Iste už väčšina započula, že jestvuje spasiteľský komplex, inak nazývaný aj syndróm rytiera na bielom koni, názov napovie viac než tristo viet, a zrejme je každému jasné, v čom tkvie jeho nebezpečenstvo.
Hľadá
Človek, ktorý neprestajne komusi pomáha, sa stavia do úlohy akéhosi spasiteľa, pričom otváranie dvier do iných životov len často odvádza pozornosť od toho, čo by malo byť riešené. Odvracia pohľad spasiteľa od bojov, ktoré by mal on sám vybojovať, avšak namiesto toho robí iné. Hľadá potvrdenie, že má hodnotu, hľadá uznanie, a to nachádza len vtedy, keď zachraňuje druhého.
Pod kontrolou
Tí, čo trpia spasiteľským komplexom, si myslia, že trápenie sa s cudzím nešťastím je jednoduchšie ako zaoberať sa tým vlastným. Vo svojich okolnostiach si pripadajú bezmocní, ako keby nevedeli nič zmôcť, nič zmeniť, a tak sa pokúšajú mať pod kontrolou niekoho iného. Keďže nedokážu nájsť miesto, v ktorom treba prestať, neraz dochádza k absolútnemu vyhoreniu, lebo žiť, ako žijú oni, vždy prináša obete. Vždy je to pokrivené.
V detstve
Je takmer pravidlom, aj keď našli by sa aj výnimky, že podstata každej krivdy je ukrytá v detstve. Práve tam, v rannom období, keď sa všetko formuje, keď neživé ožije a svet sa čoraz viac stáva širším a širším, býva podklad, aby sa v dospelosti rozvinul spasiteľský komplex. Na vine je nedostatočné rodinné prostredie, v ktorom niekedy dieťa preberá zodpovednosť rodiča, keď dospelý zlyháva a nie je schopný venovať pozornosť deťom tak, ako sa to vyžaduje. Niekedy deti správanie odkopírujú od matky, ak napríklad ona zachraňovala otca závislého od alkoholu a zasvätila život, aby ho zdvíhala a odpúšťala mu jeho prešľapy.
Vina
Človek, čo sa dobrovoľne podujal byť spasiteľom, prehrýzava vinu, tá ho totiž sprevádza neustále. Jednak vtedy, keď začne pociťovať potrebu trochu si všímať i samého seba, a jednak najmä vtedy, keď ten, o koho sa stará, zostáva uväznený v problémoch. Dostavuje sa sebaobviňovanie, že zlyhal, že neurobil, čo urobiť mal, že nezachránil. A akonáhle vina zaklope na dvere, ihneď sa za ňou pritiahne aj nedostatočnosť, lebo ak nepomohol, potom stráca zmysel svojho bytia. Je predsa spasiteľ, ten, čo vždy vie, čo a ako treba, ten, čo si poradí, ten, čo všetko zvládne.
Manipulácia
Spasiteľ si, nanešťastie, ani trochu neuvedomuje, že čo sa navonok javí ako nezištné, v skutočnosti je presiaknuté manipuláciou. Občas to zájde natoľko ďaleko, že si namýšľa, že pozná želania toho druhého a že on ako jediný mu ich splní. Toxické vzťahy sú mu chlebom každodenným, iné ani mať nevie, lebo v rovnocennom spojení by nesmel vystupovať ako silnejší.
Uvedomenie si
Pre spasiteľa je kľúčové uvedomenie si, že ľudia prežijú i bez neho, až keď začne vidieť pravdu takú, aká je, môže prikročiť k slobode. Niekedy je cesta k uzdraveniu veľmi bolestivá, avšak pokiaľ sa človek sústredí, aby opäť nespadol do pasce, má šancu žiť život šťastne. Bez bremien, ktoré mu ani nepatria.