Nemecko a MMF sa nezhodujú na riešení gréckej krízy

Berlín žiada od gréckej vlády, aby konečne zaviedla tvrdé reformy a aby pristúpila k účinným úsporám.

MMF pokladá tieto požiadavky za nesprávny recept na prekonanie krízy v Grécku. Fond predložil nové návrhy na trvalú záchranu krajiny. Ich podstatou je vytvorenie moderného sociálneho systému, ktorý sa môže financovať novým nastavením daňového a dôchodkového systému.

Poul Thomsen, vedúci európskeho oddelenia MMF, a hlavný ekonóm Maury Obstfeld v spoločnom článku napísali, že požiadavka Európy, aby malo Grécko v roku 2018 primárny rozpočtový prebytok 3,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), je chybná. Prebytok 1,5 % by mal stačiť. V inom prípade sa očakávané zotavovanie sa gréckeho hospodárstva zabrzdí.

Nemecko pokladá za správne, aby grécky primárny prebytok dosiahol 3,5 % HDP nielen v roku 2018, ale aj v nasledujúcich desiatich rokoch. Podľa MMF by to bolo kontraproduktívne. Skúsenosti ukázali, že by to neprinieslo trvalý rast a ambiciózne rastové ciele by sa nedosiahli.

MMF sa nestotožňuje s nemeckým názorom, že odpustenie časti dlhu Grécku pri presadzovaní dohodnutých štrukturálnych reforiem nie sú potrebné. "Grécke zadlženie je vo veľkom rozsahu neúnosné a nijaký veľký balík štrukturálnych reforiem nemôže viesť k zvládnutiu dlhového bremena, ak sa ten výrazne nezníži", konštatoval MMF.

Grécko by malo namiesto znižovania výdavkov na verejné investície, verejné služby a zdravotníctvo reformovať daňový systém a daň z príjmu. V krajine viac ako polovica domácností neplatí dane, kým v 18 štátoch spoločenstva priemerne len 8 %.

MMF konštatoval, že grécky dôchodkový systém je veľkorysý. Na dôchodky sa vynakladá 11 % HDP. Vo väčšine členských štátov EÚ je to priemerne len 2,25 %. Pokusy o jeho reformu boli nedotiahnuté, alebo ich zastavili súdy. V krajine však nejestvuje pomoc v nezamestnanosti a sociálna pomoc vo forme, aká funguje v ostatných štátoch únie. V trhovo orientovanom hospodárstve je však záchranná sociálna sieť nevyhnutná.