Nemecko podporí spoločnú garanciu vkladov, len ak štáty dokážu, že sú zodpovedné

Ministri financií Európskej únie (EÚ) sa stretli v Luxemburgu (po schôdzi kolegov z eurozóny), aby prediskutovali plán na spoločnú garanciu vkladov. S týmto návrhom prišla Európska komisia (EK) a predstavuje tretí a posledný pilier bankovej únie. Podpredseda EK Valdis Dombrovskis ministrov informoval, že komisia predloží návrh spoločnej schémy garancie vkladov v októbri.

Proti spoločnej garancii vkladov v bankách je však najväčšia a najsilnejšia ekonomika európskeho bloku - Nemecko. Obáva sa totiž, že fondy, ktoré vybudovala na ochranu nemeckých sporiteľov, budú použité na garancie vkladov v iných, menej disciplinovaných štátoch.

Berlín už pred dnešným mítingom upozornil, že pred zavedením tretieho piliera bankovej únie, by sa mali najskôr v plnej miere realizovať a tiež otestovať prvé dva piliere: jednotný dohľad nad bankami v eurozóne a jednotný rezolučný mechanizmus. Nemecko v tejto súvislosti navrhlo aj niekoľko zmien v súčasných zákonoch, čo si vyžiada zmeny v Zmluve o Európskej únii, a to je dlhý a riskantný proces.

Ministri financií EÚ, ako sa zdá, súhlasia s postojom Nemecka, čo môže vznik spoločného európskeho fondu garancie vkladov posunúť do ďalekej budúcnosti.

Štáty eurozóny už schválili prvé dva piliere bankovej únie. Od novembra 2014 majú jednotný mechanizmus bankového dohľadu a v januári 2016 začne fungovať aj rezolučný fond na záchranu bánk, ktorý bude financovaný z ročných príspevkov komerčných bánk. Ale cieľovú sumu 55 miliárd eur dosiahne až po siedmich rokoch. Mnohé štáty eurozóny preto súhlasia s návrhom, že rezolučný fond by mal dostať úverovú linku z Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS), čiže trvalého eurovalu. No Nemecko je opäť proti. A keby aj nebolo, táto úverová linka by si vyžiadala zmeny v zmluve o vytvorení EMS, ktorý môže poskytovať úvery len vládam, a nie inštitúciám. Ich schválenie si tiež vyžiada veľa času.