Neuveriteľná reakcia po tom, ako mu do domu hodili bombu!

Pomsta býva sladká
Aké ľahké je prepuknúť do nenávisti, keď sa človeku dostáva ublíženia. Vrátiť to, čo niekto dal, ba možno to ešte aj strojnásobiť, pretože pomsta chutí sladšie ako cukrová vata, je prirodzená ľudská odpoveď na zradu.

Keď je otázka hnev, potom aj odpoveď by mala byť poháňaná hnevlivým pánom. Káže to tak logika a aj ranená emócia si pýta zadosťučinenie.

Čítať však čosi ako toto, je šokujúce a vyrážajúce dych. To snáď ani nie je normálne, pomyslí si myseľ. A má pravdu.

Zhromaždenie
Martin Luther King Jr. v roku 1956 viedol zhromaždenie. Dav ho počúval, dychtivo si od neho bral ponaučenie. On rečnil, nezastavoval sa, až kým ho neprerušil akýsi rozrušený hlas.

„Váš dom horí! Urobil to Kukluxklan! Hodili tam bombu!" Martin Luther King teda opustil stretnutie a ozlomkrky bežal k domu.

Chcel sa na vlastné oči presvedčiť, čo je pravda, a čo prifarbená lož. Keď sa tam napokon so skráteným dychom predral a postavil sa pred príbytok, s hrôzou si uvedomil, že dom je stále v plameňoch.

Zúrivosť
Nasledovala ho aj skupina jeho stúpencov. Len čo tá zbadala napáchanú škodu, právom sa rozzúrila a pobúrenie sa rozrástlo aj o ďalších mešťanov.

Každý člen prívržencov lapil to, čo by mohlo poslúžiť ako zbraň. Brala sa pálka, ale nepohŕdlo sa ani inými možnosťami. Pripravovalo sa na odvetu, nech sa nepriateľ postaví a hľadí z očí do očí. Bude sa zodpovedať.

Spev
Luther mal príležitosť pridať sa k hnevu, mal by byť prvý, čo zaútočí a poženie neprajníkov kadeľahšie. On však zaujal celkom opačný postoj a jeho správanie je dodnes zachované, aby sa pripomínala neuveriteľná múdrosť a pokora.

Vystúpil dopredu, utíšil pokrikujúci dav a prehovoril: „Ja chcem, aby ste milovali nielen svojich blížnych, ale aj svojich nepriateľov. Buďte k nim dobrí, milujte ich a dajte im pocítiť, že ich milujete. My musíme odplácať nenávisť láskou. Choďte domov s láskou a vierou v srdci a Boh pôjde pred vami. S ním nemôžeme prehrať."

Akonáhle stíchol, zhromaždenie sa dalo spontánne do spevu. Spievala sa známa kresťanská pieseň Amazing grace. Plakalo sa a odchádzalo sa s nezabudnuteľnou spomienkou a dojatím.