Nepravdivé alebo zavádzajúce výroky najviac používa Paška

„Približne štyri z desiatich výrokov, ktoré Paška povedal, boli nepravdivé alebo zavádzajúce,“ upozornil Sloboda. Za Paškom nasledujú jeho štyria stranícki kolegovia Robert Kaliňák, Robert Fico, Dušan Čaplovič a Marek Maďarič. „Robert Fico približne v 30 percentách výrokov, ktoré sme dokázali overiť, hovoril nepravdivé alebo zavádzajúce výroky,“ konštatoval Sloboda. V roku 2014 mal najviac nepresných výrokov Ivan Gašparovič, rok pred tým minister práce Ján Richter (Smer-SD), v roku 2012 minister školstva Dušan Čaplovič a v rokoch 2010 a 2011 Ján Počiatek.

Naopak, najvyšší počet pravdivých overiteľných výrokov mal predseda SaS Richard Sulík (85,5 percenta). O necelé percento menej mal predseda Siete Radoslav Procházka (84,7 percenta). Trojicu uzatvára expremiérka Iveta Radičová. „Dá sa povedať, že sú to najpravdovravnejší politici za týchto päť rokov. Boli to traja TOP politici, ktorých sme najčastejšie overovali a vyšlo nám, že najčastejšie hovoria čisto pravdivé výroky,“ povedal Sloboda s tým, že výsledky sú limitované témami či diskusnými partnermi politikov. V roku 2014 dosiahol najvyšší počet pravdivých výrokov minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, v roku 2013 predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár (Smer-SD), rok pred tým Pavol Frešo (SDKÚ-DS), v roku 2011 Jozef Kollár (vtedy SaS) a v roku 2010 Richard Sulík.

Pri súčte výrokov predstaviteľov politických strán vyšla najlepšie SaS, ktorej lídri hovorili v 83,9 percenta prípadov čistú pravdu. Za ňou nasleduje Most-Híd (78 %) a SDKÚ-DS (77,9 %). Na opačnej strane spektra sa umiestnila SNS, ktorej predstavitelia hovorili pravdu v 60,8 percenta overiteľných výrokov. Druhou najhoršou stranou bol Smer-SD s 69,5 percenta pravdivých výrokov.

Podľa zástupcov Demagog.sk v rokoch 2010 až 2014 overili takmer 10 000 výrokov. Podľa nich rastie podiel pravdivých výrokov. V roku 2010 ich podiel bol 56,4 percenta, ale v roku 2014 to bolo 70,1 percenta. „Pomer pravdivých výrokov sa teda za päť rokov zvyšoval,“ uviedol analytik Richard Turcsányi s tým, že pomer nepresných výrokov sa pohyboval okolo 21 percent. Výnimkou bol rok 2014. „Treba si uvedomiť, že v tom roku boli prezidentské a európske voľby, ktoré mali nižšiu mieru nepresných výrokov,“ vysvetlil Richard Turcsányi. Medzi najčastejšie nepresnosti patrili ekonomické údaje o nezamestnanosti, deficite či ekonomickom raste, alebo porovnania Slovenska s inými krajinami. Špecifickou témou boli diaľnice, kde politici z oboch strán spektra často narábali s nepresnými číslami.