Nepriame novely zákonov by už mali byť minulosťou

"Návrh zákona v druhom čítaní nie je možné dopĺňať o ďalšie články, ktorými sa menia a dopĺňajú iné zákony nesúvisiace s pôvodným návrhom zákona," uvádza sa v texte, ktorý má TASR k dispozícii. Navyše, vynovený rokovací poriadok má zakázať okrem nepriamych noviel aj akékoľvek obsahové rozširovanie navrhnutých zákonov v prípade, ak parlament rokuje o tejto legislatíve v skrátenom konaní. Takéto rozširovanie bude teda možné len v riadnom legislatívnom režime. Novela rokovacieho poriadku tiež hovorí, že ak nejaký návrh nespĺňa všetky spomenuté podmienky, predsedajúci schôdze o ňom nedá hlasovať.

Nepriame novely využívali v rôznej miere všetky doterajšie vládne koalície, opoziční poslanci takýto postup vždy kritizovali. Jeden z posledných prípadov bol, keď poslanci Smeru-SD Anton Martvoň a Otto Brixi zasiahli proti šmejdom cez novelu zákona o hospodárskej mobilizácii. Za vlády Ivety Radičovej chcel zase vtedy koaličný Most-Híd cez zákon o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve riešiť otázku nových drog predávaných formou suvenírov v tzv. crazy shopoch.

"Treba oceniť, že vládna strana konečne pochopila, čoho sa pri tvorbe zákonov treba vyvarovať. Ak od ľudí očakáva, že sa budú riadiť zákonmi, ktoré prijíma, musí byť legislatíva zrozumiteľnejšia a proces jej prijímania prehľadnejší. Je však škoda, že namiesto komplexných a trvalých úprav počas posledných troch rokov robia opäť len malý krôčik vpred," povedal dnes pre TASR podpredseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Miroslav Kadúc (OĽaNO).

Podľa šéfa Ústavnoprávneho výboru NR SR Róberta Madeja (Smer-SD) sa treba každému skvalitneniu legislatívneho procesu tešiť. "To, ako bude vyzerať konečná podoba novely rokovacieho poriadku, bude ešte predmetom ďalšieho schvaľovania v parlamente," avizoval.

Nový rokovací poriadok má tiež zamedziť praxi, ktorá sa rozšírila najmä v radoch opozície. Tá spočíva v tom, že plénum poslanecký návrh zákona prerokuje, dotyčný poslanec však krátko pred hlasovaním svoju právnu normu stiahne a predloží ju na najbližšiu schôdzu. Tam o nej členovia snemovne rokujú opäť.

Niektorí poslanci, ako napr. Alojz Hlina (KDH) či Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS), tento svoj postup opakovali aj niekoľkokrát. Robia to z dôvodu, že ak plénum ich návrh hlasovaním odmietne, s rovnakým nápadom môžu prísť až o pol roka. Po novom má však platiť, že ak navrhovateľ svoj zákon stiahne, opätovne ho bude môcť predložiť až o šesť mesiacov.

Návrh novely rokovacieho poriadku NR SR, ktorý prináša aj Etický kódex poslanca, by mal byť zaradený už na septembrovú schôdzu pléna. Ak to chcú poslanci stihnúť, paragrafové znenie musia do parlamentu predložiť do 28. augusta.