré vlastnil, netrpel pýchou, ako sa to stalo viacerým vysokopostaveným mužom i ženám pred ním aj po ňom, ale zvolil si pokoru. Prejavoval ju v postoji k najobyčajnejším obyčajnostiam, ale aj k výnimočnostiam a ani raz sa nehanbil za vieru v Boha, ktorá pre neho znamenala všetko. Kedykoľvek si i s ďalšími šľachticmi zasadol napríklad za stôl, a sluhovia priniesli jedlo, kráľ sa úctivo poďakoval Bohu a až potom sa začal kŕmiť dobrotami.
Smutný
Kráľa však trápil smútok a zožieral ho nepokoj, lebo si všimol, že spolusediaci šľachtici nečinia podobne a že nevzdávajú vďaku Stvoriteľovi za dary, čo nadelil. Nuž teda vymyslel plán, dosť prezieravý i prefíkaný.
Bez toho, aby komukoľvek čokoľvek vopred oznamoval, zavolal raz dopoludnia na obed i cudzieho a dotrhaného žobráka. Žobrák, pravdaže, využil príležitosť najesť sa v paláci, prišiel, bez jediného slova sa posadil a rýchlo si vychutnával, čo kuchári prichystali a veru nechýbali všakovaké lahody. Šľachtici nemo zízali, ani oni nič nevraveli, len čakali, čo sa bude diať ďalej.
Pochopenie
Napokon žobrák dojedol, odtisol tanier a opäť mĺkvo vstal a opustil miestnosť. Vtom jeden šľachtic nevydržal a vyjadril názor. „Ani len sa nepoďakoval za jedlo!“ Ostatní šľachtici prikyvovali, usmiali sa, že ktosi sa odvážil vypovedať aj ich vlastné myšlienky.
Prečítajte si tiež: Veriacich pred vstupom na bohoslužbu vítal nápis. Jedného návštevníka celkom vyrušil!
I kráľ sa usmial, avšak z celkom odlišného dôvodu. „Vidíte? Tento muž, postavením oveľa nižší, sa nepoďakoval za pokrm a vám sa to nepáči. Ale to, že vy sa nepoďakujete Bohu, považujete za správne. O čo menej sme my pred Bohom, veď sme len mravce a všetko, čo nám dáva, je len z milosti.“
Šľachtici stratili reč, zmohli sa iba na akési zahmkanie, lebo porozumeli, že v kráľovských slovách je pravda veliká. Príučka bola dostačujúca, aby sa pri najbližšej príležitosti aj oni sklonili v modlitbe. Už nikdy viac nezabudli vysloviť vďaku.
Nech je príbeh na poučenie i nám, že nielen jedlo, ale i dych, i vlasy na hlave, aj to a ono, čokoľvek máme, ba aj to, čo nemáme, všetko je dôvod na vďačnosť jedinému, ktorý si ju skutočne zaslúži.
Možno vás zaujme: Sestry služobnice vyzbierali pre Ukrajinu vyše 35 000 ružencov
Kríza, ktorú priniesol koronavírus, nás silno zasiahla. Vopred ďakujeme každému, kto zašle hoci len niekoľko centov na náš
účet SK30 7500 0000 0040 2698 9329 Pomôžete tak ľudom, ktorí už roky pracujú pre vás, našich čitateľov, a to aj napriek nižšiemu platu či predĺženému pracovnému času.