Koľko povzdychov vychádza z úst, koľko nepremyslených želaní a koľko premrhaných slov. Človek stále čosi chce, a nedá sa utíšiť, ani len zdôvodnenia povedané sladko aj štipľavo nezmôžu nič tam, kde si raz srdce vzalo do hlavy svoje istoty a neráči sa pustiť, nech by aj svet skolaboval.
Nepremyslene sa sťažujeme, že žitie je priveľmi suché, že by sa mu zišlo poliať trochou drámy. Veď len trošičku okoreniť, trošilinku zmeniť rovné na krivé, mierne poodchýliť dvere, aby vošlo napätie.
Prekáža nám dýchať stereotyp, a tak hľadíme a hľadíme, krútime hlavou, a ak zbadáme, že v osude iného je dramatickosť, už aj sa nám ešte viac sprotiví vlastný chodník. Kiežby sme tak mali iné topánky, také, čo by nás doniesli až do, ach, kamkoľvek, len nech sa nuda vytratí.
Žiť v dráme
Existovať v obklopení drámy neznamená nič dobré. Je to ustavičný boj, lebo raz sa deje kúsok radosti, ale vzápätí bude nasledovať hotový vodopád sĺz. Raz sa vytvorí pekná spomienka, ale ihneď po nej sa dostaví roj škaredých a bolestivých zážitkov. Je to únava, človek sa ocitá v spleti zmätku, lebo ustavičná dráma spôsobí, že sa nevie, čo je správne a čo nie, čo by sa malo vyhodiť a čo, naopak, ponechať. Nie je to nič závideniahodné, lebo ten, čo skúša, aká je príchuť drámy, závidí ostatným normálnosť.
Dobrodružstvo
Boli raz istí rybári, ktorí tiež jedli z ovocia dramatickosti a nie najlepšie sa im prehĺtalo. Zápasili s nedostatkom, lebo niekedy sa podaril parádny, priam kráľovský úlovok, ale o niečo neskôr už fňukali, že nechytili ani jednu rybu. Aj pri jednej príležitosti, vyzeralo to ako najobyčajnejšia obyčajnosť, sa mordovali celú noc.
„Ako oznámim manželke, že sme nič neulovili?“ robil si starosti rybár, na čelo mu pribudla aj vráska. Zvyšok osadenstva mlčal, lebo nik nevedel, ako potešiť, keď rovnaké podmienky doľahli na každého. Vtom sa zjavil muž, známy ako Ježiš. Všimol si skupinu rybárov, obďaleč totiž prehováral k dušiam ľudu.
„Spustite siete ešte raz,“ pokynul Ježiš smelo.
Pohľady boli začudované, niektoré aj plné pochybností, ale napriek tomu nadránom poslúchli. A veru, pochytali toľko rýb, že ani nevládali celý náklad povyťahovať na breh. To len bolo pokriku, to len bolo spokojných úsmevov. Z onej skupiny vzišli potom niektorí, čo Ježiša nasledovali a zistili, že je rozdiel medzi drámou a dobrodružstvom.
Mohlo by vás zaujímať: https://NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE Boh je jediný, kto dokáže vyliečiť prázdnotu v ľudskom srdci
Niežeby viac nemali problémy, niežeby si nikdy nepoplakali, veď sme všetci ľudia z mäsa a kostí, ale viera odniesla dramatickosť ďaleko. Viera verí, že Boh je nad trápením, viera si vyberá správne, viera je múdra a odvážna. A dobrodružstvo, to má zmysel iba so Stvoriteľom, lebo On má vždy čím prekvapiť. Ráno sa obyčajne prebudí, pokračuje sa prácou a povinnosťami a kdesi uprostred On preukáže svoju moc. Poteší úsmevom priateľa, uzdraví chorobu alebo dá neslýchanú silu slabému.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies